Témy týždňa

Najväčšie slovenské univerzity ohlásili prechod na online výučbu • Správa o priebehu dištančného vzdelávania priniesla aj kritiku analytikov • Vysoké školy budú posudzované podľa prísnejších štandardov

Výrok týždňa

„Kým v zahraničí sa pozerajú, či vedci splnili ciele, získali patent alebo posunuli svetový výskum – a beda keď ste ich nesplnili, lebo to znamená, že nedostanete ďalší grant –, u nás sa pozeráme stále na to, či sme niečo správne obstarali a zdokladovali. Splnený cieľ v slovenskej vede sú dobre vypísané výkazy a účtovníctvo. Či ste na niečo prišli, je druhoradé. Svet beží trochu iným tempom a niekedy aj smerom.“

Peter Celec
vedec
v rozhovore pre Postoj.sk | 27. 9. 2020

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni viaceré slovenské vysoké školy začali nový akademický rok, ktorý budú sprevádzať opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Vo vnútorných priestoroch univerzít vrátane internátov je povinné nosenie rúšok, dezinfekcia rúk pri vstupe a dodržiavanie rozostupov.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v tejto súvislosti skonštatoval, že vysoké školy sú na otvorenie zimného semestra pripravené a nemyslí si, že dôjde k ich plošnému zatváraniu. „Čo sa týka univerzít a vysokých škôl, myslím, že to bude pozitívne, lebo to ukazuje aj regionálne školstvo. Bol som na stretnutí so Slovenskou rektorskou konferenciou a bol som ubezpečený, že vysoké školy budú reálne zvládať túto situáciu a sú predpripravené na to, ak by sa niečo stalo, aby prešli na dištančné vzdelávanie,“ vyhlásil minister minulý týždeň.

Dve najväčšie slovenské univerzity už avizovali, že pre zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu od 5. októbra prejdú na online výučbu. „Ráta sa s tým, že príde k lockdownu,“ uviedol pre Hospodárske noviny hovorca Slovenskej technickej univerzity (STU) Fedor Blaščák.

• Iba týždeň po otvorení nového akademického roka nariadili hygienici zatvoriť vysokoškolský internát v Martine, v červenej fáze sa nachádzajú aj vysokoškolské domovy v Mlynskej doline a internát Družba. Zahraničných študentov pozitívne testovaných na koronavírus už potvrdila aj Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. O tom, aké opatrenia v súvislosti s epidémiou prijali univerzity na Slovensku a v Čechách, písal Denník N.

• Po tom, čo pražský primátor Zdeněk Hřib oznámil, že tamojšie univerzity budú od začiatku semestra vyučovať dištančne, sa časť študentov rozhodla zvolať demonštráciu. „Poďme sa konečne vzbúriť proti ďalšiemu nezmyselnému vyhláseniu vlády o zavretí všetkých vysokých škôl. Dištančná výučba nikdy nenahradí klasickú prezenčnú a snáď sakra nechceme tie tituly robiť doma!!?,“ napísali organizátori protestu na sociálnej sieti.

„V súčasnosti vieme o 40 nakazených zo 400 tých študentov, ktorí sa zúčastnili dvoch turnusov a zároveň sa nakazili naši inštruktori,“ hovorí prezident Študentskej únie Českého vysokého učení technického Stanislav Jeřábek o zoznamovacích kurzoch pre študentov, na ktorých sa rozniesla nákaza napriek opatreniam, ktoré organizátori prijali.

V Českej republike sa diskutuje aj o tom, do akej miery by plošné zatváranie škôl mohlo znížiť reprodukčné číslo prenosu nákazy. U nás sa celoštátne zatváranie škôl zatiaľ neplánuje. Minister Gröhling v minulom týždni potvrdil, že zatvorených je aktuálne 18 škôl. „Doma máme 8693 detí, stále sa hýbeme okolo jedného percenta detí, ktoré prechádzajú na dištančné štúdium,“ dodal minister.

• To, že žiakov a žiačky základných a stredných škôl na Slovensku dištančnou formou učiť nevieme, v komentári týždenníka Trend konštatuje Martin Vančo. Odvoláva sa pritom na analýzu, ktorú vypracoval Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva.

Podľa správy IVP sa až 52-tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl v čase prerušenej prezenčnej výučby vôbec neučilo a ďalších 128-tisíc nevyužívalo pri vzdelávaní internet. Ministerstvo prisľúbilo zistenia prieskumu zverejniť na konci augusta, správa analytikov bola nakoniec publikovaná 17. septembra. Analytici tento časový posun verejne skritizovali.

Ministerstvo zareagovalo tvrdením, že analytici kritizujúci vedenie ministerstva a novú šéfku IVP sú analytikmi exministerky Martiny Lubyovej (SNS). V diskusii pod príspevkom predsedu strany Spolu-OD Juraja Hipša na sociálnej sieti sa k téme vyjadrila aj šéfka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, ktorá sa voči kritike analytikov ohradila.

Juraj Hipš spolu s bývalým splnomocnencom vlády pre rómske komunity Ábelom Ravaszom (Most-Híd) a europoslancom Michalom Šimečkom (Progresívne Slovensko) na podporu analytikom z IVP adresovali ministrovi školstva otvorený list.

• Znovuzavedenie plošnej dištančnej výučby vláda zatiaľ nechystá, tisícky detí sa však pre lokálne zhoršenú epidemiologickú situáciu v súčasnosti vzdelávajú z domu. Tým rodičom, ktorí s deťmi zo zavretých škôl a tried zostávajú doma, má naďalej patriť pandemické ošetrovné. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá im tento nárok priznáva. Nárok na dávku však nebude mať rodič, ktorý nedá dieťa do školy pre obavy z nákazy koronavírusom, ak nebude obmedzená prevádzka školy, ktorú dieťa navštevuje.

• Zmenou v oblasti fungovania vysokých škôl sa v minulom týždni zaoberal parlament. Plénum NR SR posunulo do druhého čítania novelu, ktorá má umožniť odnímanie vysokoškolských titulov. Portál Aktuality.sk v tejto súvislosti informoval, že v koalícii nie je zhoda na znení novely a problematickým má byť ustanovenie, ktoré má umožniť dobrovoľné vzdanie sa titulu.

Diskusiu o potrebe právnej úpravy, ktorá by umožnila odňatie titulu v prípade jeho nečestného získania, opätovne naštartovali plagiátorské kauzy predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) a predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) (napr. tu, tu a tu). Pre prečin porušovania autorského práva v diplomovke Borisa Kollára už polícia začala trestné stíhanie.

• Chod vysokých škôl ovplyvní nová metodika vyhodnocovania akreditačných štandardov, ktorú predstavila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Metodika však podľa agentúry nie je konečná.

„Stále nám chodia podnety na jej zlepšenie. Evidujeme ich a budeme s nimi pracovať. Počas októbra predpokladáme diskusiu aj na pôde parlamentu a v novembri s expertmi z ENQA – organizácie združujúcej národné akreditačné autority európskych krajín,“ priblížil predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer. Nové akreditačné štandardy kladú vyššie požiadavky najmä na personálne zabezpečenie študijných programov. Škola bude musieť preukázať, že má aspoň piatich skúsených pedagógov, ktorí sa venujú študentom príslušného študijného programu.

• V minulom prehľade udalostí sme upozornili na komentár Miroslava Beblavého, ktorý poukázal na to, že súčasná vláda avizovala rušenie nekvalitných vysokých škôl, no v rovnakom čase na ministerstve školstva podpísali zmluvu, ktorá vysokej škole v Sládkovičove darovala 2,7 milióna eur. Vedenie vysokej školy Danubius (VŠD) na text Beblavého reagovalo s tým, že „od zmeny vlastníckej štruktúry sa VŠD veľmi dôsledne a úspešne vyhýba akémukoľvek konaniu, ktoré by mohlo byť vnímané kontroverzne.“

• O tom, že absolventi stredných škôl na Slovensku húfne odchádzajú za vysokoškolským štúdiom do zahraničia, píše v komentári Hospodárskych novín Martin Behul. „O 10 rokov chceme byť magnetom na zahraničné mozgy, no odpudzujeme aj tie vlastné,“ píše Behul odvolávajúc sa na dáta OECD.

• Na zistenia OECD v súvislosti s medzinárodným porovnaním platov pedagógov upozornila Slovenská komora učiteľov (SKU). Podľa komory sa v najnovšom porovnaní platov učiteľov za rok 2019 ukázalo, že slovenskí učitelia, ktorí sú na vrchole kariéry, obsadili vo výške zárobku posledné miesto spomedzi všetkých krajín, v ktorých OECD platy pedagógov zisťovala. „SKU je preto zásadne proti tomu, aby vláda zrušila vekový automat, čiže prírastok platov za odpracované roky,“ uvádza sa v stanovisku komory, ktorá presadzuje, aby nárast platov bol automaticky 2 % ročne.

O tom, že v Bratislave učitelia často riešia existenčné problémy, kým v Prešovskom kraji patria medzi štvrtinu najlepšie zarábajúcich, informovali Hospodárske noviny.

• Navrhovanú právnu úpravu, ktorá má vrátiť systém dotovania školských obedov do stavu pred zavedením tzv. obedov zadarmo, v komentári skritizovalaanalytička IVPMichaela Bednárik a analytik Útvaru hodnoty za peniaze Tomáš Hellebrandt. Za politický aktivizmus ich text označil člen koaličnej SaS Martin Pilnik, podľa ktorého si štátni úradníci pomýlili svoje postavenie so straníckou úderkou.

• Ďalšie správy zo školstva a vedy jednou vetou:

x Na dokument Slovensko 2.0, ktorý unikol na verejnosť a opisuje návrhy reforiem, na základe ktorých chce Slovensko od Európskej únie získať 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy, reagovali viacerí politici i komentátori (napr. tu, tu a tu) a dotkli sa aj oblasti školstva.

x O tom, že od budúceho roka má vstúpiť do platnosti novela o povinnej predškolskej dochádzke pre deti od 5 rokov, no kapacity škôlok stále nestačia, píše Mária Dvořáčková z Hospodárskych novín.

x Na to, že základná škola v Richnave nie je ani tri týždne po začiatku školského roka pripravená poskytnúť najmladším žiakom priestory na vzdelávanie a aj žiakov nultého ročníka vzdeláva dištančne, upozornila televízia TA3.

Všimli sme si

• Mesto Viedeň plánuje priamo v školách testovať tých pedagógov a žiakov, u ktorých sa objaví podozrenie z nákazy koronavírusom. Do škôl zašle testy fungujúce na princípe kloktania, ich spoľahlivosť však niektorí kritici spochybňujú.

• Ministerstvo školstva vyhlásilo výberové konanie na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora. Žiadosti o zaradenie do výberu je potrebné zaslať najneskôr do 12. októbra 2020. Ministerstvo taktiež vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Národného športového centra.

• Komenského inštitút a CEEV Živica organizujú 3. ročník udeľovania ocenení Učiteľ Slovenska. Do finále ankety postúpilo desať učiteliek a učiteľov, víťaz čí víťazka bude Slovensko reprezentovať na svetovom finále Global Teacher Prize 2021 a získa odmenu 5000 eur. V ankete môže hlasovať aj verejnosť.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk