Témy dvoch týždňov

Školstvo má staronového ministra • Začalo sa postupné otváranie škôl • Na rozhodnutie nezrušiť stredoškolské prijímačky reaguje petícia • Odborníci upozorňujú na dopady dištančnej výučby, nedostatok dát aj potrebu zmien v školstve

Výrok týždňa

„Je potrebné splatiť dlh našim deťom. Deti, ktoré zažili najväčšiu krízu vo vzdelávaní, si zaslúžia zažiť aj najväčšiu zmenu nášho školstva k lepšiemu.“

Zuzana Čaputová
prezidentka SR
v príhovore pri vymenovaní (staro)novej vlády | 1. 4. 2021

Výber z udalostí

• Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred Veľkou nocou vymenovala novú vládu v prevažne starom zložení. Po dohode v štvorkoalícii, ktorej predchádzala vládna kríza, tak na stoličku ministra školstva po niekoľkodňovej prestávke opäť zasadol Branislav Gröhling (SaS).

Po rekonštrukcii musí vláda do 30 dní predstúpiť pred poslancov a poslankyne Národnej rady SR, predložiť im programové vyhlásenie (PVV) a požiadať o vyslovenie dôvery. Staronový minister Gröhling skonštatoval, že „PVV za školstvo je napísané veľmi dobre,“ a tak v ňom oproti pôvodnému zneniu vyhlásenia výraznejšie zmeny nenastanú.

Najakútnejšie problémy, s ktorými sa v súvislosti s pandémiou musí vysporiadať Gröhling po svojom opätovnom vymenovaní, zhrnuli Hospodárske noviny i denník Pravda (tu a tu). Po zrušení maturít v prezenčnej forme k nim patrí aj zápis prvákov na základné školy, spôsob obnovovania prezenčnej výučby či priebeh prijímacích skúšok na stredné školy.

• V deň vymenovania vlády ministerstvo školstva vydalo stanovisko, v ktorom informovalo, že po veľkonočných prázdninách budú deti pokračovať vo vzdelávaní v nezmenenom režime. V ňom boli v rámci materských škôl a prvého stupňa základných škôl (ZŠ) pri prezenčnej výučbe uprednostňované deti rodičov s nevyhnutným prezenčným výkonom práce. Začiatkom apríla o postupnom otváraní škôl začali rokovať epidemiológovia, minister avizoval obnovovanie prezenčnej výučby pre ďalšie ročníky a vyhlásil, že pri uvoľňovaní opatrení budú školy na prvom mieste.

Vo štvrtok ministerstvo oznámilo, že od pondelka 12. apríla budú škôlky a triedy prvého stupňa ZŠ otvorené pre všetky deti. „Vraciame sa teda ku klasickému otvoreniu všetkých materských škôl a všetkých prvých stupňov základných škôl. Tie budú otvorené pre deti všetkých rodičov a ak bude situácia aj naďalej priaznivá, postupne bude nasledovať otvorenie ďalších ročníkov,“ uviedol Gröhling s tým, že otvorené ostávajú aj špeciálne školy, stredné zdravotnícke školy, stredné školy v posledných ročníkoch a pre individuálne vzdelávanie prvostupniarov aj základné umelecké školy.

Vo všetkých prípadoch platí podmienka testovania zákonného zástupcu, ako aj žiaka druhého stupňa základnej školy či stredoškoláka. Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň upozornil, že deti do ukončenia prvého stupňa ZŠ nie sú povinné nosiť v interiéroch respirátory. Časté otázky a odpovede k otváraniu škôl zosumarizoval Denník N.

• Na následnej tlačovej konferencii minister Gröhling oznámil, že od budúceho pondelka sa do škôl vrátia aj ôsmaci a deviataci, s výnimkou okresov, ktoré sú na COVID automate v čiernej farbe. Koncom apríla bude podľa regionálneho automatu v najlepších okresoch možné obnoviť prezenčné vzdelávanie pre všetky ročníky základných škôl.

„Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia, potenciálne v máji alebo v júni dostaneme do škôl aj stredoškolákov,“ povedal Gröhling na margo ďalšieho uvoľňovania opatrení.

• Minister počas tlačovej konferencie zdôrazňoval aj to, že do škôl sa môžu vrátiť deti, ktoré sa pripravujú na prijímačky na stredné školy. Ešte pred Veľkou nocou v tejto súvislosti upozornil, že prijímacie skúšky sa rušiť nebudú a prebehnú v riadnych termínoch v prvej polovici mája s tým, že forma ich uskutočnenia bude závisieť od vývoja epidemickej situácie.

„Škála odborov je veľmi veľká, a práve preto sú prijímacie skúšky najlepšou formou overovania schopností a postupu v prijímacom konaní,“ uviedla Viera Babišová, vtedajšia generálna riaditeľka sekcie stredných škôl a celoživotného vzdelávania.

V súvislosti s prijímacími skúškami vznikla petícia, ktorej signatári požadujú, aby stredné školy aj tento rok o prijatí rozhodovali na základe aritmetického priemeru známok od 5. ročníka. Pod petíciu sa už podpísalo viac ako 10-tisíc ľudí a jej iniciátorkou je deviatačka Emma. „Ako sa môžem na prijímačkách porovnávať so žiakom, ktorý mal od marca online hodiny a pomáhali mu učitelia? Nie je fér, aby sa takíto dvaja žiaci porovnávali,“  vysvetľuje žiačka upozorňujúc na rozdiely v kvalite dištančnej výučby medzi základnými školami.

• To, aké problémy vyplývajúce z dlhodobo zatvorených škôl vnímajú rodičia školopovinných detí, zisťoval prieskum Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus.

Ako najvýznamnejší problém rodičia vnímajú chýbajúci kolektív – až 78 % z nich označilo za problematický absentujúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi či osamelosť dieťaťa. Za naliehavé rodičia považujú aj nedostatky vo výučbe cez internet (58 %) či nedostatok pohybu a zdravotné problémy (57 %). Až 77 % opýtaných rodičov sa doma stretlo s technickými problémami, ktoré sprevádzali vyučovanie ich detí na diaľku.

• To, ako izoláciu v čase pandémie prežívajú stredoškoláci, priblížili študenti bratislavskej Školy dizajnu v projekte Covidea, ktorý obsahuje takmer 300 študentských desaťsekundových videí na túto tému. „Chceli sme túto bezprecedentnú situáciu nejako reflektovať a umožniť našim študentkám a študentom vyjadriť to, čo počas izolácie cítia, a ako prežívajú svoje bytie,“ vysvetľuje riaditeľ Centra odborného vzdelávania a prípravy na Škole dizajnu Dalibor Bača.

Polrok v lockdowne očami gymnazistu v článku Konzervatívneho denníka Postoj približuje Michal Lukáč. Na to, s čím sa deti v období pandémie obracali na Linku detskej istoty, odpovedala Táňa Ivanič Rybanská.

„Nedostatočná sociálna stimulácia u detí môže spôsobiť v budúcnosti veľké problémy pri nadväzovaní partnerských vzťahov, môže spôsobiť určitú formu „normopatie“, ktorú dnes ešte nepoznáme,“ vysvetľuje v komentári pre Denník N psychiatrička Silvia Nürnberger.

• Na uľahčenie návratu detí do škôl Štátny pedagogický ústav v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie pripravil metodický materiál Ako podporiť návrat žiakov do škôl a aktualizovaný manuál Návrat do škôl 2021.

„Nabehnúť na plnenie každodenných povinností a návrat k funkčnému stereotypu chvíľu potrvá a bude si od všetkých vyžadovať úsilie. Najťažšie sa s tým vyrovnajú skupiny, ktoré dištančné vzdelávanie dostávali v slabej alebo žiadnej kvalite,“ poznamenala k téme sociologička Marcela Šarvajcová. To, že bez prístupu k online výučbe bolo počas pandémie takmer 100-tisíc študentov, pripomenula mimoparlamentná strana Spolu-OD, ktorá vyzvala vládu, aby doplnila svoje programové vyhlásenie o pomoc tejto skupine detí.

„Nevieme, koľko detí sa vôbec neučí, koľko detí dostáva len zadania, ani koľko žiakov má plné online vyučovanie podľa rozvrhu, aký platil počas prezenčnej výučby. Vieme len, že počas prvej vlny sa neučilo 52-tisíc detí a 128-tisíc sa učilo bez prístupu na internet. Organizácie, ktoré pôsobia v teréne, hovoria, že toto sa nezmenilo,“ konštatuje Andrea Settey Hajdúchová, spoluiniciátorka výzvy Dajme deťom hlas, podľa ktorej dozrel čas aj na vyvodenie politickej zodpovednosti.

Dopady dištančnej výučby z pohľadu riaditeľov a pedagógov bude prostredníctvom dotazníka zisťovať Štátna školská inšpekcia (ŠŠI). „Snahou ŠŠI je získať informácie, na základe ktorých by bolo možné nastaviť podporu učiteľom, žiakom, školám a zároveň pripraviť podmienky pre prípadnú ďalšiu vlnu dištančného vzdelávania,“ uvádza inšpekcia.

• O tom, že letné školy sú dobrým riešením pre deti, ktoré môžu mať po dlhšej neúčasti na vzdelávaní problém plynulo naskočiť do školskej rutiny, píšu Juraj Čokyna a Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Podľa nich sa na Slovensku doposiaľ tento nápad nepodarilo zmysluplne uviesť do praxe.

Ministerstvo školstva informovalo, že tohtoročným letným školám bude predchádzať realizácia projektu Spolu múdrejší, ktorý má deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytnúť doučovanie. Podľa slov ministra Gröhlinga sa doň prihlásilo 474 škôl, najviac z Prešovského a Košického samosprávneho kraja.

• O tom, že po dvoch rokoch skúseností s administratívne uskutočnenou maturitou je na mieste pripraviť sa na využívanie novších foriem overovania vedomostí žiakov, pre TASR hovorila Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.

„Prikláňam sa k tomu, že by mala ústna maturitná skúška prejsť reformou. Veľmi dobré skúsenosti máme napríklad s prezentovaním projektov a tvorbou samostatných výstupov na stredných odborných školách. To by mohla byť dobrá inšpirácia pre gymnáziá a pre akademickejšie orientované odbory, ktoré doposiaľ ústnu maturitnú skúšku predvádzajú len v podobe preukázania veľkého množstva vedomostí,“ uviedla Kanovská v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Téme dopadov „pandemickej maturity“ a dlhodobo zatvorených škôl sa venoval aj podcast Index denníka SME.

• Vláda SR na svojom minulotýždňovom zasadnutí schválila tzv. Cestovnú mapu výskumných infraštruktúr, ktorá má v nasledujúcich desiatich rokoch pomôcť zmapovať stav a vývoj výskumu na Slovensku a nastoliť víziu a opatrenia pre rozvoj v tejto oblasti.

Kabinet odobril aj Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. V oblasti vzdelávania si stratégia kladie tri základné ciele – podpora dieťaťa/žiaka a starostlivosti o rodinu, podpora odborných kapacít učiteľa a podpora vytvárania podnetného prostredia pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý sa pripomína 8. apríla, sa prezidentka Zuzana Čaputová stretla so zástupcami rómskej komunity. „Jedna z poínt rozhovoru s predstaviteľmi rómskej komunity, ktorý máme práve za sebou, bola, že investícia do vzdelania je investíciou do budúcnosti nielen rómskej komunity, ale celej krajiny,“ vyhlásila prezidentka.

• Ďalšie správy v skratke:

x Nadácia zastavme korupciu upozornila na to, že Úrad komisára pre deti pod vedením Viery Tomanovej od vlaňajšieho roka absolvoval spolu 27 rozhovorov s maloletými v celej agende, ktorú zo zákona zastrešuje, čo predstavuje v priemere dva rozhovory za mesiac.

x Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol o uložení pokuty vo výške viac ako 228-tisíc eur ministerstvu školstva v súvislosti s uzavretím zmluvy na pripojenie škôl na internet cez projekt Infovek 2 v roku 2015.

Všimli sme si

• Plány na postupný návrat detí do škôl v Českej republike sprevádzala intenzívna debata. Odlišný názor na to, ako a či obnovovať prezenčnú výučbu mali minister školstva Robert Plaga (nom. ANO) a premiér Andrej Babiš (ANO). Plaga napokon vo vláde presadil tzv. rotačnú výučbu, pri ktorej sa budú žiaci prvého stupňa základných škôl zúčastňovať prezenčného vyučovania každý druhý týždeň. Medzitým bude vzdelávanie prebiehať dištančne.

„Rotácia znižuje riziko šírenia COVID-19 až o 80 % aj bez ďalších opatrení a pomáha tak vytvoriť bezpečný a najmä dlhodobo udržateľný režim prezenčnej výučby,“ argumentuje ministerstvo odvolávajúc sa na odborníkov. To, ako presne bude znovuotvorenie škôl vyzerať a akým dôsledkom budú čeliť deti po takmer roku učenia sa z domu, rozoberá podcast Českého rozhlasu Vinohradská 12.

• Na dôležitosť očkovania a nedostatok vakcín upozorňuje nový animovaný seriál Pandemica od organizácie One Foundation, ktorú založil spevák skupiny U2 Bono.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk