Témy týždňa

Kritika pretrvávajúcej dištančnej výučby rastie • Podmienky otvárania škôl stále nie sú jasné • Analytici upozornili na špecifiká odchodu maturantov do zahraničia • Prezidentka vetovala vysokoškolský zákon

Výrok týždňa

„Medzi prvou a druhou vlnou pandémie je možné pozorovať zmenu prístupu vlád vyspelých krajín k zatváraniu škôl. Na jar tvárou v tvár neznámej hrozbe preventívne zavreli školy skoro všetky krajiny EÚ. Na jeseň väčšina napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školské brány otvorené pre všetkých alebo pre časť žiakov. Slovensko je aktuálne podľa údajov UNESCO jednou zo siedmich členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.“

Tomáš Hellebrandt
analytik Útvaru hodnoty za peniaze
v komentári pre Denník E | 25. 11. 2020

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni pokračovala debata o tom, či sa deti vrátia do škôl ešte pred Vianocami. Začiatkom týždňa minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zdôrazňoval, že chce, aby boli žiaci v školách od 30. novembra. Po stredajšom rokovaní vlády však konštatoval, že otvorenie škôl v tomto termíne nie je logisticky možné.

„V systéme je 800 tisíc detí, ktoré ovplyvňujeme, sú tam učitelia aj riaditelia, ktorí sa musia pripravovať,“ vysvetľoval minister s tým, že aj dva týždne prezenčného vzdelávania pred sviatkami pomôžu žiakom 2. stupňa základných škôl a stredoškolákom, aby si učivo preopakovali a aby učitelia zistili, na akej úrovni sú. Od ústredného krízového štábu minister napokon dostal úlohu pripraviť riešenie, ako znovuotvorenie škôl zrealizovať aj s podmienkou testovania žiakov, rodičov a učiteľov.

„Bude na ministrovi školstva v spolupráci s vedením Únie miest Slovenska a Združením miest a obcí Slovenska, teda samosprávami a zriaďovateľmi, aby prišli s konkrétnym plánom pravidelného pretestovania žiakov a ich rodičov tak, aby sme deti mohli prezenčne pustiť do škôl čím skôr,“ vyhlásil predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). Premiér chce, aby takto nastavený systém fungoval flexibilne aj ďalšie mesiace bez ohľadu na epidemickú situáciu v konkrétnych lokalitách.

Ministerstvo školstva svoj návrh predložilo, pričom jeho základom je testovanie detí, učiteľov a aspoň jedného rodiča už koncom tohto týždňa. Pondelkové zasadnutie ústredného krízového štábu, ktorý mal o pláne rokovať, však bolo na poslednú chvíľu zrušené.

• V súvislosti s testovaním školákov minister Gröhling upozornil na to, že ho škola nemôže zrealizovať svojpomocne. „Zriaďovateľ bude musieť zabezpečiť personál. Musíme na to tiež získať financie. Musíme hľadieť aj na možnosť dobrovoľnosti a na množstvo ďalších otázok, ktoré všetci máte,“dodal minister. Súčinnosť pri testovaní detí a učiteľov a následnom otváraní škôl deklarovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Únia miest Slovenska (ÚMS). ÚMS skonštatovala, že pre jeho úspešnosť musí byť testovanie povinné.

„Mestá sú preto pripravené zabezpečiť administratívny a zdravotnícky personál a s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vyberú vhodné priestory pre testovanie. Štát zabezpečí testy, certifikáty, ochranné prostriedky a financovanie administratívneho a zdravotníckeho personálu,“ uzavrela ÚMS. Zástupcovia ZMOS doplnili, že pomôžu aj s vytváraním ďalších mobilných odberových miest. Tie by zriaďovali miestne samosprávy, ktoré o takúto aktivitu prejavia záujem.

• Keďže sa testovanie pred otvorením škôl má týkať približne 1,4 milióna obyvateľov, minister ho označil za náročnú logistickú operáciu, ktorá zrejme neprebehne v jeden deň pre všetkých. Zástupca ZMOS a starosta bratislavskej mestskej časti Lamač Lukáš Baňacký dodal, že hľadajú riešenia, ako zabezpečiť testovanie aspoň v časti škôl, ktoré by potom mohli svoje brány otvoriť 8. decembra.

O tom, že riaditelia škôl ši starostovia vnímajú riziká spojené s testovaním zamestnancov škôl, žiakov a rodičov, písal Denník N „Tie dva týždne v škole nie sú až také efektívne. Možno by to bolo vhodné posunúť na január a radšej poriadne rozpracovať podmienky, za akých by deti nastúpili do školy,“ povedal riaditeľ školy Slavomír Matejka.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy načrtol, že deti rodičov, ktorí by s testovaním nesúhlasili, by mohli pokračovať vo vzdelávaní dištančnou formou. Opozičný poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD) sa priklonil k systému otvárania škôl podľa semaforu. „Školy by sa otvárali podľa toho, v akom regióne je aká úroveň nákazy,“ predostrel Tomáš. To, že zavedenie školského semafora podporuje väčšina škôl, potvrdila predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková.

• K skorému návratu detí do škôl vyzývali politici, vedci, odborári, analytici aj učitelia:

x Podľa predsedu mimoparlamentnej strany Spolu-OD Juraja Hipša by mala vláda školy otvárať ako prvé a zatvárať ako posledné. „Je neprípustné, aby sme otvárali školy ako posledné, spoločne s nočnými klubmi, ako sa to dialo počas prvej vlny,“ skonštatoval Hipš.

x Zistenia vedkýň a vedcov o tom, že školy z hľadiska šírenia vírusu nie sú kritickým prostredím, zosumarizoval Otakar Horák z Denníka N.

x „Upozorňujeme, že nie každý žiak je schopný si sám utvoriť svoj vlastný postoj. Pri dlhodobom neprezenčnom vzdelávaní existuje riziko, že pri rozdielnych postojoch a názoroch môže dôjsť k neistote žiaka. Tu práve zohráva najdôležitejšiu úlohu osobný kontakt s učiteľom,“ skonštatoval predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.

x Na to, že systém dištančného vzdelávania znevýhodňuje všetky deti, nielen tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, poukázalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v spoločnom stanovisku s viacerými mimovládnymi organizáciami.

x „Chýbajúca interakcia, nemožnosť spoločného zdieľania aktivít sú pre dospievajúcich frustrujúce, chýbajúce pozitívne vzory znižujú motiváciu k učeniu,“ priblížila psychologička Margita Mesárošová z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

x Analytička Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) Alexandra Ostertágová zdôraznila potrebu „začať pripravovať komplexný súbor kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu najviac zasiahnutým žiakom a žiačkam dobehnúť straty vo vzdelávaní a vyhnúť sa predčasnému ukončeniu školskej dochádzky po návrate do škôl.“ 

x „Niektorí z našich žiakov majú už ukončenú 10-ročnú povinnú dochádzku, takže ak bude pre nich dištančná výučba náročná a nedostupná, môžu školu vzdať,“ varuje učiteľ zo základnej školy na Luníku IX René Skácal.

• K skvalitneniu online výučby má učiteľom a žiakom pomôcť digitálne úložisko videí, ktoré pripravuje ministerstvo školstva v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom. Slovenská komora učiteľov (SKU) to vníma ako prvý krok k rozšíreniu ponuky podporných materiálov. „Mali by byť užitočným základom, od ktorého by sa tieto inštitúcie mohli posunúť smerom k vytvoreniu dostatku moderných, kvalitných metodických nástrojov vo viacerých predmetoch definovaných v štátnom vzdelávacom programe,“uviedla viceprezidentka SKU Soňa Puterková.

Tomu, ako študenti v čase online výučby zvládajú sebakontrolu a rodičia dozor nad tým, či sa pri počítači naozaj učia, sa v denníku SME venovala Kristína Braxatorová. O tom, ako by mali vyzerať priestory vyhovujúce dištančnému vzdelávaniu, písala Mária Tarišková pre portál školské.sk.

• Vplyv dištančnej výučby na maturantov priblížila Denisa Gdovinová v Denníku N. „Ktovie, akou evolučnou zmenou prejdeme. Možno budeme generácia extrémne zhrbených ľudí s červenými očami,“uvažuje v reportáži maturant Šimon Pekar.

Analýzu o vývoji počtu maturantov odchádzajúcich na zahraničné univerzity zverejnil IVP pri ministerstve školstva. Analytici okrem iného uvádzajú, že kým v roku 2012 študovalo na zahraničnej vysokej škole 12 % študentov zo Slovenska, ich počet v roku 2018 dosiahol až 17 %. V najväčšej miere do zahraničia odchádzajú tí, ktorí maturovali z matematiky.

• O stave vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a zmenách, ktoré by sa vysokých škôl mali čoskoro dotknúť, písal v Hospodárskych novinách minister školstva. „Dlhoročný profesor z Oxfordu dnes nie je na Slovensku považovaný za profesora. Musí prejsť naším habilitačným a inauguračným konaním. Tieto miesta sa dnes viažu na tituly. V zahraničí na dlhodobú prácu a výkon. To zavedieme aj u nás,“ avizuje napríklad Gröhling.

Otázka možného odnímania titulov profesorom bola dôvodom, pre ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vetovala parlamentom schválenú novelu vysokoškolského zákona. „Za dnes platného a účinného právneho stavu sú tak ustanovenia zákona zavádzajúce odvolanie profesora prezidentom na návrh príslušného rektora vysokej školy nevykonateľné, keďže bežnému zákonu nadradená ústava prezidentovi túto právomoc nedáva. Nemôžem podpísať zákon, ktorý nemôžem podľa ústavy vykonávať,“ vysvetlila prezidentka s tým, že v iných ohľadoch schválenú novelu podporuje.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) na prezidentkino veto reagoval, že po jeho prelomení nepredpokladá problémy a skonštatoval, že ide len o legislatívno-technickú chybu, ktorú vedia odstrániť, keďže aktuálne poslanci prerokovávajú aj novelu ústavy v súvislosti s reformou justície.

• O tom, že pre ozajstnú reformu vysokoškolského systému sa musíme zameriavať na otázky skvalitnenia vysokých škôl, a nie na ukazovatele ako počet vysokoškolákov či humanitných odborov, písal analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR Jakub Dovčík. Reagoval tak na nedávny komentár analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róberta Chovanculiaka.

V inom texte pre denník SME Dovčík hodnotí obsah dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý vznikol pre využitie financií z európskeho fondu Next Generation. Materiál podľa neho „nehovorí nič o medzikrokoch, ktoré docielia zlepšenie vo vzdelávaní, len predpokladá, že „optimalizované“ školy budú automaticky lepšie.“ Podobné je to podľa neho aj pri zmenách v platoch učiteľov či presune kompetencií v školstve.

• Ďalšie školské správy jednou vetou:

x Parlament schválil vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorého cieľom je úprava financovania regionálneho školstva vzhľadom na zavedenie povinného predškolského vzdelávania od budúceho školského roka.

x Ministerstvo školstva predstavilo nultý akčný plán ako východisko pre naštartovanie zmien k zvýšeniu inkluzívnosti vo vzdelávaní.

x Akademický senát Slovenskej technickej univerzity, ktorý nedávno schválil návrh na odvolanie rektora Miroslava Fikara a počas zasadnutia novinárom zakázal vyhotovovať záznam, opäť zasadal a vysielal prenos s rozmazaným obrazom odvolávajúc sa na pravidlá GDPR.

Všimli sme si

• Európska noc výskumníkovaj tento rok priniesla deťom a fanúšikom vedy experimenty a prednášky, tentoraz v online priestore. Festival sa vysielal prostredníctvom online štúdia a poskytol rozhovory a prezentácie od popredných slovenských vedcov. Časť z nich nájdete v nasledovnom videu.

• O tom, že obdobie dištančnej výučby s lákadlami v podobe počítačov, smartfónov a televízie prináša menej pohybu a aj obavu, že sa do škôl vrátia obézne deti, sa Martin Veselovský z DVTV rozprával s obezitológom Martinom Matoulekom.

• Maďarskú spisovateľku Krisztinu Tóth, ktorá chcela vysvetliť svojej dcére, čo sa deje vo svete, a vznikla z toho Rozprávka o pandémii, vyspovedal Zoltán Szalay z Denníka N. „Mohla by som jej opakovať – nedotýkaj sa ničoho v obchode a drž si odstupy –, ale mám takú skúsenosť, že keď niečo chceme deťom podať zrozumiteľne, tak najvhodnejšou formou je práve rozprávka,“ vysvetlila Tóth.

• Český internetový seriál Marty Is Dead získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy a stal sa tak prvým českým seriálom, ktorý dostal toto ocenenie. Ústrednou témou príbehu je internetová šikana a kybergrooming, teda vylákanie obete na osobné stretnutie, zväčša s cieľom jej zneužitia. Hlavnou postavou je pätnásťročný Marty, po ktorom zostala séria mrazivých videí natočených pred jeho smrťou. Rozhovor s režisérom seriálu Pavlom Soukupom priniesla česká DVTV. Prvú epizódu si môžete pozrieť tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk