Témy týždňa
Parlament schválil budúcoročný rozpočet aj pre školstvo • Čitateľská aj matematická gramotnosť slovenských žiakov zostáva podpriemerná • Odborníci i praktici kritizujú chaos pri otváraní škôl a upozorňujú na nežiaduce dopady dištančnej výučby
Výrok týždňa
„Škola nedokáže byť miestom rovných šancí, ak ju obklopuje svet ostrých spoločenských nerovností. Nedokáže obhájiť svoje poslanie bez mimoriadne výdatnej rozpočtovej injekcie. (…) Rozpočet na regionálne školstvo rastie o prostriedky na asistentov učiteľa, keďže eurofondy sa už vyčerpali. Počet asistentov sa dokonca zvyšuje. Je to, žiaľ, len kvapka, žalostne malé číslo. Pridelené milióny nepostačia na prilákanie mladých pedagógov, pre pomáhajúce profesie a individualizovanú podporu detí.“
Zuzana Kusá
sociologička
v komentári pre denník Pravda | 8. 12. 2020
Výber z udalostí
• Parlament schválil vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2021. Celkové plánované výdavky predstavujú 23,8 miliardy eur, čo je o vyše 8 miliárd viac, ako má štát získať na príjmoch. Predpokladaný schodok štátneho rozpočtu tak na budúci rok má dosiahnuť až 7,4 % HDP.
Zo schváleného rozpočtu sú 3 miliardy určené na vzdelávanie, vedu, výskum a šport, a to z dvoch rozpočtových kapitol. Z kapitoly ministerstva školstva má byť financovaných 1,7 miliardy a z ministerstva vnútra 1,4 miliardy eur. Oproti výdavkom plánovaným na tento rok sa má minúť o približne 120 miliónov eur viac na regionálne školstvo. Výdavky rastú napríklad na platy začínajúcich učiteľov, v rámci príspevku pre materské školy či na osobné výdavky pre 731 pedagogických asistentov.Pre vysoké školstvo sú naopak naplánované nižšie výdavky o takmer 175 miliónov. Medziročný pokles je daný najmä znižovaním počtu pedagogických a nepedagogických zamestnancov verejných vysokých škôl.
Okrem ministerských kapitol rozpočet ráta aj s transfermi financií obciam a krajom, a to aj v oblasti školstva vo výške 1,6 miliardy eur. V konečnom súčte to znamená, že na vzdelávanie má byť z verejných zdrojov v roku 2020 použitých približne 4,6 miliardy eur, čo je porovnateľný objem financií, ako sa plánovalo pre aktuálny rozpočtový rok.
„Napriek tomu, že príjmy budú nižšie, sú oblasti, v ktorých pridávame, pretože sú dôležité. A to je oblasť sociálna, tam pridávame 354 miliónov eur, potom je to vzdelávanie, tam pridávame 173 miliónov, je to zdravotníctvo, ale aj doprava,“ uviedol minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Oblasť vzdelávania zaradil medzi tzv. víťazov schváleného rozpočtu.
• Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva v uplynulom týždni upozornil na to, že školy s nedostatkom pedagogických asistentov a učiteľov navštevuje mnoho žiakov s najslabšími výsledkami v čitateľskej gramotnosti podľa medzinárodného testovania PISA. Analytici IVP zverejnili komentár, v ktorom uvádzajú, že riziková skupina žiačok a žiakov, ktorí v tejto oblasti nedosahujú ani základnú úroveň primeranú svojmu veku, je rozmanitá. Konštatujú napríklad, že:
x žiaci a žiačky s nízkym socioekonomickým statusom či iným materinským jazykom majú síce v rizikovej skupine výrazne vyššie zastúpenie, no táto skupina nie je homogénna;
x iba 13 % najslabších žiakov hovorí po rómsky, 10 % po maďarsky a až tri štvrtiny žiakov z rizikovej skupiny doma rozprávajú po slovensky;
x rovnaký podiel žiakov a žiačok z rizikovej skupiny sa vzdeláva na východnom a západnom Slovensku;
x štyri pätiny žiakov z rizikovej skupiny majú doma počítač, stôl na písanie alebo pokojné miesto na učenie sa.
• To, že sa slovenskí žiaci a žiačky zlepšili vo vedomostiach a zručnostiach z matematiky, no stále nedosahujú úroveň priemeru krajín Európskej únie a OECD, vyplýva z výsledkov medzinárodného merania TIMSS 2019. Štúdia sa zameriava na hodnotenie schopností a poznatkov z matematiky a prírodných vied vo 4. ročníku základných škôl. V prírodných vedách dosiahli žiaci zo Slovenska výsledok porovnateľný s priemerom zúčastnených krajín EÚ aj OECD.
V porovnaní s predchádzajúcim cyklom testovania u nás poklesol počet žiakov, ktorí dosahujú nízku úroveň základných matematických vedomostí a zručností. Túto rizikovú skupinu však stále tvorí viac ako štvrtina žiakov 4. ročníka (29 %), pričom priemer krajín EÚ predstavuje 24 % a priemer OECD 25 % žiakov v rizikovej skupine. Podrobné výsledky štúdie zverejnil Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania tu.
• Viac ako výsledky medzinárodných testovaní vedomostí a zručností žiakov Slovenskom rezonuje testovanie školákov, ich rodičov a učiteľov pred znovuotvorením škôl a ukončením dištančnej výučby.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) skonštatoval, že pomohol ministrovi školstva vyhrať boj s úradníkmi, ktorí podľa neho tvrdili, že nie je možné zabezpečiť pretestovanie žiakov. „Ukázali sme, že sa to dá, že sa netreba obávať ísť touto bezpečnou cestou, ako školy otvoriť,“ povedal Matovič po tom, čo sa testovanie rozhodla zorganizovať iba hŕstka škôl a následne obnovila prezenčnú výučbu pre žiakov s negatívnym výsledkom testu.
• Niektoré zo škôl, ktoré o pilotné testovanie prejavili záujem, sa ho napokon rozhodli uskutočniť až v novom roku. „Na základe opatrení, ktoré sa ešte sprísnili, a po vyjadrení rodičov, to necháme až na január,“ uviedla pre Hospodárske noviny riaditeľka bratislavského gymnázia Gabriela Barčiaková. Podľa riaditeľky je cesta k otvoreniu tried komplikovaná a zároveň pripomenula, že školy sa opätovne zatvoria už od 21. decembra.
„Otvorenie týchto tried je podmienené testovaním žiakov aj rodičov, okrem toho je krátko pred Vianocami, a teda reálne by deti prišli do školských lavíc iba približne na týždeň. Svoju rolu môže zohrávať aj fakt, že v januári by malo nastať ďalšie testovanie žiakov,“ skonštatoval aj Tomáš Holúbek, hovorca mesta Nitra, ktoré evidovalo nízky záujem škôl o testovanie ešte v decembri.
Pretestovanie na prítomnosť ochorenia COVID-19 prebehlo v trnavskej súkromnej škole BESST, ktorú navštevujú aj dcéry Igora Matoviča. Škola následne síce otvorila triedy druhého stupňa, no len na jeden deň. Trom učiteľkám totiž testy potvrdili pozitivitu. Testovanie prebehlo aj na základnej škole v Starej Ľubovni, kde sa k prezenčnej výučbe vrátilo 157 detí. Rozhovor s riaditeľkou školy Alžbetou Chamillovou priniesol Konzervatívny denník Postoj.
• To, že je otváranie škôl a s tým spojené testovanie školákov chaotické, skonštatovala Slovenská komora učiteľov (SKU). „Taký chaos sa dal tolerovať v marci, ale nedá sa tolerovať po trištvrte roku, keď iné krajiny majú otvorené školy a semafory,“ uviedol za SKU Viktor Križo s tým, že testovanie v školách vyvoláva aj konflikty medzi rodičmi a riaditeľmi. „Máme kopu rodičov, ktorí sú proti akémukoľvek testovaniu,“potvrdil riaditeľ jedného z bratislavských gymnázií Gabriel Kalna.
„Žiadame vládu SR a epidemiológov, aby navrhli a prijali také opatrenia, prostredníctvom ktorých bude bez nutnosti testovania umožnený v januári 2021 plynulý návrat detí do škôl,“ vyzvala vládu Únia miest Slovenska. Jej predstavitelia sú presvedčení, že návrat do škôl cestou plošného testovania je pre väčšinu miest nerealizovateľný. O tom, že tento nápad je od začiatku odsúdený na neúspech, písal v Denníku N Pavel Sibyla.
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) sa pridal ku kritikom povinnosti predkladať v škole negatívny výsledok testu. „Bude sa teda rozlišovať medzi zamestnancami, u ktorých zamestnávateľ bude vyžadovať negatívny výsledok testu na Covid-19 len z toho dôvodu, že majú vyučovať žiakov na druhom stupni základnej školy a strednej školy, pričom pre zamestnancov, ktorí vyučujú na prvom stupni alebo v materskej škole, táto povinnosť platiť nebude. Obdobne to platí aj pre žiakov a ich rodičov,“ vysvetlil predseda OZPŠaV Pavel Ondek a tento postup označil za diskriminačný.
• Po tom, čo premiér Matovič ohlásil pilotné testovanie vo vybraných školách, Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal vyhlášku, ktorá od štvrtka 10. decembra zrušila možnosť vzdelávania v malých skupinách. Išlo o opatrenie platné od polovice novembra a určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa nemôžu zapojiť do online vzdelávania.
Po vlne kritiky ÚVZ vyhlášku aktualizoval a udelil výnimku, podľa ktorej sa znevýhodnené deti nemusia v škole preukázať negatívnym testom. Ostatní žiaci 5. až 9. ročníka a ich vyučujúci však musia mať negatívny výsledok testu, ktorý nie je starší ako 14 dní.
Postup, akým by malo prebehnúť otváranie škôl v januári, má ministerstvo školstva zverejniť tento týždeň. Školy sa budú riadiť tzv. COVID automatom, ktorý pripravuje ministerstvo zdravotníctva. To, ako by mohol vyzerať januárový návrat do škôl, pre denník Postoj opísala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
• Aj v uplynulom týždni odborníci poukazovali na to, že dlhotrvajúce dištančné vzdelávanie bez sociálnych kontaktov môže mať na deti nepriaznivý vplyv. „Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy,“ skonštatovali psychologičky Beáta Sedlačková, Bronislava Kundrátová a Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
„Veľmi to sťažuje prácu napríklad aj triednym učiteľom, pretože nevedia odhadnúť, čo sa v životoch žiakov ich triedy deje. Za počítačmi sa stráca celý ten mikrokozmos školských vzťahov. Zostáva len výklad učiva,“ hodnotí dôsledky dištančnej výučby učiteľka košického gymnázia Eva Wolfová. To, že škola pre tínedžerov nie je len vzdelávacou inštitúciou, ale aj sociálnym prostredím, ktoré formuje ich osobnosť, v denníku Pravda zdôraznil riaditeľ psychologickej poradne Ipčko Marek Madro.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak v Denníku E zdôrazňuje, že pandémia najvýraznejšie zasiahne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri ktorých mnohé školy vo vzdelávaní zlyhávali už aj pred pandémiou.
• Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o dotáciách, ktorá mala meniť podmienky poskytovania tzv. obedov zadarmo. Novela by podľa nej mohla spôsobiť, že desaťtisíce detí v riziku chudoby by prepadli sitom pomoci. Nemali by nárok na obed zadarmo a ich rodičia by si nemohli uplatniť ani daňový bonus. ,,Sú to deti, ktoré sú v riziku chudoby, hoci ich rodiny majú príjem vyšší ako hranica životného minima, ale súčasne je nedostatočný na to, aby si uplatnili zvýšený daňový bonus,“ argumentuje prezidentka.
• Koncom novembra prezidentka vetovala aj novelu vysokoškolského zákona, ktorá má umožniť odoberanie vysokoškolských titulov. Dôvodom bol aj potenciálny nesúlad ustanovenia o odnímaní titulov s ústavou. Národná rada nesúlad upravila novelou ústavy a veto prezidentky prelomila. Po novom tak hlave štátu pribudne kompetencia odoberať tituly profesorom a rektorom právo rozhodnúť o neplatnosti štátnej skúšky v prípade preukázaného plagiátorstva.
Na otázky o tom, čo je vlastne plagiátorstvo a ako sa mu vyhnúť, v blogoch (tu a tu) odpovedá Katarína Staroňová, vysokoškolská pedagogička z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
• „Úplne rovnakými procesmi ako na Slovensku si už takmer tridsať rokov na Masarykovej univerzite v Brne volia za rektorov osvietených a dynamických manažérov, akých naši akademici na čelo inštitúcie postavia len vtedy, keď sa pomýlia,“ píše v denníku SME bývalý poslanec Miroslav Beblavý. Zároveň konštatuje, že pravidlá týkajúce sa vysokých škôl na Slovensku a v Českej republike sú veľmi podobné, no rozdiel je v kvalite ľudí a neformálnych pravidlách hry.
O tom, akým spôsobom by sa po pandémii malo zreformovať regionálne školstvo, v publicistickej relácii RTVS Kontakty rozprával vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala.
Všimli sme si
• Detský fond OSN – UNICEF informoval, že počet detí, ktoré nemajú možnosť navštevovať školu, za posledné týždne vo svete prudko vzrástol. Zrušenie prezenčného vzdelávania sa týka takmer každého piateho školáka. Spolu ide o približne 320 miliónov detí, čo predstavuje nárast o takmer 90 miliónov v porovnaní so situáciou v novembri.
• Nedávno medializovaná možnosť zrušenia polročných a jarných prázdnin, prípadne skrátenie tých letných, vyvolala nespokojnosť medzi rodičmi vo facebookovej skupine Zavretá škola. Tá od prvej vlny pandémie pomáha rodičom s dištančným vzdelávaním. „Sme už unavení, frustrovaní, bez možnosti vidieť svetlo na konci tunela,“ približuje v reportáži Denníka N Natália Šultysová, mama troch detí vrátane školopovinného syna s poruchou autistického spektra. „Max ako asperger má dosť problém pripájať sa online. Aj keď sa učíme doma, prázdniny a voľný režim potrebuje rovnako ako deti s bežnými potrebami,“ dopĺňa ďalšia členka skupiny Kristýna Peštová.
• Obavy z toho, že pandémia a dištančná výučba ešte viac prehĺbia nerovnosti medzi žiakmi, rezonujú aj v Českej republike. „Deti prežívajú určité obdobie, o ktorom je potrebné sa s nimi v prvom rade rozprávať. Je treba, aby učitelia zohľadnili, že sú tu nerovnosti, ktoré vznikli dištančnou výučbou, čo si nezanedbateľná časť pedagógov vôbec nepripúšťa,“ zdôrazňuje programový riaditeľ organizácie EDUin Miroslav Hřebecký.
Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk