Témy týždňa

Študenti vyzvali plagiátorov v politike na vzdanie sa titulov • Termín obnovenia prezenčného vzdelávania je stále nejasný • Rezort školstva má z fondu obnovy dostať vyše miliardy eur

Výrok týždňa

„Pristihnutí plagiátori a podvodníci sa k svojim hriechom otvorene hlásia s dôvetkom, že sa nedá nič robiť. A sľubujú, ako sa na politikov patrí, že nebudú podvodne získaný titul používať, že by si (konečne osobne) aj sami napísali novú diplomovku, len práca na spáse spoločnosti a boj s hnusobou im v tom bránia.“

Ivan Ostrovský
chemik, do roku 2013 prorektor UK pre rozvoj
v komentári pre SME | 18. 1. 2021

Výber z udalostí

• Uplynulý týždeň v školstve naštartovala výzva vysokoškolských študentov, ktorí listom požiadali predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa vzdal svojho magisterského titulu. Denník N v lete zistil, že jeho diplomová práca je plagiátom a Matovič priznal, že plagiát nevyhotovil ani on sám.

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) doručila premiérovi aj predpripravenú žiadosť, ktorou sa možno vzdať titulu jej doručením rektorovi vysokej školy. Matovič totiž po zverejnení kauzy pred polrokom vyhlásil, že sa titulu vzdá, keď to bude v zmysle zákona možné. Parlament koncom minulého roka vysokoškolský zákon novelizoval a zrieknutie sa titulu umožnil. „Keďže je táto právna úprava účinná od 1. januára, ŠRVŠ požiadala Matoviča, aby dodržal svoje slovo a titulu sa podľa zákona o vysokých školách vzdal,“ spresnila ŠRVŠ, podľa ktorej premiér tak má možnosť „ísť príkladom a ukázať, že si stojí za slovom a titulu sa vzdá, keďže ho nezískal na základe vlastnej práce.“

K výzve ŠRVŠ sa pridala aj mládežnícka platforma Nadácie Zastavme korupciu poukazujúc na príklady politikov zo zahraničia, ktorí už po medializovaní podozrení z podvodného získania titulov odstúpili z funkcií. „Vyzývame preto všetkých vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, aby sa titulu vzdali rovnako, ako by to mal urobiť premiér,“ uviedla platforma. K takémuto kroku vyzvala aj predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), predsedu SNS Andreja Danka a poslankyňu Národnej rady SR Petru Krištúfkovú (Sme rodina).

• Premiér Matovič na výzvu študentov reagoval vyhlásením, že sa svojho magisterského titulu vzdá len v prípade, ak tak urobí aj minister školstva. „Keďže sme v tom s ministrom školstva spolu, tak urobím presne to isté, čo urobí minister školstva,“ poznamenal Matovič.

Minister školstva sa však titulu vzdať nemieni. „Ja som na túto otázku odpovedal viackrát a povedal som nie,“ zareagoval Gröhling s tým, že si minulý rok k práci nechal vypracovať protokol v Českej republike, ktorý následne aj zverejnil. Denník N ešte v júli minulého roka informoval, že diplomová práca ministra školstva je kompilátom s prvkami plagiátu a jej veľkú časť tvorí ministrova necitovaná bakalárska práca.

Otázkam o svojej diplomovej práci a vyvodení zodpovednosti minister školstva čelil aj v relácii rádia Expres Naživo s Braňom Závodským. Na to, že plagiátorské praktiky pri záverečných prácach využili aj iní slovenskí a zahraniční politici, upozornili Hospodárske noviny.

• V minulom týždni sa objavili nové informácie o kauze Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU), kvôli ktorej došlo koncom minulého roka aj k odvolávaniu rektora Miroslava Fikara. Schválenie návrhu Akademický senát (AS) STU zdôvodnil okrem iného aj prílišnou medializáciou problémov na fakulte.

Návrh na odvolanie rektora doručil AS STU ministerstvu školstva, ktoré posudzovalo zákonnosť procesu odvolania. V prípade splnenia podmienok mal byť predložený prezidentke SR Zuzane Čaputovej, ktorá má kompetenciu rektora odvolať. Ministerstvo si však od školy vyžiadalo stanovisko k niektorým okolnostiam zasadnutia AS, na ktorom bol návrh schvaľovaný.

Predseda AS STU Marián Peciar informoval, že ministerstvu odpovede na otázky ministerstva doručil. Zároveň skonštatoval, že ministerstvo nemá kompetenciu skúmať priebeh a výsledok činnosti AS STU a je povinný návrh na odvolanie doručiť prezidentke. „Je dôvodná obava, že minister svojím konaním spôsobuje obštrukciu, zdržuje odvolanie rektora STU a tým predlžuje dobu usporiadania vnútorných pomerov STU a návrat práce orgánov STU do normálneho stavu,“ poznamenal Peciar.

• Kvôli nepriaznivej pandemickej situácii v súvislosti so šírením nákazy COVID-19 budú vysoké školy vzdelávať dištančnou formou aj v druhej polovici akademického roka. Univerzita Komenského v Bratislave už avizovala, že letný semester pre väčšinu študentov prebehne v online forme.

O tom, že vysokoškolské vzdelávanie online môže byť aj kvalitné, ak je dobre zorganizované, píše vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. „Pri dobre zorganizovanej výučbe s pevne danými pravidlami komunikácie a kontrolou ich aj mojej práce niekoľkokrát týždenne, som mal často dojem, že svojich online študentov poznám lepšie ako svojich denných. Tých, s ktorými som komunikoval osobne,“ opísal svoju skúsenosť Hvorecký. Reagoval tak na komentár Dagmar Lesákovej, podľa ktorej online výučba prezenčné vyučovanie plnohodnotne nenahradí.

• Na dištančnú výučbu sú naďalej odkázaní aj žiaci základných škôl a stredoškoláci. Od minulého týždňa môžu byť otvorené len materské školy a školské kluby, avšak iba pre deti zákonných zástupcov pracujúcich v kritickej infraštruktúre.

Od pondelka 18. januára chcel minister školstva Gröhling umožniť prezenčné vzdelávanie pre všetky deti v predškolskom veku a na prvom stupni ZŠ. V strede minulého týždňa však oznámil, že dištančná výučba bude pokračovať. „Napriek našej snahe vrátiť žiakov čím skôr do lavíc to nebude na budúci týždeň možné. (…) S odborníkmi sme preto tento plán prehodnotili a zhodli sme sa na tom, že najbezpečnejšie pre všetkých bude ešte chvíľu vydržať,„ vyhlásil minister.

• O tom, že nová mutácia koronavírusu, ktorá už bola zaznamenaná aj na Slovensku, sa podľa najnovších zahraničných štúdií šíri oveľa intenzívnejšie práve medzi deťmi, informoval Denník N. „Predpokladá sa, že vírus nie je voči deťom agresívnejší alebo cieli len priamo na deti. Skôr sa predpokladá, že vírus sa vie dostať k deťom lepšie, a tým sa rýchlo šíriť,“ vysvetlil pre denník analytik a poradca ministra školstva Martin Smatana. Vhodným nástrojom sledovania šírenia nákazy medzi deťmi sú podľa neho kloktacie testy.

Nákup kloktacích testov pre školy vláda schválila na minulotýždňovom rokovaní. Ministerstvo školstva vďaka tomu má zaobstarať vyše milióna testovacích sád za viac ako 22 miliónov eur. „Momentálne, aby sme spustili celý systém s tými kloktacími testami pri číslach, ktoré máme, je zbytočné. Uvidíme, ako sa dohodneme nasledujúce dni, kedy bude testovanie za nejakých podmienok. Potrebujeme ešte niekoľko týždňov na to, aby sme dotiahli testovanie do konca,“ povedal minister Gröhling po rokovaní vlády. Testy budú určené pre žiakov druhého stupňa ZŠ a pre učiteľov.

• Na pretrvávajúce problémy spojené s dištančným vzdelávaním reagovali odborníci a publicisti.

„Chcel by som preto požiadať ministra školstva, aby prestal márniť čas informovaním o stále novom termíne otvárania škôl, a aby robil niečo pre to, aby žiaci, rodičia aj učitelia zvládli ďalších 6 – 8 týždňov online výučby,“ odkázal ministrovi školstva Pavel Sibyla zároveň upozorňujúc na to, že mnohé deti a rodiny v súčasnosti nemajú prístup k online vzdelávaniu.

O tom, že pandémia komplikuje prípravu na praktické maturitné a talentové prijímacie skúšky, píše Ivana Hečková z portálu Aktuality.sk. Postoje riaditeľov škôl v tejto súvislosti si môžete prečítať tu. To, že niektoré stredné odborné školy budú musieť odsunúť praktické skúšky na letné mesiace, približuje Mária Dvořáčková v Hospodárskych novinách.

Alena Potocká z Konzervatívneho denníka Postoj prináša vyjadrenia rodičov k tomu, ako dlhodobo zatvorené školy zvyšujú apatiu detí a negatívne ovplyvňujú ich motiváciu rozvíjať svoje zručnosti. „Moje dieťa totálne zlenivelo, stratilo akýkoľvek záujem o veci, ktoré ho predtým bavili, úplne stratilo motiváciu byť v niečom dobrý,“ opisuje mama školopovinného syna.

• Slovenská komora učiteľov (SKU) reagovala na nedávne vyjadrenie ministra školstva Gröhlinga k tomu, že by učitelia nad 50 rokov mali byť očkovaní proti ochoreniu COVID-19 už v druhej vlne. „Podporujeme prioritné očkovanie všetkých zamestnancov v materských školách, v školských kluboch detí, na prvom stupni špeciálnych škôl a v špeciálnych výchovných zariadeniach,“ uviedla za SKU Soňa Puterková s tým, že testovanie v školách je náročný, nákladný a nepostačujúci proces prevencie.

• Ministerstvo financií informovalo, že plán, na základe ktorého má Slovensko z EÚ získať šesť miliárd eur z tzv. Fondu obnovy, bude začiatkom marca posunutý do medzirezortného pripomienkového konania. Prostriedky by malo Slovensko prednostne investovať do škôl a nemocníc. Rezort školstva má získať vyše miliardy eur.

Z prieskumu, ktorý vypracovala agentúra AKO pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) vyplynulo, že 43 % respondentov si želá, aby boli prostriedky z Fondu obnovy využité najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73 %) a na modernizáciu škôl (42 %).

• Minister Gröhling potvrdil zámer spájať priamo riadené organizácie (PRO) rezortu školstva. „Tie, ktoré sa dajú spojiť myšlienkovo a hodnotovo, ako je napríklad Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrum, tak tie by sme chceli dostať pod jednu strechu. Budú mať svoje identity, ale musia navzájom spolu komunikovať,“ uviedol minister. V súčasnosti pod ministerstvo školstva patrí desať rozpočtových a šesť príspevkových organizácií.

Všimli sme si

• Iniciatíva Veda pomáha Covid-19 v uplynulom týždni zorganizovala diskusiu na tému Školstvo počas pandémie. Ako prebehol rok 2020 v školách? Aké budú dôsledky súčasného stavu v školách a aké sú východiská? Aj na tieto otázky v diskusii odpovedala analytička Nového školstva Zuzana Zimenová, riaditeľ cirkevnej základnej školy Narnia Roman Baranovič, autor knihy A okraje máš kde? Juraj Čokyna, zakladateľ portálu Zmudri.sk Julian Gerhart, finalistka súťaže Učiteľ roka 2019 Stanislava Opatová, filozof a aktivista Fedor Blaščák a Miroslav Gašpárek, moderátor vzdelávacieho podcastu Pravidelná dávka. Záznam z diskusie si môžete pozrieť tu.

• Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) zriadil telefonické a emailové linky pomoci. Sú určené najmä pre rodičov, ktorí v čase zatvorených škôl riešia problémy spojené s motiváciou detí na učenie sa. VÚDPaP od 20. januára spúšťa aj portál s podcastmi. Podcast na tému „Náročný lockdown – ako ho zvládnuť?,“ v ktorom sa Darina Mikolášová zhovára so psychologičkou Katarínou Nagy Pázmany, si môžete vypočuť tu.

• Na to, čo bude po pandémii s deťmi, ktoré boli v čase zatvorených škôl odkázané na vzdelávanie a interakcie prostredníctvom tabletov a počítačov, sa New York Times pýtal psychológov, pediatrov a odborníkov na IT technológie. Keďže čas strávený pred obrazovkami u detí významne narástol, psychológovia nevylučujú, že po ukončení pandémie sa môžu u niektorých z nich prejaviť aj „abstinenčné príznaky“. Na článok upozornil Dávid Tvrdoň z denníka SME.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk