Témy týždňa

Do škôl sa vrátili ôsmaci a deviataci, v piatich okresoch aj stredoškoláci • Časť učiteľov dostala druhú dávku vakcíny • Prezidentka odvolala rektora STU a vymenovala nových profesorov a profesorky

Výrok týždňa

„Opakujeme chyby z minulosti. Školy sme zatvorili v októbri zo dňa na deň ako prvé a teraz ich opäť otvárame ako posledné. Hovoria o tom, že vzdelávanie je priorita krajiny, a potom otvoria všetko možné, len školy nie.“

Juraj Hipš
predseda strany Spolu-OD
v reakcii na spôsob otvárania škôl | 23. 4. 2021

Výber z udalostí

• Od uplynulého týždňa sa v rámci uvoľňovania protipandemických opatrení do svojich tried môžu vrátiť žiaci a žiačky ôsmych a deviatych ročníkov základných škôl. Ich účasť na prezenčnom vyučovaní je podmienená testovaním zákonného zástupcu a aj žiaka samotného. Vo štvrtok ministerstvo školstva informovalo, že sa do škôl vrátilo spolu vyše 400-tisíc žiakov.

Od včerajška sa otváranie škôl riadi regionálnym COVID automatom. Znamená to, že v okresoch označených čiernou farbou budú môcť byť otvorené len materské školy, triedy prvého stupňa ZŠ či stredné zdravotnícke školy. V bordových okresoch aj 8. a 9. ročníky ZŠ, v červených okresoch celý 2. stupeň ZŠ a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Až pri tzv. 1. stupni varovania označenom ružovou farbou sa otvoria aj všetky stredné školy, jazykové a základné umelecké školy.

„Som veľmi rád, že sme sa všetci zhodli, že fungovanie škôl a ich otváranie je prioritou. Otvorenie škôl je nevyhnutné tak pre vzdelávanie detí, ako aj pre štandardné fungovanie rodín,“ povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS) napriek tomu, že terasy, fitnescentrá a obchody predbehli pri uvoľňovaní opatrení v 22 okresoch stredoškolákov aj časť druhostupniarov. Všetci žiaci a študenti základných a stredných škôl sa v tomto týždni do tried mohli vrátiť len v okresoch Nitra, Nové Zámky, Sobrance, Topoľčany a Zlaté Moravce. Celý druhý stupeň ZŠ sa otvoril v 52 zo 79 okresov.

Otázky týkajúce sa otvárania škôl zosumarizovali Denník N aj Hospodárske noviny (tu a tu).

• Učiteľky a učitelia zo škôl v rôznych častiach Slovenska poukazujú na to, že mnohí žiaci a žiačky prežívali mesiace dištančného vzdelávania ťažko až úzkostne. „Niektorým sa prehĺbili alebo objavili psychické problémy, čo sa však na diaľku mimoriadne ťažko odhaľuje či diagnostikuje,“ povedal jeden z pedagógov pre Denník N. „Nikdy sme nezažili, že by sa deti podceňovali v takej veľkej miere, ako je to teraz. Vidíme veľkú nedôveru vo vlastné schopnosti,“ dodala učiteľka Eva Kuková.

„Chcel by som poprosiť školy aj pedagógov, aby v prvých týždňoch po návrate žiakov do škôl upustili od skúšania či písania písomiek. Naším spoločným cieľom je, aby si žiaci postupne zvykli na návrat do štandardného režimu prezenčnej výučby,“ vyzval v súvislosti s návratom do škôl minister Gröhling. „Budeme zisťovať, na akej úrovni sú vedomosti žiakov, no nie testami, ale spoločným opakovaním a skupinovou prácou,“ poznamenala k téme riaditeľka základnej školy Bibiána Krajníková.

Rezort školstva zároveň školám nariadil vytvorenie adaptačného plánu, ktorý má deťom uľahčiť prechod k prezenčnej výučbe. K tomu majú školy k dispozícii metodické materiály vypracované Štátnym pedagogickým ústavom a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie – aktualizovaný manuál Návrat do škôl 2021 a materiál Ako podporiť návrat žiakov do škôl.

• Na to, že niektorí rodičia nesúhlasia, aby ich deti počas vyučovania nosili rúška a zúčastňovali sa kloktacích testov, upozornil pedagóg Miroslav Kocúr (PS).

Minister Gröhling v súvislosti s kloktacími testami informoval, že ich od 5. marca využilo vyše 28-tisíc žiakov, pričom pozitivita je na úrovni 0,13 %. Doplnil, že žiadna zo škôl sa pre pozitívny test úplne nezatvorila, zatvárali sa len konkrétne triedy. „V rámci takéhoto zatvorenia bude ministerstvo školstva súčinné a vie poskytnúť kloktacie testy, aby sa aj tých desať dní karantény mohlo znížiť,“ dodal Gröhling.

„Testovať žiakov kloktacími testami školy nemusia. Riaditelia mali zisťovať záujem rodičov o takéto testy a podľa toho si ich od ministerstva objednávali. Vypýtalo si ich 1250 škôl z viac ako dvoch tisícok,“ upresnil denník SME s tým, že ministerstvo má obmedzený počet kloktacích testov.

• Bezpečnejšie prostredie má v školách zabezpečiť aj očkovanie, pri ktorom časť zamestnancov regionálneho školstva dostala vo februári prednosť. Približne 16-tisíc učiteľov, ktorí dostali prvú dávku vakcíny AstraZeneca, cez víkend mohli dostať aj druhú dávku. „Pripravujeme samostatné riešenie pre učiteľov, ktorí nemohli zo zdravotných alebo iných dôvodov využiť pôvodné termíny, aby sme predpripravili bezpečné školské prostredie,“vyhlásil minister školstva.

Kým ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k zmene očkovacej stratégie, prvej fázy očkovania sa zúčastnila zhruba polovica učiteľov na Slovensku. Problém s dostupnosťou očkovacej látky bol v prípade učiteľov nad 55 rokov, pre ktorých bola vyhradená len vakcína od Moderny. Tú podľa Hospodárskych novín dostalo iba približne 9-tisíc pedagógov. Časť doposiaľ nezaočkovaných pedagógov zrejme čaká na očkovaciu látku od preferovaného výrobcu alebo sa zaočkovať nechce.

„Niektorí si vyberajú, nechcú AstraZenecu, chcú Pfizer alebo čakajú na Sputnik,“ uviedol v tejto súvislosti Pavel Ondek, šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. „Medzi učiteľmi sú aj konšpirátori. Určite sú aj takí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať,“ pripustil Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov.

• Dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 zamestnancom vysokých škôl odporučila Slovenská rektorská konferencia (SRK). „Týmto krokom potvrdia, že rešpektujú odporúčania zdravotníckych organizácií a vedcov,“ uviedli rektori po rokovaní, na ktorom sa zaoberali aj otázkou obnovenia prezenčnej výučby a kritizovaným návrhom novely vysokoškolského zákona.

„Zásadné výhrady, ktoré orgány reprezentácie vysokých škôl k predloženému návrhu novely vysokoškolského zákona mali, sa podarilo zvrátiť. Predstavitelia ministerstva školstva garantujú zachovanie akademickej samosprávy,“ skonštatoval prezident SRK Rudolf Kropil. „Univerzity sú dosť kompetentné na to, aby si dokázali svoje veci riešiť samy. Nepotrebujeme štátnych úradníkov, aby nám hovorili, čo máme učiť alebo ako máme učiť,“ doplnil pre Konzervatívny denník Postoj rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslav Demko.

Predseda Rady vysokých škôl Martin Putala je k doterajším rokovaniam pri príprave novely vysokoškolského zákona kritický. „Vyzerá to tak, akoby zriadenie expertnej skupiny bolo len formálne,“ povedal Putala pre týždenník Trend, podľa ktorého sa rokovania zasekli napríklad na otázke voľby rektora.

• „Nie je to prezidentka a nie je to ani ministerstvo školstva a jeho kontroverzná novela vysokých škôl, kto na Slovensku prispieva k rozkladu univerzitného prostredia. (…) Slovenské univerzity rozkladajú mafiánske praktiky, kamarátšafty, vybavovačky a až sektársku kmeňovú príslušnosť úzkej skupiny mocibažných pomstychtivých oportunistov,“ napísal komentátor denníka SME Tomáš Prokopčák.

Reagoval tým na otvorený list predsedu Akademického senátu (AS) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Mariána Peciara adresovaný prezidentke Zuzane Čaputovej. V ňom Peciar prezidentku vyzval, aby Miroslava Fikara odvolala z funkcie rektora s tým, že vyčkávanie začína ohrozovať fungovanie univerzity.

AS STU návrh na odvolanie rektora schválil na vlaňajšom rokovaní 26. októbra. Predkladatelia návrhu medzi dôvody na odvolanie zaradili nezvládnutie komunikácie pri kauze na Fakulte informatiky a informačných technológií, v ktorej Fikar vystupoval proti krokom dekana FIIT Ivana Kotuliaka. Medzi ďalšími dôvodmi na odvolanie bola aj snaha o vytvorenie klastra s Univerzitou Komenského či vyradenie dezinformačného portálu Hlavné správy z monitoringu STU.

Prezidentka minulý týždeň rektora STU z funkcie odvolala. „Dôvody, pre ktoré Akademický senát (AS) STU schválil moje odvolanie z funkcie rektora, naďalej považujem za neopodstatnené,“ skonštatoval Fikar a dodal, že krok prezidentky rešpektuje a akceptuje.

• Ďalšie správy v skratke:

x To, čo má kritizovaný druhý návrh novely školského zákona spoločné so Sputnikom V a čo spája ministra Gröhlinga s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO), v komentári pre Denník N opísal vysokoškolský pedagóg Vladimír Dočkal.

x Ministerstvo školstva potvrdilo, že prijímacie skúšky na stredné školy sa v tomto školskom roku uskutočnia prezenčne aj napriek nespokojnosti tisícok študentov, ktorí sa podpísali pod petíciu za zrušenie prijímačiek.

x SKU zverejnila výsledky prieskumu, z ktorého vyplynulo, že takmer 30 % zo 735 oslovených pedagógov vo všetkých krajoch SR zažilo nevhodné až neprijateľné pracovné podmienky.

x Prezidentka vymenovala staronového rektora Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Juraja Sterna a aj 27 nových vysokoškolských profesorov a profesoriek. Ich zoznam nájdete tu.

Všimli sme si

• Po návrate žiakov k prezenčnému vzdelávaniu ministerstvo školstva odporúča realizovať výučbu aj vonku, ak to počasie umožňuje. Dajú sa vonku učiť aj predmety ako matematika a slovenčina? Aj na túto otázku v rozhovore pre Denník N odpovedá Ivana Poláčková zo združenia Živica.

„Nemôžeme si to ale predstavovať tak, že sa vyložia von lavice a deti sa tam učia šesť hodín vkuse v laviciach. Učenie vonku je úplne o niečom inom. Je to o zmene metodiky a inej spolupráci. Chceme motivovať školy, aby to vyskúšali a sme schopní im v tom poskytnúť podporu. Vydali sme metodiku pre základné školy a snažíme sa posúvať aj ďalej,“ vysvetľuje Poláčková v podcaste portálu Čierna labuť.

• V Českej republike sa uskutočnil 9. ročník konferencie Úspěch pro každého žáka: Na vlně změny. Zahraničným hosťom podujatia bol kanadský expert na vzdelávanie Michael Fullan. Jeho príspevok si môžete pozrieť tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk