Témy týždňa

Na vysokých školách sa začal nový akademický rok • Väčšina vysokoškolákov nedostáva podporu pri adaptácii na nové vzdelávacie prostredie • Samotestovanie žiakov naďalej hapruje, minister vyzýva na očkovanie • Ministerstvo podporí projekty zamerané na doučovanie

Výrok týždňa

„Ak študenti v tisícoch prípadov využívajú podvody na dosiahnutie vlastného prospechu v podobe úspešného ukončenia štúdia, pričom takéto konanie ostáva neodhalené a nepotrestané, je predpoklad, že keď raz budú zastávať vysoké pozície v štáte, nebudú sa správať inak.“

Martin Suchý
analytik Nadácie Zastavme korupciu
v reakcii na zistenia o podvodoch so záverečnými prácami | 21. 9. 2021

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni sa na väčšine vysokých škôl na Slovensku začal nový akademický rok a viac ako 30-tisíc študentov a študentiek nastúpilo do prvého ročníka. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) pri tejto príležitosti informovala o ďalších výsledkoch prieskumu Akademická štvrťhodinka, podľa ktorých väčšina prvákov a prváčok potrebuje pri adaptácii na vysokoškolské prostredie podporu. Tú však dostáva len časť z nich, čo môže súvisieť s predčasným ukončovaním štúdia u takmer tretiny prvákov.

„Na nižších stupňoch sú študenti zvyknutí na predpísané učivo a priebežné skúšanie. Na vysokej škole sa od nich očakáva väčšia samostatnosť tak pri samotnom štúdiu, ako aj pri jeho organizovaní (napr. výber predmetov, zostavenie rozvrhu, získanie ubytovania či finančnej podpory alebo podpory pre študentov so špecifickými potrebami),“ uviedla koordinátorka analytického tímu SAAVŠ Renáta Hall.

Každý piaty prvák mal podľa prieskumu pocit, že mu vysoká škola nepomohla doplniť si chýbajúce vedomosti zo strednej školy a len 35 % študentov prvých ročníkov uviedlo, že majú v škole osobu, ktorá im pomáha s napredovaním v štúdiu. „Obe tieto skutočnosti môžu študentom sťažiť dosiahnutie potrebného prospechu na zvládnutie prvého roka,“ dodal analytik SAAVŠ Peter Maňo.

• S novými zisteniami prišla v úvode akademického roka aj Nadácia Zastavme korupciu (NZK), ktorá informovala, že na Slovensku pôsobí minimálne 22 aktívnych webstránok, ktoré študentom vysokých škôl predávajú záverečné práce na kľúč. „Podľa ľudí z akademickej pôdy je v súčasnosti najťažšie odhaliteľný a najčastejšie využívaný spôsob podvodu ten, že si študent nechá prácu napísať niekým iným,“skonštatoval analytik nadácie Martin Suchý.

Firmy síce na svojich weboch oficiálne ponúkajú vypracovanie podkladov, po prejavení záujmu však podľa analytika priznávajú, že kompletne vypracujú aj záverečnú prácu. „Vysokoškolský diplom prvého alebo druhého stupňa dostalo vlani na Slovensku približne 30-tisíc študentov. Ak najväčšia firma hovorí o 2-3 tisícoch zákazníkov a na trhu je aktívnych ďalších 21 firiem, ročne môže podvodným spôsobom získať titul viac ako 15 % absolventov,“ upozornila nadácia. Podľa nej navyše s webmi ponúkajúcimi záverečné práce spolupracujú aj doktorandi zorientovaní v témach a smerniciach vysokých škôl.

• O tom, že mnoho doktorandov pre nízke mzdy a uzavretosť akademického prostredia v súčasnosti nevidí svoju budúcnosť v akademickej sfére, písali Hospodárske noviny. „Môže to znamenať, že vysokým školám bude chýbať generácia mladých učiteľov, ktorí by rozvíjali a zabezpečovali študijné a vedné predmety,“ reagovala Renáta Hall.

• Univerzita Komenského v Bratislave pri príležitosti otvorenia 103. akademického roka informovala, že očakáva nástup takmer 25-tisíc študentov a študentiek. Z toho viac ako tri tisícky pochádzajú zo zahraničia, najmä z Nemecka, Ukrajiny, Nórska, Rakúska a Iránu.

Skúsenosti zo štúdia na slovenskej vysokej škole v rozhovore s Annou Jackovou opisuje študent z Turecka Kamil Yilmaz, ktorý tu získal azyl. „Keď som vyrastal, nikdy som nemal v pláne žiť v inej krajine. Ani ako 20-ročný študent práva na univerzite. V roku 2016 však po neúspešnom militaristickom puči vyhlásil prezident Erdoğan mimoriadnu situáciu v krajine a upevnil si všetku moc. To bol začiatok nášho prenasledovania,“ opisuje situáciu svojej rodiny Kamil, ktorý dnes na Univerzite Komenského študuje slovakistiku.

S afganskou študentkou Meenou Sulaimankhail, ktorá na Slovensku študuje medicínu, sa zhovárala Katarína Strýčková.

• Rozhodnutie o forme výučby v čase tretej vlny pandémie je v prípade vysokých škôl v kompetencii dekanov a dekaniek fakúlt. Základné a stredné školy mali v uplynulom týždni 851 tried v dištančnom vzdelávaní a 1391 evidovaných žiakov a žiačok s pozitívnym výsledkom testu na Covid-19. Na diaľku by sa tak v súčasnosti malo vzdelávať približne 28 800 detí.

Konzervatívny denník Postoj upozornil, že doma ostalo aj mnoho Covid-19 negatívnych detí a deti, ktorých súrodenci a rodičia môžu ďalej chodiť do školy a práce. „Dcéra mala dostať druhú dávku vakcíny práve nasledujúci deň po oznámení karantény. Pediatrička nám oznámila, že dcéra nemôže vychádzať 14 dní z domu ani v prípade negatívneho PCR testu na ôsmy deň po kontakte,“ napísala učiteľka a mama 13-ročnej dcéry.

„Z môjho pohľadu by bolo logickejšie zamerať sa na naozaj úzke kontakty, deti, ktoré sa bezprostredne spolu hrajú, sedia v lavici, ideálne zabezpečiť priamo na škole otestovanie celej triedy a v prípade, ak sú deti negatívne, umožniť im čo najskôr prezenčnú výučbu,“ dodala pre Postoj mama dvoch dcér Natália.

• Téme nedostatku samotestov požadovaných školami i rodičmi sa venoval Denník N. „Keby ich mali všetky deti a keby sa samotestami mohli testovať aj učitelia, veľmi by nám to pomohlo,“ uviedla Danka Daneshjoová, riaditeľka Základnej školy na Krosnianskej ulici v Košiciach.

Ministerstvo školstva skonštatovalo, že ďalšiu distribúciu testov pripravuje v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a Správou štátnych hmotných rezerv. Tá však takúto požiadavku neeviduje.

• O význame súčasného nastavenia karanténnych opatrení, testovania a očkovania detí v školskom veku pre Postoj rozprávala pediatrička Elena Prokopová. „Ideme do obrovskej tretej vlny, deti chodia do škôl a mnohé deti sú chronicky choré. Ak hovoríme, že Covid prebieha u detí miernejšie, vždy nájdeme rizikové skupiny, u ktorých môže byť ochorenie veľmi zlé,“ argumentuje Prokopová v prospech vakcinácie detí napriek stále prebiehajúcim klinickým štúdiám.

Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) bolo k minulému pondelku prvou dávkou vakcíny zaočkovaných 23,4 % detí vo veku od 12 do 17 rokov, najviac v Bratislave (52 %) a v okresoch Senec (47 %) a Pezinok (42 %). Najmenší podiel zaočkovaných tínedžerov je v okrese Medzilaborce (7 %), Revúca (8 %), Gelnica a Rimavská Sobota (oba 9 %).

„Iba očkovanie je momentálne cesta k tomu, aby sme sa dostali do takého reálneho života, ktorý chceme žiť. Mantra testovania by mala ustupovať, mali by sme veriť vedeckým faktom  a odborným názorom a pristúpiť k očkovaniu, lebo vtedy prioritne ochraňujeme každý sám seba a následne aj svoje okolie,“ vyjadril sa Gröhling.

• Štátna školská inšpekcia pred týždňom informovala o dopadoch dištančnej výučby na výchovno-vzdelávací proces počas uplynulého školského roka. Podľa zistení z dotazníkového prieskumu sa vzdelávania na diaľku nezúčastňovalo približne 5 % žiakov. Najvýraznejší podiel predstavovali žiaci zo sociálne zraniteľných skupín.

Miera neúčasti žiakov na dištančnom vzdelávaní výrazne rástla so zvyšujúcim sa vekom žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia.  „Zatiaľ čo v 1. až v 4. ročníku sa dištančného vzdelávania nezúčastňovalo približne 23,4 % žiakov z MRK/SZP, tak v 5. až 9. ročníku ich podiel stúpol na 35,2 %,“ uvádza inšpekcia.  Kompletné zistenia zverejnila v správe tu.

Téme negatívnych dopadov dištančného vzdelávania a otázke, či je rezort školstva pripravený ich adekvátne riešiť, sa venoval aj minulotýždňový podcast Aktuality Nahlas, v ktorom sa Branislav Dobšinský zhováral s Michalom Rehúšom z Centra vzdelávacích analýz.

• K zmierneniu dopadov pandémie na vzdelávanie má pomáhať aj doučovanie. „Chcel by som poprosiť rodičov, aby sa obrátili na svoju školu a doučovanie využili. Zároveň prosím všetky školy, aby svojich žiakov sledovali a identifikovali tých, ktorým by doučovanie pomohlo a aby určite tento projekt využili,“ povedal minister Gröhling po tom, čo ohlásil vyčlenenie 3,75 milióna eur na tento účel.

Školám, ktoré nemajú dostatok personálnych kapacít na zabezpečenie doučovania, má pomôcť neštátny sektor. „Chceme zachytiť aj prípady, kedy žiaci potrebujú doučovanie, ale škola nemá potrebný personál. V tomto prípade občianske združenie, komunitné centrum či iné organizácie vyškolia doučujúcich a poskytnú ich škole,“ uviedol minister.

O financie na doučovanie v období od 15. októbra do 31. decembra môžu žiadať aj stredné školy v rámci projektu Spolu úspešnejší 2021. Výzva je financovaná z Plánu obnovy a odolnosti, pričom žiadosti majú školy zasielať elektronicky.

• O tom, na čo poputujú prvé investície z Plánu obnovy informoval minister koncom minulého týždňa. Okrem doučovania má byť vyše 15 miliónov eur využitých na podporu účasti detí v školských kluboch či pre pomocných vychovávateľov. „Pravidelná návšteva ŠKD žiakom veľmi pomáha, no niektorí rodičia si nemôžu dovoliť uhradiť poplatky. Preto preplatíme mesačné poplatky za ŠKD deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ vysvetľoval Gröhling.

To, akým spôsobom prostredie generačnej chudoby ovplyvňuje deti, ktoré sa v ňom narodia a vyrastajú, rozoberá ďalší diel podcastu denníka SME Odsúdení na neúspech.

• Plénum Národnej rady SR v uplynulom týždni do druhého čítania posunulo viacero legislatívnych návrhov v oblasti školstva a vedy:

x vládny návrh novely školského zákona, ktorý okrem iného prináša nový spôsob organizácie obsahu vzdelávania v tzv. vzdelávacích cykloch a zahŕňa aj zmeny v systéme poradenstva a prevencie, prijímacích konaniach na stredné školy či v druhošancovom vzdelávaní;

x vládny návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý má zaviesť inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra a vytvoriť osobitný model experimentálneho overovania;

x vládny návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorým sa majú v školách vytvoriť pozície digitálnych koordinátorov a koordinátorov školských podporných tímov.

Parlament tiež schválil vládne návrhy noviel o verejnej výskumnej inštitúcii a Slovenskej akadémii vied (tu a tu), ktoré transformujú ústavy akadémie na verejné výskumné inštitúcie. Zmení sa aj pôsobnosť snemu, vedeckej rady a predsedníctva akadémie. Novelizácia prinesie aj vekové obmedzenia pre zamestnancov, podobne ako je to pri vysokoškolských učiteľoch.

„Zmenou právnej formy centier a ústavov SAV sa umožní efektívnejšie využívanie duševného vlastníctva, ako aj flexibilnejšie kreovanie nových partnerstiev a spoluprác so súkromným sektorom a vysokými školami,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis (SaS).

Všimli sme si

• Študenti Univerzity v Padove udelili 25. septembra Cenu študentskej akademickej rady in memoriam Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej za ich prínos v boji za ochranu ľudských práv. „Ich násilná smrť a ňou vyvolaná akútna potreba ochrany novinárov umocnili naše vedomie, že hodnoty demokratickej spoločnosti je potrebné pestovať a ich ochranu si neustále pripomínať. Ján a Martina verili v tieto hodnoty, ktoré sa premietali do ich životov a práce,“uviedla v prejave Karla Wursterová, slovenská veľvyslankyňa v Taliansku.

• To, ako sa na začiatku školského roka cítia žiaci, ktorí veľkú časť uplynulých dvoch rokov strávili doma, pre Denník N priblížila školská psychologička Hana Šándorová.

„Sú takí, ktorí sú veľmi radi, že sa škola otvorila. No zároveň sú v obavách z toho, ako dlho zostane otvorená. Potom je nemalá skupina detí, ktoré si zvykli na život v online priestore a je pre ne ťažké zaradiť sa do bežného života. A potom sú deti s väčšími problémami, s ktorými sa stretávam najviac. Buď ich problémy začali v lockdowne a teraz ťažko prežívajú návrat, alebo sa im až po návrate do školy rozbehla sociálna úzkosť, strach byť medzi spolužiakmi, zmena vzťahov. Sú vo veľmi neľahkej pozícii,“ vysvetľuje psychologička.

• Aká je história a význam štandardizovaného testovania vo vzdelávaní? V americkom podcaste Have You Heard na túto tému diskutujú novinárka Jennifer Berkshire a historik vzdelávania Jack Schneider spolu s vysokoškolským pedagógom Univerzity v Severnej Karolíne Ethanom Huttom a Akilom Bellom, expertom na prípravu testov.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk