Témy týždňa

Viac ako 4 percentá detí sa vzdelávajú dištančne • Školám pre pandémiu pribudli povinnosti aj spory s rodičmi • Ministerstvu školstva pribudnú do rozpočtu financie z kapitoly vnútra • Plánované zmeny v obsahu vzdelávania vzbudili ohlasy

Výrok týždňa

„Súhlasím, že téza o uprednostňovaní tzv. mäkkých zručností na úkor poznatkov predstavuje určitý módny postoj v diskusiách o tom, aká by mala byť škola v jej zreformovanej podobe. Je faktom, že niektorí kapitáni slovenského priemyslu by veľmi radi premenili školu na tréningové centrum rozvoja tých zručností, ktoré oni v pracovnom procese od svojich zamestnancov vyžadujú. Na druhej strane však škola nemôže byť ani miestom hľadania strateného raja a poznatky ňou sprostredkované by nemali byť vnímané ako stáročia nemenný kánon.“

Štefan Porubský
vysokoškolský pedagóg
v ankete Konzervatívneho denníka Postoj | 6. 10. 2021

Výber z udalostí

• V čase stupňujúcej sa tretej vlny koronavírusovej pandémie sa v školách prezenčne vzdeláva takmer 96 percent a na diaľku 4,2 percenta žiakov a žiačok. V uplynulom týždni o tom informoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

„Z tých žiakov, ktorí sa učia dištančne, sa online formou vzdeláva 3,3 percenta, zvyšné necelé percento žiakov sa učí cez telefón, prípadne využíva pracovné listy,“ uviedol minister, podľa ktorého k nízkemu podielu detí vzdelávajúcich sa na diaľku prispelo aj skrátenie doby individuálnej karantény.

• Od minulého pondelka žiaci a žiačky základných škôl (ZŠ), špeciálnych ZŠ a prvých štyroch ročníkov osemročných gymnázií nemusiav triede počas vyučovania nosiť rúško, naďalej je však povinné v interiéri škôl mimo uzavretých kolektívov. „V prípade detí vo vyšších ročníkoch a v prípade účasti na hromadných podujatiach ostáva nosenie rúšok pre deti povinné,“ spresnil odbor komunikácie Úradu verejného zdravotníctva.

To, aké situácie musia riešiť školy kvôli rodičom odmietajúcich rúška, v uplynulom týždni priblížil denník SME. „Dieťa nám dali do školy bez rúška a rodičia odišli,“ opísala Jana Marcineková, riaditeľka Súkromnej základnej školy Bakomi v Banskej Štiavnici. Dieťaťu ponúkla náhradné rúško, odmietlo si ho však nasadiť. „Nemyslela som si, že by rodičia urobili takú vec. Zrazu sme museli riešiť veci cez dieťa, a to je neprípustné,“ skonštatovala riaditeľka. Dodala, že rodičia sa po dieťa vrátili s políciou a pre odmietanie rúšok už zo školy odišlo 7 detí.

• O tom, aké byrokratické a organizačné povinnosti školám pribudli v čase pandémie, informovali Hospodárske noviny (HN). „Musíme rodičom stále vysvetľovať všetky kroky, ktoré robíme,“povedal riaditeľ ZŠ Marcelyho v Bratislave Gabriel Kalna v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z Covid semaforu.

Nové povinnosti škôl sa týkajú aj distribúcie antigénových domácich testov. „Musel som nájsť dvoch ľudí, ktorí ich budú triediť a rozpočítavať, baliť do balíkov,“ opísal riaditeľ ZŠ Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote Peter Černý. Triedny učiteľ ich musel odovzdať žiakom a vyplniť odovzdávací a preberací protokol. O výsledkoch testov má rodič informovať školu a škola ministerstvo. „Nemáme kapacity, aby sme to každý týždeň počítali. Nevieme prinútiť rodičov, aby nám hlásenia dávali,“ skonštatovala Hana Závodná, riaditeľka ZŠ Dudova v Bratislave.

• Podľa hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva a pediatričky Eleny Prokopovej sú rodičia nerešpektujúci protipandemické opatrenia v škole skôr individuálnymi prípadmi. „Nemyslím si, že je to väčšina. Keby to tak bolo, nemali by sme v rámci škôl takéto čísla. Pokiaľ máte serióznych rodičov, ktorým naozaj záleží na zdraví detí, tak pravidlá rešpektujú,“ poznamenala pediatrička, ktorá si vysoký počet otvorených tried vysvetľuje povinnosťou predkladať vyhlásenie o bezpríznakovosti dieťaťa či domácim samotestovaním žiakov a žiačok.

„Takéto testovanie podľa rakúskych údajov odhalí len dvadsať detí zo sto pozitívnych. To znamená, že veľmi veľa pozitívnych detí jednoducho nezachytíme. Nehovorím, že je to zlá správa, ale vysoko pravdepodobne premorovanie detí v školách sa deje, len ho dobre nevidíme. A preto aj triedy tak málo zatvárame,“ oponuje detská lekárka Kristína Visolajská.

• Súčasné nastavenie zatvárania školských tried z dôvodu výskytu koronavírusovej nákazy ocenil analytik Centra vzdelávacích analýz (CVA) Michal Rehúš. „Prístup, že ak je jeden nakazený žiak v triede, tak sa zatvára len tá trieda, a minimalizovanie času, keď budú títo žiaci doma, je správny spôsob,“ povedal Rehúš, no dodal, že ak znova dôjde k zatváraniu tried vo väčšom rozsahu, sme rovnako nepripravení poskytnúť podporu deťom, ktoré nemajú potrebné technické vybavenie.

CVA zároveň okomentovalo výsledky monitoringu, ktorý medzi žiakmi a žiačkami 9. ročníkov zrealizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). „Charakter testov (však) neumožňuje porovnávanie výsledkov medzi rokmi. Preto nevieme odpovedať na jednu z kľúčových otázok, ktorú odborníci a odborníčky kladú od začiatku pandémie – aký dosah bude mať uzatvorenie škôl na nadobudnuté zručnosti a vedomosti detí a mladých ľudí,“ konštatuje centrum.

• V súvislosti so zmierňovaním dopadov pandémie vyhlásilo ministerstvo školstva výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nábor, zaškolenie a podporu doučovateľov pre základné a stredné školy. Oprávnenými žiadateľmi o dotácie sú mimovládne organizácie.

„Nie všetky školy majú dostatok interných kapacít na doučovanie všetkých žiakov, ktorí by pomoc potrebovali. Výzva reaguje na tento stav a využíva existujúci potenciál na strane mimovládnych organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú témam vzdelávania,“ uvádza ministerstvo.

• Minister Gröhling po minulotýždňovom rokovaní vlády avizoval výrazné navýšenie rozpočtu v kapitole školstva. „Bude to však preto, že preberieme niektoré kompetencie ministerstva vnútra,“ vysvetľoval v súvislosti s novelizáciou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Podľa novely majú od 1. januára 2022 doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja vykonávať regionálne úrady školskej správy.

• Prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na vzdelávanie doplnia aj financie z Plánu obnovy určené na reformy a investície v školstve. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) reformu školstva v tejto súvislosti označil z dlhodobého hľadiska za najdôležitejšiu. „Napriek tomu, že je z dlhodobého hľadiska dôležitá, je dôležité, aby sme s ňou začali okamžite, pretože ak chceme vidieť výsledky a vieme, že na ne budeme musieť chvíľu čakať, je potrebné ju robiť hneď,“ povedal Heger počas minulotýždňovej konferencie Tatra Summit.

Podľa generálnej riaditeľky Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR Lívie Vašákovej prvé prostriedky z balíka plánu obnovy na Slovensko dorazia pravdepodobne v tomto týždni.

• Súčasťou reforiem v pláne obnovy sú aj zmeny v obsahu vzdelávania. Na tie nedávno reagoval spolupracovník Štátneho pedagogického ústavu a vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala kritizujúc také zmeny vo vzdelávaní, ktoré do centra záujmu kladú rozvoj zručností a podceňujú dôležitosť poznatkov. „Bez relevantného poznatkového základu niet ani kritického myslenia, ani tvorivosti, ani motivácie k ďalšiemu učeniu,“ napísal Pupala v septembri.

„V skutočnosti nikto súdny nechce poznatky celkom nahradiť kompetenciami,“ reagoval na Pupalu riaditeľ organizácie Dobrá škola Vladimír Burjan. „Rád by som ho tiež upokojil, že fakty a konkrétne poznatky zatiaľ z našich škôl ani zďaleka nezmizli. Sú tam podnes prítomné vo vysokej koncentrácii a od žiakov sa ešte stále na mnohých hodinách očakáva, že ich budú brať na vedomie, absorbovať a na pokyn učiteľa bezchybne reprodukovať. A to vrátane faktov marginálnych, neužitočných, zastaraných, nepresných či dokonca nesprávnych,“ doplnil Burjan v ankete denníka Postoj.

„Chcel by som, aby páni Pupala a Burjan nepredstavovali reformy školstva, ale svoje podnikateľské zámery škôl, z ktorých si budú môcť deti a ich rodičia vybrať, ale aj slušne odmietnuť. Keď dokážeme prežiť bez jednej centrálnej televízie, rádia, vydavateľstva kníh, jazykovej školy, tak nevidím dôvod, prečo by sme nedokázali prežiť aj bez jediného štátneho vzdelávacieho programu,“ pridal sa komentárom analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak.

• Novelizácia čaká aj zákon o vysokých školách. Ministerstvo v uplynulom týždni informovalo, že návrh novely verejnosti predstaví koncom októbra. O novej verzii zákona ministerstvo podľa slov štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS) rokuje so sedemčlennou pracovnou skupinou, ktorá vznikla v marci a tvoria ju zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl SR, Študentskej rady vysokých škôl, Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl SR a ministerstva.

„My ako vysoké školy cítime potrebu tento vysokoškolský zákon aktualizovať. Máme aj predstavu, ako to spraviť. Bohužiaľ, dnes nemáme v ministerstve školstva partnera, s ktorým sa dá diskutovať. A najmä partnera, ktorý by diskutoval férovo. Vysoké školstvo má totiž zo zákona svoje reprezentácie, ako je Rada vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia či Študentská rada vysokých škôl. Ani s týmito reprezentáciami však zástupcovia ministerstva nekomunikujú korektne,“ uviedol pre HN Ivan Kotuliak, dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity.

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Univerzita Komenského v Bratislave sa v najnovšie zverejnenom moskovskom rebríčku The Three University Missions umiestnila na 272. pozícii. V rámci univerzít v krajinách V4 vyššie skóre dosiahli Varšavská univerzita (119. miesto) a Karlova Univerzita v Prahe (150. miesto).

x Na minulotýždňovom zasadnutí vláda SR vzala na vedomie Správu o plnení strategických cieľov a k nim navrhnutých opatrení vyplývajúcich zo Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 a Správu o plnení cieľov a k nim navrhovaných opatrení vyplývajúcich z Koncepcie rozvoja práce s mládežou na roky 2016 – 2020

Všimli sme si

• V New Yorku začala v školách platiť povinnosť očkovania proti Covidu-19, ktorá sa vzťahuje na učiteľov a ďalších zamestnancov škôl. Podľa starostu Billa de Blaisa je cieľom vzbudiť dôveru ľudí v to, že školy sú bezpečným miestom. „Študenti sa potrebujú vrátiť do tried a musia sa tam cítiť bezpečne,“ doplnil americký minister školstva Miguel Cardona.

• Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v súvislosti s nedávno zverejnenými výsledkami prieskumu medzi deviatakmi a deviatačkami informoval, že viac ako polovica z nich počas dištančného vzdelávania vôbec nečítala knihy. Tretina žiakov čítala vo svojom voľnom čase aspoň raz za týždeň.

V susednej Českej republike sa okrem volieb do snemovne v uplynulom týždni konal aj 11. ročník Týždňa čítania deťom, ktorú realizuje organizácia Celé Česko čte dětem od roku 2006. Kampaň vyzývajúcu k čítaniu podporujú tamojší umelci či spisovatelia, napríklad herec Miroslav Etzler či spisovateľka Petra Dvořáková.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk