Témy týždňa

Nedostatočné kapacity škôlok priniesli ďalšie reakcie a návrhy • Minister školstva hovorí o digitálnom skoku, odborníci a praktici o udržateľných systémových riešeniach • Analytici upozorňujú na nedostatok času i financií pre letné školy

Výrok týždňa

„Mala by nasledovať zmena uvažovania učiteľov a učiteliek, ktorí dnes na otázku „čo učíš?“ nehovoria „učím deti,“ ale „učím zemepis.“ Občas robíme s ostatnými riaditeľmi taký pokus, kedy necháme testy, ktoré sa bežne dávajú deťom, vyplniť učiteľom iných predmetov. Sú samozrejme vedľa jak tá jedľa. Češtinári nepoznajú prírodopis zo základnej školy, fyzikári nepoznajú češtinu zo základnej školy – ale od tých detí to všetci chcú. A pokračuje to na strednej aj vysokej škole. Chýba prepojenosť, chýba komplexnosť, chýbajú medzipredmetové vzťahy.“

Jaroslav Jirásko
riaditeľ ZŠ v českom meste Lázně Bělohrad
v rozhovore pre týždenník Respekt | 19. 5. 2021

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni sa riešili problémy ohrozujúce úspešné zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov. Po tom, čo Centrum vzdelávacích analýz v nedávnom blogu upozornilo na zlú dostupnosť škôlok pre niektoré deti, slabú informovanosť časti rodičov či chýbajúce podporné profesie v materských školách a niektoré samosprávy poukázali na kapacitné problémy, zareagovalo aj ministerstvo školstva.

Odbor komunikácie zverejnil tlačovú správu, podľa ktorej rezort na nové miesta v škôlkach vyčlení

5 miliónov eur. Prostriedky v objeme 2 miliónov eur z projektu „Predškoláci“ majú byť určené na vybavenie nových priestorov. „Pôjde najmä o učebné pomôcky a didaktické hračky, ale tiež nábytok či vybavenie kúpeľní a spální. Na jednu novú triedu vyjde približne 10.000 eur,“ uviedlo ministerstvo. Ďalšie tri milióny majú byť poskytnuté na pokrytie personálnych nákladov.

• Návrh na zmenu legislatívy, ktorá by mala riešiť chýbajúce kapacity v škôlkach, do parlamentu na májovú schôdzu nepredložilo ministerstvo, ale poslanecká trojica Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO), Mária Šofranko (OĽaNO) a Radovan Sloboda (SaS). Má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl. Návrh v parlamente prešiel do 2. čítania.

Pre uľahčenie zavádzania povinnej škôlky Štátny pedagogický ústav vydal prvé publikácie – materiál „Povinné predprimárne vzdelávanie: Sprievodca cieľmi a obsahom“ a publikáciu „Dieťa hovoriace iným jazykom: možnosti kompenzačnej podpory v predškolskom vzdelávaní“ (dostupné tu a tu).

• Na problémy spojené s povinnou škôlkou reagovali aj mimoparlamentné politické strany, výskumníci a praktici.

x Progresívne Slovensko vidí riešenie nedostatku kapacít v škôlkach v zavedení detských skupín. Tie si podľa členky strany Simony Petrík „za splnenia potrebných hygienických a pedagogických podmienok môžu založiť aj mamy na rodičovskej dovolenke, ktoré na to budú mať vhodné priestory a odbornú spôsobilosť,“ priblížila Petrík. Má ísť o lacnejšiu a flexibilnejšiu alternatívu k jasliam a škôlkam. Návrh chce predložiť do parlamentu cez straníckeho kolegu a poslanca NR SR Tomáša Valáška.

x Predseda strany Dobrá voľba Tomáš Drucker vyzval vládu a parlament, aby prijali opatrenia, ktoré zamedzia vytláčaniu mladších detí zo škôlok. K téme napísal aj komentár pre denník SME. „Uloženie povinnosti obciam vytvárať podmienky na povinné predprimárne vzdelávanie napĺňa všetky znaky preneseného výkonu štátnej správy. Jeho náklady je povinný uhrádzať štát. Nedeje sa to. Náklady musia znášať už aj tak podvyživené obce a mestá, čo spôsobuje vážne problémy,“ dodal podpredseda strany a starosta bratislavskej mestskej časti Lamač Lukáš Baňacký.

x „Aby sa zaistili miesta pre mladšie deti, podľa Plánu obnovy z ministerstva školstva by mal byť už na budúci rok prijatý zákon, ktorý by od septembra 2024 zaviedol právny nárok na miesto v materskej škole pre deti od štyroch rokov, o rok neskôr aj pre deti od troch rokov,“ pripomína sociologička Tina Gažovičová.

x Rôzne otázky a odpovede o zavádzaní povinného predprimárneho vzdelávania v blogu zhrnula Michaela Vargová, riaditeľka škôlky a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl.

x Na to, že nedostatok kapacít v zariadeniach pre deti v predškolskom veku je už otrepanou frázou, v komentári upozorňuje sociológ a vysokoškolský pedagóg Daniel Gerbery. „Nedostatky v tejto oblasti sú známe a komunikované expertmi a expertkami už vyše dvoch dekád,“ píše Gerbery.

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v uplynulom týždni ohlásil začiatok „digitálneho skoku“ v školstve. Tak označil 40-miliónovú investíciu prevažne na nákup zariadení z prostriedkov projektu REACT-EU a z ušetrených eurofondov. Zároveň avizoval vytvorenie pracovnej pozície školského koordinátora digitálnych technológií. „Nebude robiť káble alebo vybavenie, ale pozícia bude zameraná na vzdelávanie a prinášanie všetkých nových metód do učebného procesu,“ povedal Gröhling s tým, že prípravu na digitalizáciu má zabezpečiť plánovaný audit.

„Štyridsať miliónov nebude stačiť pre celé Slovensko, nevyrieši skutočné potreby,“ reagoval na ohlásenú investíciu Peter Andreánsky z Inštitútu duševnej práce, ktorý presadzuje riešenie v podobe zavedenia digitálneho príspevku pre školy. „Musíme rozmýšľať aj ekologicky. Inak budeme mať na školách opäť veľké množstvo zariadení, o ktoré sa budeme musieť postarať a rozmýšľať, čo s nimi,“ doplnila prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková. Zároveň upozornila na príklady škôl, ktoré si digitálne zariadenia už dnes prenajímajú.

„Ak nakúpite tablety a notebooky, tie vám za pár rokov zastarajú bez toho, že by priniesli významnejší efekt,“ okomentoval „digitálny skok“ analytik Peter Zmeko.

• Podľa slov ministra školstva má digitalizácia za 40 miliónov zabezpečiť aj nákup 3000 zariadení pre žiakov a žiačky zo sociálne znevýhodneného prostredia a v hmotnej núdzi. Ide o kategóriu detí, ktoré boli v čase zatvorených škôl a dištančnej výučby úplne alebo čiastočne vylúčené zo vzdelávania. Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky bolo počas prvej vlny pandémie bez prístupu k dištančnému vzdelávaniu až 52-tisíc detí a mladých ľudí zo základných a stredných škôl.

K obnoveniu prezenčného vzdelávania vo všetkých materských, základných a stredných školách došlo rozhodnutím ministra školstva až začiatkom minulého týždňa. Regionálne školstvo sa tak začalo riadiť školským semaforom. V prípade, že sa z dôvodu výskytu alebo podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 prevádzka školy preruší, považuje sa to za mimoriadne prerušenie školského vyučovania. „To platí, aj ak ide o obmedzenie prevádzky vo vzťahu k jednej triede alebo k viacerým triedam. Riaditelia príslušných škôl zabezpečia pre deti a žiakov dištančné vzdelávanie,“ uvádza sa v rozhodnutí.

To, ako prebieha návrat žiakov a žiačok k prezenčnej výučbe, v článku Hospodárskych novín priblížili viacerí riaditelia a riaditeľky základných a stredných škôl. „V nižších ročníkoch niektoré deti zabudli, ako po slovensky pomenovať zvieratá a bežné veci. Doma sa stretávajú iba s rómčinou,“ uviedla pre denník SME učiteľka z revúckeho okresu Michaela Szantóová.

• S doháňaním a upevňovaním učiva majú žiakom a žiačkam počas posledných troch augustových týždňov pomôcť letné školy. „Podľa výsledkov výskumu a zahraničných skúseností by letná škola mala trvať najmenej päť týždňov, vzdelávacia zložka by mala zaberať najmenej tri až štyri hodiny denne a vzdelávanie by sa malo uskutočňovať v menších skupinách (maximálne 15 žiakov),“ upozornili v tejto súvislosti analytici z Centra vzdelávacích analýz (CVA).

Zároveň konštatujú, že ministerstvo by malo zabezpečiť podrobnejší zber dát o realizácii letných škôl a navýšiť financie na ne určené. „Za sumu, ktorú vyčlenili, sa opäť podarí zapojiť len veľmi malú časť žiakov,“ povedal Michal Rehúš z CVA.

Ministerstvo v piatok zverejnilo informáciu o tom, že pre poskytovateľov letných škôl pripravilo v termínoch 24.-26. mája webináre na tému plánovania programu letnej školy či spolupráce s neziskovým sektorom počas jej realizácie.

• Na rozdiel od plošne otvorených regionálnych škôl sa opatrenia pri vysokých školách uvoľňujú iba v oranžových okresoch. Medzi ne od pondelka patrí okrem Nitry aj Bratislava. „Od pondelka sa na vysokých školách zmení len veľmi málo, Bratislavčania sa nemusia báť,“ uviedla v tejto súvislosti pre Denník N epidemiologička Alexandra Bražinová.

„Prezenčná metóda by si vyžadovala sprístupnenie ubytovania na internátoch, čo by predstavovalo neprimerane vysoké epidemiologické riziko,“ dodal hovorca Slovenskej technickej univerzity (STU) Jozef Rybanský. „Všade tam, kde to nie je nutné, budú aj skúšky prebiehať online,“ doplnila pre hovorkyňa Univerzity Komenského Lenka Miller.

Všimli sme si

• Nemecká ministerka pre rodinné záležitosti, seniorov, ženy a mládež Franziska Giffeyová (SPD) ponúkla svoju rezignáciu pre plagiátorskú kauzu v súvislosti s jej dizertačnou prácou. Ministerka čelila kritike pre pochybnosti okolo svojej práce už od roku 2010. I keď trvá na tom, že ju písala v dobrej viere, podľa vlastných slov chcela vyvodiť zodpovednosť.

• Zo svojho postu pre plagiátorstvo nedávno odstúpil aj prezident Univerzity v Severnej Karolíne Bob Caslen. Urobil tak po tom, čo vyšlo najavo, že do svojho príhovoru bez uvedenia zdroja skopíroval časť z prejavu bývalého šéfa Velenia Spojených štátov pre špeciálne operácie Williama McRavena. „Rozumiem zodpovednosti a vyšším štandardom líderstva. Ak nie sú splnené, stráca sa dôvera. A keď sa stratí dôvera, človek nie je schopný viesť,“ povedal Caslen, ktorého prejav bol podľa CNN takmer identický s príhovorom admirála McRavena z roku 2014 na Univerzite v Texase.

• O niektorých aspektoch odhaľovania plagiátov na blogu denníka SME píše Julius Kravjar, člen predstavenstva Európskej siete pre akademickú integritu.

• Nadácia Českej sporiteľne zorganizovala „online raňajky“ s diskusiou na tému rovných šancí vo vzdelávaní. Diskusie sa zúčastnil Daniel Prokop z PAQ Research, spoluautor štúdie „Nerovnosti ve vzdělávání jako zdroj neefektivity,“ ako aj zástupkyne neziskového sektora či riaditeľky a riaditelia škôl, ktorí prezentovali príklady dobrej praxe na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu.

• Na to, či naše školy dokážu riešiť rasistické správanie na svojej pôde, pre denník SME odpovedala Adriana Amoah, ktorá na Slovensku s manželom z Ghany vychováva svoje deti. „Jedného dňa prišla pani upratovačka, za čo jej veľmi pekne ďakujem, a povedala mi, že ona sa už na to nemôže pozerať, že mi musí povedať, že oni strašne škaredo na môjho syna volajú. Neger. Že má hnusné vlasy, že je špinavý,“ priblížila v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk