Témy týždňa

Časť detí sa vrátila do škôl, väčšina zostáva doma • Prezenčne vzdelávajúci učitelia sa môžu zaočkovať • Návrh novely školského zákona i presun eurofondov na výskum vyvolali kritiku

Výrok týždňa

„On-line výučba ponúka veľa priestoru k domýšľaniu. Aj učitelia mohli mať dojem, že niektorému z detí prestalo na vzdelávaní záležať, že je lenivé a pohodlné. A pritom len mohlo mať problém prispôsobiť sa novým podmienkam. Preto by som na mieste učiteľov urobila hrubú čiaru za tým, čo bolo počas dištančného vzdelávania a začala ako keby odznova.“

Andrea Madarasová Gecková
psychologička
v rozhovore pre denník SME | 11. 2. 2021

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni časť škôl obnovila prezenčnú výučbu pre najmladších žiakov a žiačky a pre končiace ročníky základných aj stredných škôl. V utorok podľa dostupných údajov prezenčne vyučovalo 1415 škôl, z toho 643 materských, 664 základných a 108 stredných škôl. Možnosť vrátiť sa do školy využila viac než tretina žiakov prvého stupňa ZŠ. V stredu počet čiastočne otvorených škôl vzrástol na 1975, čo tvorí 28 % z celkového počtu. „V školách je približne 144 000 žiakov,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS). V druhej polovici týždňa sa počet žiakov v školách zvýšil na viac ako 164-tisíc.

Na to, že postup, akým vláda umožnila obnovenie prezenčnej výučby, spôsobí chaos, upozornil primátor Bratislavy Matúš Vallo ešte pred otvorením škôl. Dodal, že ak regionálny hygienik nevydá nariadenie, jeho odporúčanie neotvárať školy nie je pre zriaďovateľov záväzné. „Zriaďovatelia k nemu pristupujú rôzne. Niektoré súkromné školy sú na rozdiel od verejných škôl otvorené už dnes a zrejme budú aj nasledujúci týždeň,“ uviedol primátor.

„Žiaľ, ani po včerajšom zasadnutí vlády a po zasadnutí regionálneho krízového štábu sa nepodarilo zabezpečiť, aby otváranie škôl v Bratislave prebiehalo predvídateľne a koordinovane,“ doplnil Vallo vo štvrtok. Niektoré bratislavské mestské časti oznámili, že školy ešte neotvoria, iné si zobrali čas na rozmyslenie alebo dali rodičom možnosť, aby sami rozhodli, či dieťa do školy nastúpi.

• Školy v tých okresoch, ktoré sú podľa COVID automatu čierne, prezenčné vyučovanie obnoviť nemôžu. „Na jednej strane platí automat, na druhej strane niečo iné povedia v televízii. Máme mätúce informácie, ktoré je predovšetkým ťažké vysvetliť rodičom,“ skonštatovala pre Denník N Želmíra Haláková, riaditeľka školy z Nového Mesta nad Váhom, ktorá po týždni musí školu opäť zatvoriť pre prechod okresu do čiernej fázy a jarné prázdniny.

„Keby to bolo poriadne nastavené a nemenilo sa to, zariadili by sme sa. Lenže pravidlá sa menia a väčšinou sa menia na tlačovkách. Mali sme tu deti lekárov a laborantov. Teraz neviem, či im budem môcť poskytnúť vzdelávanie alebo nie,“ dopĺňa riaditeľka školy v Seredi Paulína Krivosudská reagujúc na ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO). Ten počas tlačovej konferencie vyhlásil, že v čiernych okresoch sa školy nemôžu otvoriť vôbec.

• Na to, že pri otváraní škôl boli odporúčania pandemickej komisie protichodné s následnými rozhodnutiami regionálnych úradov verejného zdravotníctva, reagovala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). „Takýto spôsob riadenia už nemôže pokračovať. O tom, ktoré školy sa otvárajú a ktoré nie, rozhoduje teraz pán bohviekto,“ poznamenala Remišová s tým, že pravidlá musia byť predvídateľné a komunikácia vlády so samosprávami a školami lepšia.

To, ako sa s otváraním škôl vysporadúvali zriaďovatelia a školy, v reportáži približujú Denisa Gdovinová a Ria Gehrerová.

• Návrat časti detí k prezenčnému vzdelávaniu ocenili organizácie, ktoré sa podpísali pod výzvu Dajme prednosť školám. Tá požaduje, aby pri uvoľňovaní opatrení bolo otváranie škôl hlavnou prioritou. Najnovšie sa k výzve pridali aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Klub 500, Americká obchodná komora na Slovensku a IT asociácia Slovenska.

„Je správnym rozhodnutím, že sa do škôl môžu vrátiť žiaci prvého stupňa základných a posledného ročníka stredných škôl. Dôležité je však čo najrýchlejšie vrátiť do škôl všetkých žiakov. Keď sú školy celé mesiace zatvorené, má to veľmi nepriaznivý vplyv na kvalitu vzdelávania, čo sa v budúcnosti určite negatívne prejaví v obmedzených možnostiach absolventov zapojiť sa do pracovného procesu,“ skonštatoval prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

• O možnosť realizovať prezenčné vzdelávanie žiadajú aj rektori vysokých škôl. Slovenská rektorská konferencia (SRK) ministra Gröhlinga vyzvala, aby možnosť rozhodovať o spôsobe výučby vo vybraných študijných odboroch a za dodržania protiepidemických opatrení ponechal vedeniu samotných škôl. Ide najmä o zdravotnícke, ako aj umelecké odbory a študentov končiacich ročníkov, od ktorých sa vyžaduje príprava záverečnej práce v laboratóriách. Rektori zároveň ministerstvo požiadali o poskytnutie antigénových testov na zabezpečenie prezenčnej výučby.

Vysoké školy žiadajú aj prednostné očkovanie svojich pedagogických zamestnancov, podobne ako v prípade učiteľov a učiteliek v regionálnom školstve „Veľa študentov končiacich ročníkov sa nevie dostať do škôl z dôvodu lockdownu. Učitelia argumentujú, že aj z tohto dôvodu potrebujú byť čo najskôr zaočkovaní, aby mohli znovu ísť do laboratórií a dokončiť so študentmi diplomové práce, tiež úspešne doviesť študentov končiacich ročníkov k záverečným štátnym skúškam,“ uviedol Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

• Plán očkovania pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, ktorí sa zúčastňujú obnovenej prezenčnej výučby, predstavili ministri školstva a zdravotníctva vo štvrtok. Ministri Gröhling a Krajčí avizovali zaslanie online dotazníkov vedeniam škôl, ktoré touto cestou môžu na očkovanie prihlásiť oprávnených pedagogických pracovníkov v najbližšom krajskom vakcinačnom centre.

„Do kategórie pedagogického zamestnanca na prvom stupni základných škôl budeme radiť aj asistentov, vychovávateľov alebo špeciálnych pedagógov,“ konkretizoval minister školstva. „Školy a učitelia budú z dôvodu obmedzených očkovacích kapacít pozývaní na prihlasovanie postupne, tak ako budú generované jednotlivé dátumy očkovania,“ ozrejmil Gröhling s tým, že o vakcínu prejavilo záujem približne 60 % učiteľov. Prvý víkend očkovania pedagogických zamestnancov vakcínou od firmy AstraZeneca bol určený pre pracovníkov do 55 rokov.

Nepedagogickí zamestnanci škôl sa do prvej fázy očkovania nedostali. Zaočkovaní vyučujúci sa aj po prvej dávke vakcíny musia naďalej pravidelne testovať podľa COVID automatu. Aktualizované informácie o očkovaní zamestnancov škôl a školských zariadení zverejňuje ministerstvo školstva tu.

• Počas víkendu minister Gröhling informoval, že záujem o vakcínu prejavilo viac ako 16-tisíc učiteľov. „Od spoločnosti AstraZeneca máme naskladnených 21 800 vakcín, ďalšia dávka bola v karanténe, avšak nám bude uvoľnená. Dobrá správa je, že budeme môcť využiť takéto isté množstvo aj budúci týždeň,“ ozrejmil minister zdravotníctva Krajčí s tým, že spolu by sa malo zaočkovať zhruba 40-tisíc učiteľov.

• To, či má očkovanie medzi učiteľmi podporu, zisťoval v ankete spravodajský portál Aktuality.sk.

„Vyzývame všetkých pedagógov a ostatných zamestnancov škôl, aby príležitosť prednostne sa zaočkovať využili. Očkovanie okrem vysokého stupňa ochrany pred vážnym ochorením zníži aj riziko prenosu infekcie, čo už bolo potvrdené v klinických štúdiách,“ apelujú predstavitelia iniciatívy Veda pomáha COVID-19, ktorí zároveň spísali podmienky na bezpečné otvorenie škôl.

• Informácie o otváraní škôl a očkovaní učiteľov zatienili diskusiu o opatreniach, ktoré by deťom aj pedagógom pomohli vysporiadať sa s nepriaznivými dopadmi dlhotrvajúcej dištančnej výučby.

Ministerstvo školstva informovalo, že vytvára možnosť organizovania tzv. jarných škôl s cieľom prispieť k vyrovnaniu rozdielov medzi žiakmi a podporiť najmä tých, ktorí nemali prístup k plnohodnotnému dištančnému vzdelávaniu. „V prípade, že školám vzniknú v súvislosti s organizáciou jarných škôl zvýšené náklady (napríklad v súvislosti s personálnym alebo materiálnym zabezpečením), budú im preplatené v rámci takzvaného dohodovacieho konania,“ uvádza ministerstvo v usmernení. Možnosť organizovať takéto vzdelávanie ocenilo Združenie miest a obcí Slovenska aj Slovenská komora učiteľov (tu a tu).

Pre žiakov a žiačky druhého stupňa základných škôl a pre stredoškolákov, ktorí sa vzdelávajú dištančne, pripravil Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) elektronické vedomostné testy, ktoré odporúča využiť pre opakovanie a upevňovanie učiva. „Tiež je to príležitosť na prehĺbenie medzipredmetových vzťahov, keďže v ponuke sú aj e-testy na kľúčové gramotnosti,“ uviedla riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská s tým, že výsledky testov neodporúča využívať na známkovanie žiakov, pretože mali odlišné podmienky na domáce vzdelávanie.

• Téme odlišných podmienok na vzdelávanie v domácom prostredí a problémom v prístupe k distančnej výučbe sa venovala aj diskusia televízie TA3 v relácii Pozrime sa na to.

Aj o tom, že u časti detí sa mohli počas pandémie vyvinúť fóbie z kontaktu s ľuďmi, pre denník SME rozprávala psychologička Andrea Madarasová Gecková. „Od jari kritizujem naratív v diskusii, že deti by mohli domov doniesť vírus, nakaziť starých rodičov a spôsobiť ich smrť. To je obrovská komunikačná chyba,“ konštatuje psychologička.

Téme vplyvu pandémie na deti sa venuje aj rozhovor Konzervatívneho denníka Postoj so Svetlanou Síthovou, vedúcou odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva.

• Ministerstvo školstva v uplynulom týždni čelilo kritike pre návrh novely školského zákona, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a prišlo k nemu vyše tisíc pripomienok. Kritiku zožala napríklad časť návrhu, podľa ktorej by podmienkou pre získanie nižšieho stredného vzdelania, teda ukončenia základnej školy, malo byť absolvovanie Testovania 9 s úspešnosťou minimálne 20 %. Viac ako 1300 občanov sa tiež podpísalo pod hromadnú pripomienku, ktorá kritizuje navrhované navýšenie počtu žiakov v triedach. ZMOS adresoval ministerstvu spolu 38 pripomienok, z toho 37 zásadných. To, že predložený návrh novely nevychádza z analýzy potrieb účastníkov vzdelávania a neprešiel diskusiou s odborníkmi, skritizovala Slovenská komora učiteľov.

Predsedovi školského parlamentného výboru Richardovi Vašečkovi (OĽaNO – Kresťanská únia) v novele prekáža bod, ktorý prináša možnosť vystaviť doklad o dosiahnutom vzdelaní s novým menom. Vašečka to označil za kontroverzné po tom, čo tento návrh dal do súvisu so zmenou pohlavia u transrodových osôb. „Niektorí to spájajú výlučne so zmenou pohlavia, čo je mylné. Iní tvrdia, že ide o akúsi ideológiu, čo už je úplný nezmysel,“ reagoval minister školstva s tým, že vydávanie nových dokladov pri zmene mena je už ukotvené aj v iných zákonoch. „Je v zákone o vysokých školách, o mene a priezvisku či v zákone o rodnom liste,“ uviedol Gröhling.

• Portál Aktuality.sk upozornil na to, že minister Gröhling na poslednú chvíľu zrušil eurofondové výzvy na desiatky miliónov eur a prostriedky presunul rezortu hospodárstva pod vedením jeho straníckeho šéfa Richarda Sulíka. Slovenská akadémia vied a sedem rektorov technických a výskumných univerzít na toto rozhodnutie reagovali otvoreným listom, v ktorom vyjadrili sklamanie.

Ku kritike sa pridala aj vicepremiérka Veronika Remišová. „Ministerstvo školstva toto rozhodnutie urobilo bez konzultácie s dotknutými partnermi a ostatnými príslušnými inštitúciami, ktoré dlhé mesiace projekty pripravovali,“ uviedla Remišová. Zároveň dodala, že keď v lete ministrov žiadala o presun eurofondov na pomoc občanom, živnostníkom a firmám, reagovali, že niet čo presúvať.

• Najvyšší kontrolný úrad informoval o výsledkoch kontroly, v rámci ktorej preveroval rozširovanie priestorových kapacít materských škôl. Tie majú od septembra povinne vzdelávať všetky deti od 5 rokov. Na základe zistení kontrolóri upozornili aj na výrazný nedostatok kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, ktorých treba v novovytvorených triedach zamestnať.

Všimli sme si

• The New York Times Magazine zverejnilreportáž o tom, ako ku vzdelávaniu v kritickej pandemickej situácii v USA pristúpil štát Rhode Island. Jeho guvernérka Gina Raimondováv závere minulého roka rozhodla, že verejné školy musia zostať otvorené aj napriek hrozivým štatistikám nakazených. „Niektorí učitelia a študenti sa nakazili. Riaditelia museli neustále improvizovať. Ale zafungovalo to – poväčšine,“ píše reportérka Susan Dominusová v úvode článku.

• „Tri príbehy, ktoré vám chcem porozprávať, sa začali, tak ako veľa iných príbehov, na papieri. No na rozdiel od nich, tieto príbehy nenapísal spisovateľ. Vymysleli ich architekti Milica a Marián a popravde, sú kreslené. A kreslené príbehy architektov majú takú zvláštnu moc, že keď všetko ide podľa plánu, môžu sa stať skutočnosťou,“ hovorí školáčka Gréta Luprichová v úvode epizódy dokumentárneho seriálu RTVS Ikony. Tá je venovaná tvorbe manželov Marcinkovcov, ktorí navrhovali najmä školské stavby.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk