Témy týždňa
Dianie v školstve v týždenných prehľadoch sledujeme už sedem rokov • Školy sa ešte neotvoria, preskúma to aj prokuratúra • Zmeny v školských zákonoch vyvolávajú kritiku • Prvá dáma aj druhý gentleman USA budú naďalej učiť
Výrok týždňa
„Školy sme zatvorili ľahko, z večera do rána, bez toho, aby sme zabezpečili všetkým deťom kvalitné dištančné vzdelávanie. A viac ako tri mesiace študentov vodíme za nos sľubmi, že školy sú priorita, no namiesto toho opakujeme chyby z jesene. Po lockdowne a celoplošnom skríningu už školy musia dostať prednosť.“
Andrea Hajdúchová
z iniciatívy Dajme deťom hlas
k podaniu podnetu na Generálnu prokuratúru SR | 25. 1. 2021
Výber z udalostí
• 31. januára 2021 plynulo sedem rokov, odkedy občianske združenie Nové školstvo spolu s partnerskými organizáciami odštartovalo kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Na čele rezortu školstva sa odvtedy vystriedalo päť ministrov, neutešený stav systému vzdelávania sa stal spoločenskou témou, no doteraz nie je politickou prioritou. Do toho prišla pandémia, ktorá dlhodobo neriešené problémy školstva na Slovensku iba zvýraznila a prehĺbila.
Aj z týchto dôvodov stále realizujeme naše aktivity, upozorňujeme na problémy, navrhujeme riešenia, prinášame inšpirácie aj pravidelné súhrny o dianí v školstve.
• Otázka, kedy a za akých podmienok sa deti a mladí ľudia vrátia k prezenčnému vzdelávaniu, je stále nezodpovedaná. Uplynulý týždeň to krízový štáb neodporučil, premiér Igor Matovič (OĽaNO) vyhlásil, že väčšina odborníkov na štábe sa vyslovila za odloženie nástupu do škôl. Na tom, že otváranie škôl by bolo teraz veľmi riskantné, sa odborníci a odborníčky zhodli aj v ankete Denníka N.
„Hypoteticky, ak príde k otvoreniu škôl, ktoré bude podmienené otestovaním zákonného zástupcu, pôjdeme aj podľa vyhlášky, ktorú bude musieť vydať hlavný hygienik – aby sa pri vstupe preukazovalo negatívnym testom,“ povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Jeho poradca Martin Smatana dodal, že k otvoreniu škôl by pomohlo spustenie pravidelného testovania kloktaním.
• Vo štvrtok ministri školstva a zdravotníctva potvrdili, že dištančná výučba bude pokračovať aj naďalej. „Akékoľvek uvoľňovanie opatrení by bolo v tejto chvíli nezodpovedné,“skonštatoval šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
• Minister školstva avizoval, že zverejní nový manuál pre otváranie škôl. „Ten by mal fungovať od 8. februára, aby sme sa vedeli čiastočne nejakým spôsobom pripraviť a nachystať, aké tam budú opatrenia,“ povedal Gröhling s tým, že v dôsledku dlhodobej dištančnej výučby ministerstvo neplánuje anulovať aktuálny školský rok, ani nariadiť opakovanie ročníkov.
Na to, či by sa školský rok mal anulovať, sa v ankete pýtal Konzervatívny denník Postoj. „Aj napriek tomu, že podmienky na vzdelávanie pre mnohých žiakov nie sú ideálne, školy sa snažili a nachádzali rôzne riešenia, ako zabezpečiť čo najkvalitnejšie vyučovanie svojich žiakov,“ odpovedala v ankete riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. O lepších riešeniach dopadov pandémie, než je „generálny prepadák,“ písal vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala.
• Medzičasom pribúdajú ďalšie vyjadrenia a iniciatívy, ktoré vyzývajú k čo najskoršiemu otváraniu škôl a upozorňujú na nepriaznivé dôsledky pandémie:
x Iniciatíva Dajme deťom hlas a Via Iuris pripravujú podnet na Generálnu prokuratúru SR s cieľom dosiahnuť, aby sa školy otvorili čím skôr a aby pri uvoľňovaní opatrení dostali prednosť pred inými prevádzkami. „Vidíme, že situácia sa stáva dlhodobou, dochádza k diskriminácii, môže dochádzať k porušeniu práva na vzdelávanie a nemáme plán na nápravu. Nemôžeme sa tomu už naďalej nečinne prizerať,“ skonštatovala Eva Kováčechová z Via Iuris.
x Na čo najskorší návrat detí do škôl v komentári pre denník SME vyzval aj výkonný riaditeľ OZ Rodičia.sk Matej Stuška. „Považujeme za znepokojujúce, ak popri deklaráciách o priorite návratu detí do škôl je otváranie stredných škôl zaradené v stratégii až za divadlá, koncertné siene, kiná a bohoslužby, a majú sa otvárať súbežne s uvoľnením pravidiel pre oslavy, večierky, svadby, kary a aj obrady,“ píše Stuška.
x Na to, že sociálnu izoláciu najťažšie zvládajú žiaci 2. stupňa základných škôl a stredoškoláci, upozorňujú psychologičky Ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). „Sú v období, keď by sa mali prirodzene osamostatňovať, miesto toho sú nútení zotrvávať od októbra v izolácii a tráviť všetok čas s rodičmi. Tým, že sú už takmer rok doma, prišli o možnosť patriť do sociálnej skupiny, byť súčasťou kolektívu,“ hovorí Beáta Sedláčková z VÚDPaP.
x Analytik Útvaru hodnoty za peniaze Tomáš Hellebrandt poukázal na to, že obmedzené vzdelávanie bude mať nepriaznivý dopad na produktivitu práce a platy súčasných študentov v budúcnosti.
x „Rodič nie je povinný zabezpečiť ani techniku, ani obmedziť chod domácnosti, starostlivosť o iné deti či svoju prácu. Ak dieťa nemá podmienky, škola ich ma zabezpečiť. Akékoľvek nátlaky na rodičov sú nefér,“ píše Lucia Rosáková vo facebookovej skupine Zavretá škola.
Prehľad o tom, ako sa od marca 2020 otvárali a zatvárali brány škôl, zverejnili Hospodárske noviny.
• Téma vzdelávania v domácich podmienkach bola na pretrase aj v parlamente, a to v súvislosti s návrhom novely školského zákona, ktorý predložila Mária Šofranko, Richard Vašečka a Peter Kremský (všetci OĽaNO). Trojica navrhla, aby bolo individuálne vzdelávanie umožnené aj žiakom 2. stupňa základných škôl. Počas rozpravy s návrhom súhlasila väčšina koaličných aj opozičných poslancov a poslankýň, dostal sa tak do druhého čítania.
„Vidím veľmi optimisticky, že od 1. septembra budúceho kalendárneho roku by mal byť ‚homeschooling‘ aj na 2. stupni,“ skonštatoval minister Gröhling pre denník Pravda. „Nerobí sa to len ako vzdelávanie pre deti, ktoré to potrebujú, napríklad pre zdravotné problémy, ale aj z výmyslu rodičov, že dieťa chcú individuálne vzdelávať, ale nezabezpečia mu pedagóga, ako to má byť v zmysle zákona,“ oponuje predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková.
Sociológ Michal Vašečka skonštatoval, že na individuálne vzdelávanie „najviac tlačia rôzne skupiny, ktoré sami nevedia a nechcú garantovať štátom predpísanú kvalitu vzdelávania a často sú to (práve) cirkevné spolky, hraničné denominácie či priamo sekty.“
• K vládnym návrhom noviel školskej legislatívy v medzirezortnom pripomienkovom konaní pribudol návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Doplnil tak medzičasom pripomienkované návrhy noviel školského zákona a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
Jednou z mnohých zmien, ktorú má zaviesť novela školského zákona, je zmena funkčného obdobia riaditeľov škôl. Po novom by bolo možné zotrvať na riaditeľskom poste najviac tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Slovenská komora učiteľov (SKU) kritizuje, že návrh umožňuje výnimku, vďaka ktorej by zriaďovateľ mohol povoliť uchádzanie sa o funkciu aj na ďalšie obdobie. Navrhuje preto, aby riaditeľa bolo možné vymenovať najviac na dve funkčné obdobia, pričom tretie by bolo možné len so štvorpätinovou väčšinou hlasov členov rady školy.
• Kritiku vyvolala aj novela vysokoškolského zákona, ktorú ministerstvo školstva ešte len pripravuje a ktorou plánuje zmeniť systém riadenia a činnosti samosprávnych orgánov vysokých škôl. Univerzita Komenského v Bratislave zverejnila stanovisko, v ktorom novelu dôrazne odmieta. K otvoreniu diskusie o pripravovaných zmenách vyzvala aj Slovenská rektorská konferencia.
„Autonómnosť vysokých škôl a samosprávnosť ich riadenia považujeme za dôležité piliere demokracie a jeden zo základných výdobytkov novembra 1989. Zásadne nesúhlasíme so snahami tieto slobody obmedziť a podriadiť rozhodnutiam politickej moci,“ skonštatovalo aj vedenie Slovenskej technickej univerzity.
„Pri čítaní vyhlásenia našich univerzít sa nedá ubrániť pocitu z obdobia mečiarizmu, kedy museli akademické inštitúcie bojovať s politikmi a vlastným ministerstvom o zachovanie aspoň akej-takej nezávislosti. Čo vy na to, pán minister Gröhling?,“ pýta sa Michal Oláh z časopisu .týždeň.
• Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala dvoch nových rektorov. Jozef Habánik sa opätovne stal rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka a György Juhász rektorom Univerzity J. Selyeho v Komárne.
Všimli sme si
• Čo predznamenáva výber Miguela Carodonu na post ministra školstva v novej vláde prezidenta Joe Bidena? Na túto otázku hľadajú odpoveď Jack Schneider a Jennifer Bershire, tvorcovia podcastu Have You Heard, ktorý sa venuje vzdelávacím politikám v USA. O tom, čo od nového ministra školstva možno či nemožno očakávať, diskutujú s Kevinom Welnerom, riaditeľom National Education Policy Center.
Učiteľka a nová prvá dáma USA Jill Bidenová mení tradíciu, keďže aj počas nasledujúcich štyroch rokov plánuje učiť angličtinu na univerzite vo Virgínii. Doug Emhoff, partner novej viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej, bude taktiež naďalej učiť právo na Georgetownskej univerzite.
• Denník N priniesol rozhovor s učiteľkou Annou Jančovou, ktorá sa po 25-ročnej pedagogickej praxi presťahovala do nového mesta a v čase lockdownu začala učiť na novej škole. Svojich žiakov však ešte nestretla naživo. „Chvíľami tápete, lebo osobný kontakt je naozaj veľmi dôležitý. V triede niekedy stačí už len to, že prídete k žiakovi bližšie, a on hneď cíti, že ho vnímate a že chcete, aby sa zapojil. Nemusíte ho ani osloviť – jednoducho sám vycíti, že sa má vrátiť naspäť od svojich myšlienok a venovať pozornosť tomu, čo práve robíme. Teraz to jednoducho neviem,“ približuje pedagogička.
Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk