Témy týždňa

Navrhované zmeny v riadení vysokých škôl narážajú na odpor • Schválené zmeny v regionálnom školstve podľa mnohých nie sú reformy • Poslanecké návrhy na zmeny v školstve taktiež čelia kritike

Výrok týždňa

„Vždy je potrebné spozornieť, keď politik bez presvedčivých argumentov tvrdí, že jednoduché novely zákonov vyvolajú zásadné zmeny v takom komplikovanom systéme, akým je vzdelávanie. Rozhodne teda z môjho pohľadu nejde o „reformný skok do 21. storočia“, ako to deklaruje pán minister. (…) Ide o nesmelé zaklopanie na „bránu, ktorá vedie k zmenám“, pričom sa nedá odhadnúť nakoľko sa otvorí a či vôbec.“

Viera Kalmárová
bývalá hlavná školská inšpektorka
v ankete Denníka N | 26. 10. 2021

Výber z udalostí

Ako nastaviť strednú úroveň riadenia školstva tak, aby pomáhala školám a zriaďovateľom? Tejto téme sa bude venovať verejná prednáška, ktorú občianske združenie Nové školstvo organizuje v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky.

Ako zahraničný hosť tentoraz vystúpi programový riaditeľ českej spoločnosti EDUin Miroslav Hřebecký. Prednáška spojená s diskusiou sa uskutoční vo štvrtok 18. novembra 2021 o 17:00 v hoteli Devín. Viac informácií o podujatí nájdete tu. Účasť na prednáške je možná po vyplnení registrácie, ktorá je otvorená pre plne očkovaných.

• Presadzované zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania rezonovali aj v uplynulom týždni. Návrh novely vysokoškolského zákona čelil kritike už v prvom štvrťroku tohto roka, keď s ním vysoké školy (VŠ) vyjadrili nespokojnosť pre snahu o zmenu voľby rektora, obavy o politizáciu vysokého školstva a ohrozenie akademickej samosprávy.

Aj aktuálny návrh, ktorý ministerstvo školstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), prináša zmeny vo voľbe rektorov. „Rektora bude spoločne voliť v spolupráci akademický senát a správna rada ako jeden celok,“ povedal štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis (SaS) s tým, že správna rada bude mať prinajmenšom štvrtinový podiel členov senátu.

Polovicu členov správnej rady by po novom mal vyberať akademický senát, druhú polovicu ministerstvo školstva. Predkladatelia navrhujú aj skrátenie externého štúdia na 5 rokov, zavedenie tzv. výkonnostných zmlúv a zadefinovanie kritérií na obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov. K úprave má dôjsť aj v oblasti financovania a v zložení predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

• Predseda rady vysokých škôl Martin Putala v reakcii na zverejnený návrh nedávno uviedol, že jeho body „sú v rozpore s tým, ako sa na nich väčšinovo zhodla kontaktná skupina na pôde ministerstva.“ K tomuto konštatovaniu sa pridala Univerzita Komenského (UK), ktorá opäť vstúpila do protestu.

Rektori VŠ požiadali o stiahnutie návrhu z legislatívneho procesu s argumentom, že nezodpovedá výsledku rokovaní na pôde ministerstva školstva. „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR využilo kontaktnú skupinu ako zásterku na presadzovanie svojich politických zámerov. S takýmto prístupom sa zástupcovia rektorov nevedia stotožniť a ďalej sa na stretnutiach kontaktnej skupiny nebudú zúčastňovať. Prítomní zástupcovia rektorov konštatujú, že vedenie ministerstva vedome podsúva verejnosti nepravdivé informácie,“ skonštatovala rektorská konferencia, ktorá požaduje odstúpenie štátneho tajomníka Paulisa aj ministra Gröhlinga (SaS).

„Kontaktná skupina slúžila ako priestor pre dialóg a výmenu pohľadov a postojov. Na základe toho, čo odznelo na kontaktnej skupine, ministerstvo výrazne upravilo svoje predstavy aj vložilo nové návrhy do novely zákona o VŠ,“reagovalo ministerstvo. Návrh novely z MPK stiahnuť nemieni a deklaruje otvorenosť ďalšej diskusii.

• Podľa rektora UK Mareka Števčeka návrh novely vysokoškolského zákona blokuje akademický senát, z rektora robí štatistu podriadeného správnej rade a pre možnosť politizácie je stavaný „len do pekného počasia“. Ministerstvo oponuje potrebou udeliť správnej rade viac ako len formálnu funkciu, keďže dnes „neotvára chod vysokej školy verejnosti, vedecko-výskumným pracovníkom, trhu práce či podnikateľskému sektoru, ako je to napríklad v zahraničí.“

O návrhu, ktorý sa zjavil „ako blesk z jasného neba“, rektor Števček rozprával aj pre Hospodárske noviny a denník SME (tu a tu). So štátnym tajomníkom Paulisom o ňom diskutoval aj v Správach a komentároch na RTVS.

„To, čo sa vydáva za reformu riadenia, je v podstate prenesenie rozhodovacích oprávnení na správnu radu ako externý orgán. Ani rektor nie je posilnený v právomociach,“ povedal rektor Števček pre denník SME s tým, že vysokoškolské reprezentácie chcú o plánovaných zmenách hovoriť aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). „Verím, že zvýšenie kvality vzdelávania na Slovensku je aj cieľom akademickej obce,“ zareagoval Heger, ktorý sa s ňou plánuje stretnúť.

• Do diskusie o kritizovanom návrhu novely vysokoškolského zákona sa zapojili viacerí politici, analytici a komentátori.

x Predseda školského parlamentného výboru Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO) avizoval zvolanie mimoriadneho rokovania so zástupcami rezortu školstva, predstaviteľmi vysokých škôl a študentmi.

x To, že v spore o novelu ide o podriadenie vysokých škôl ministrovi a o obmedzenie akademických slobôd, si myslí bývalý minister školstva Martin Fronc.

x Expertka na vysoké školstvo Renáta Hall návrh nepovažuje za ideálne, ale kompromisné riešenie. „Jedna strana to vníma ako príliš radikálne, druhá ako málo radikálne. Je to umenie možného.“

x S tým, že súčasná podoba návrhu zahŕňa viacero kompromisov zo strany ministerstva, súhlasí aj vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký.

x Centrum vzdelávacích analýz označilo za legitímny zámer zapojiť do riadenia vysokých škôl vo väčšej miere odborníkov z externého prostredia. Za slabinu novely však považuje chýbajúcu garanciu toho, že členmi správnych rád s posilnenými kompetenciami budú kompetentní a odborne zdatní ľudia.

x Republiková únia zamestnávateľov snahu o reformu vysokých škôl privítala, no vyzvala k výraznejším zmenám pre lepšiu uplatniteľnosť absolventov škôl na trhu práce.

x Komentátor denníka Pravda Igor Daniš konštatuje, že minister Gröhling navrhovanou novelou školstvo neposúva dopredu, ale vydal sa do protismeru a akademikov „vydiera prepadnutím miliónov eur z plánu obnovy.“

x Na to, ktorej strane drží palce „ústavne najvyššie postavený plagiátor“ Boris Kollár (Sme rodina), sa pýta komentátorka Zuzana Kepplová.

x „Je nevyhnutné nastaviť systém tak, aby neboli členovia správnej rady politickými nominantmi vykonávajúcimi vôľu aktuálneho ministra školstva odvolávaní vždy po výmene vlády,“ vyhlásila Študentská rada vysokých škôl.

• Názory študentov o kvalite vysokoškolského štúdia zisťovala Slovenská agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) v rozsiahlom prieskume pod názvom Akademická štvrťhodinka. V uplynulom týždni agentúra zverejnila podrobné dáta z prieskumu a zaslala ich aj vysokým školám.

To, na aké témy sa prieskum zameral, priblížila koordinátorka analytikov SAAVŠ Renáta Hall v Ranných správach RTVS. „Dáta na celoštátnej úrovni poukazujú na intenzívne diskutované problémy s akademickou etikou na vysokých školách. Prekvapilo nás, že až viac ako štvrtina respondentov (26 %) označila, že sa počas štúdia stretla s tým, že študenti si nevypracovali prácu sami,“ uviedla Hall.

Zverejnené zistenia by sa podľa SAAVŠ mali premietnuť do lepšieho fungovania vysokých škôl, pre ich skvalitňovanie je však podľa agentúry dôležitý dostatok financií. „Škrty v rozpočte vysokých škôl vnímame ako ohrozenie kvality výučbového procesu, ako aj rozvoja akademickej etiky,“skonštatoval šéf agentúry Robert Redhammer. 

Prieskum prebiehal od 30. apríla do 31. mája 2021. Dotazník bol dostupný v slovenskej, maďarskej, anglickej a ukrajinskej verzii a vyplnilo ho viac ako 20-tisíc študentiek a študentov. Výsledky za jednotlivé školy, fakulty, odbory, stupne či formy štúdia, SAAVŠ zverejnila tu.

• Ministerstvo školstva označilo za reformné aj tri schválené novely zákonov v regionálnom školstve. Na slová ministra zareagovala Slovenská komora učiteľov (SKU), podľa ktorej zatiaľ nemožno hovoriť o reforme, ale iba o kozmetických zmenách. „Schválené novely zákonov obsahujú väčšinou úpravy, ktoré budú mať len malý dosah. Strategické dokumenty ministerstvo vytvára až po tom, čo sa zavádzajú legislatívne zmeny; manažment zmien je vzájomne neprepojený a nekomplexný. Preto hovoriť v súčasnej situácii o reforme považujeme za zavádzanie,“ konštatuje SKU.

„Reformný skok musí byť viditeľný aj na úrovni skoku v legislatíve a ten sme vôbec neurobili. Pointa vzdelávacieho systému ostáva taká istá, ako ju máme desiatky rokov,“ poznamenal vysokoškolský pedagóg a spolupracovník Štátneho pedagogického ústavu Branislav Pupala, podľa ktorého je súčasný školský zákon nekonzistentný.

• Nespokojnosť s novelizáciou školského zákona a s návrhom rozpočtu pre školstvo vyjadrili aj školskí odborári. „Robiť reformu v rezorte, v ktorom sa nezvyšujú finančné prostriedky na ohodnotenie zamestnancov, nezohľadňuje sa miera inflácie, považujeme minimálne za neetické,“ vyhlásil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.

O tom, aké zmeny prinesú schválené novely, hovorila na tlačovej konferencii štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová (nom SaS).

• Kritike čelia aj návrhy noviel, o ktorých sa v parlamente aktuálne rokuje. Ide napríklad o návrh skupiny koaličných poslancov, ktorý má upraviť financovanie súkromných a cirkevných škôl. Jeho predkladatelia požadujú dvojaký právny režim financovania škôl podľa zriaďovateľa. Zásadný nesúhlas s tým vyjadrila Únia miest Slovenska, podľa ktorej je úprava „nesystémová a nezohľadňuje vplyv na rozpočty samosprávy v sumárnej výške miliónov eur.“ Podľa únie sa tak neférovo zvýši profit zriaďovateľov na úkor rozpočtu samosprávy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pre nesystémovosť a nejasnosť kritizuje aj návrh koaličných poslankýň Jany Žitňanskej (Za ľudí), Márie Šofranko (OĽaNO) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré presadzujú vytvorenie podmienok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v školách. „K uvedenému zavedeniu novej profesie prichádza cez poslanecký návrh, a to absolútne bez toho, aby sa zaviedla nová kategória odborného zamestnanca, spôsob jeho odmeňovania a úhradu týchto nákladov prostredníctvom normatívu,“ uviedol za ZMOS Michal Kaliňák.

• Ministerstvo školstva aj v uplynulom týždni informovalo o podiele žiakov a žiačok v dištančnom vzdelávaní, ktorých je už 10 %. Z nich sa väčšina vzdeláva online, približne 1 % však iba prostredníctvom pracovných listov či telefonicky. Minister Gröhling informoval, že 1,4 % zamestnancov škôl a 0,7 % školákov je aktuálne pozitívnych na Covid-19.

Všimli sme si

• Centrum Euroguidance v spolupráci so Združením pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry zorganizovali 13. ročník Národnej ceny kariérového poradenstva. V tomto roku bolo prihlásených 20 organizácií z rôznych častí Slovenska, vrátane škôl, neziskových organizácií a súkromných firiem. Medzi ocenenými je napríklad Základná škola M. R. Štefánika v Budimíre či integračný program „Skills for Employment“, ktorý realizuje Liga za ľudské práva v spolupráci s IKEA Bratislava.

• V Spojenom kráľovstve sa diskutuje o možných riešeniach, ktoré by vytlačili protesty antivaxerov spred školských brán. Líder labouristov Keir Starmer vyzval vládu, aby urýchlene aktualizovala zákon, ktorý by v okolí škôl vytvoril ochranné zóny. Protestujúci pri niektorých školách konfrontujú priamo žiakov a vyhrážajú sa zamestnancom. „Je úplne neprijateľné, aby deti, učitelia alebo rodičia boli mimo školy zastrašovaní a obťažovaní demonštrantmi, ktorí šíria dezinformácie a nebezpečné klamstvá o život zachraňujúcom očkovacom programe,“ vyhlásila ministerka vnútra Priti Patel.

• Britský denník The Guardian informoval o zisteniach z prieskumu tamojšieho štatistického úradu (ONS, Office for National Statistics), podľa ktorého sa u viac ako tretiny nových vysokoškolských študentov v Anglicku prejavujú príznaky depresie a úzkosti. Až 38 % opýtaných prvákov uviedlo, že sa necítia byť pripravení na univerzitné štúdium pre nedávne prerušenie prezenčnej výučby kvôli pandémii.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk