Témy týždňa
Proces komplexnej akreditácie vysokých škôl nevytvoril tlak na potrebnú inováciu prípravy budúcich učiteľov 
Učebnice budú školám chýbať aj v ďalšom školskom roku Štátny inštitút odborného vzdelávania pozná výsledky pasportizácie stredných odborných škôl ZMOS nesúhlasí s návrhom ministra Dušana Čaploviča, aby boli učitelia zamestnancami ministerstva Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu mení systém priznávania sociálnych štipendií vysokoškolákom
Výrok týždňa
„Ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády plním zodpovedne.“
Výber z udalostí
Na Slovensku aktuálne prebieha proces komplexných akreditácií vysokých škôl. Komplexná akreditácia má zhodnotiť ich vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť, ako aj ich personálne a materiálno-technické zabezpečenie a informačné podmienky.
Keďže akreditačné kritériá, schválené ministerstvom školstva v roku 2013, nijako nevybočili z obvyklého stereotypu posudzovania „kvality“ a teda nevytvorili tlak na potrebnú inováciu vzdelávania budúcich učiteľov, je pravdepodobné, že akreditácia veľké zmeny v príprave budúcich pedagógov neprinesie, iba zabetónuje jeho súčasnú nevyhovujúcu podobu na ďalších 6 rokov.
V tejto súvislosti pripomíname článok Branislava Pupalu a Ondreja Kaščáka z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, zverejnený v januári 2014 v Učiteľských novinách, v ktorom opisujú súčasný stav prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách nasledovne: „Píšeme o vine všetkých učiteľských fakúlt, podieľajúcich sa na tom, že vzdelávanie v školách jednoducho upadá. Tieto fakulty dodnes nenašli dosť sily, aby dali budúcim učiteľom taký vzdelanostný základ, ktorý by im umožnil spoľahlivo rozumieť tomu, čo budú robiť a ako môžu svojim dielom prispieť k vzdelávaniu súčasnej generácie detí. Študijné jadrá na slovenských fakultách otrocky a bezmyšlienkovito kopírujú systém pedagogicko-psychologického základu, ktorý má korene v 50. rokoch minulého storočia. No takáto predstava už dávno nemá svoje opodstatnenie, je vykorenená zo súčasnosti, a to rovnako v akademickom, ako aj v praktickom zmysle slova.“
Dostatok učebníc nebudú mať školy zrejme ani v ďalšom školskom roku. V súčasnosti si učitelia objednávajú jednotlivé tituly, no niektoré nie sú stále nie sú dostupné. Učitelia navyše upozorňujú aj na to, že nie všetky reformné učebnice, ktoré majú k dispozícii, sú kvalitné. Aj preto by si chceli učebnice vyberať, podobne ako pri prváckom šlabikári. „Niektoré predmety by sme radšej učili z iných učebníc ako z tých, ktoré dotuje štát. Ale tie by sme si museli platiť, čo si nemôžeme dovoliť,“ hovorí Anna Chlupíková zo Slovenskej komory učiteľov. Učitelia riešia problém s učebnicami rôznymi spôsobmi. Veľa materiálov na hodiny si pripravujú sami a na viacerých internetových portáloch si vymieňajú tvorivé úlohy, ktoré k danému predmetu pre žiakov vymysleli. „Dá sa to zvládnuť aj touto formou, mnohé učebnice si nahrádzame individuálnou prípravou. Ale aj to sú zvýšené náklady – treba financie na papier, toner. Navyše to, že materiály pripravuje učiteľ, komplikuje deťom domácu prípravu, rodičia pri nej takto nevedia deťom pomôcť či poradiť,“ vysvetľuje Chlupíková, ktorá je riaditeľkou základnej školy v Novákoch.
Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) uverejnil na rezortnom webe informáciu nazvanú Vieme, na čom sú naše stredné školy. V rámci národného projektu Rozvoj stredného odborného vzdelávania realizuje tzv. pasportizáciu stredných odborných škôl. Ide o posúdenie ich aktuálneho stavu z niekoľkých hľadísk, napríklad z pohľadu ich materiálno-technického a priestorového zabezpečenia, štruktúry žiakov, vybavenosti a stavu učebných a didaktických pomôcok, odbornosti pedagogických zamestnancov a pod. Pasportizácia sa realizovala v mesiacoch február až apríl 2014 na 287 stredných odborných školách v 7 krajoch, no jej výsledky zatiaľ zverejnené nie sú.
Rezort školstva chce mať viac pod kontrolou platy učiteľov. „Pedagogickí a odborní zamestnanci našich škôl by boli priamo pod ministerstvom, boli by zamestnancami ministerstva, obciam a zriaďovateľom by zostali majetky, lebo to my nemôžeme prevziať,“ predstavil v marci svoj zámer minister Dušan Čaplovič. Keďže zriaďovateľmi základných a stredných škôl sú samosprávy, k takejto zmene sa vyjadrujú aj mestá a obce. „Stanovisko ZMOS-u je také, že si to nevieme predstaviť,“ povedal výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. Podľa neho je totiž len ťažko realizovateľné, aby jedna zložka verejnej správy mala v kompetencii personál a druhá majetky a úrady. Súčasný stav pri rozdelení kompetencií podľa ZMOS-u meniť netreba. „Stačí, aby sa našlo viac peňazí pre samosprávy, aby nemuseli ďalej škrtiť svoje rozpočty, ako im káže vláda,“ doplnila analytička portálu noveskolstvo.sk Zuzana Zimenová.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu chce zabrániť vysokoškolákom, aby zneužívali systém pri získavaní sociálnych štipendií. Pri priznávaní sociálneho štipendia nebude viac zohľadňovať dary, ktorými študenti dokladovali, že nežijú v jednej domácnosti s rodičmi ale samostatne a na živobytie majú zabezpečený aspoň minimálny príjem. Podľa ministerstva študenti dokladali ku žiadosti fiktívne darovacie zmluvy, aby mali na štipendium nárok bez toho, aby sa posudzoval príjem ich rodičov.
Na dokreslenie sociálnej a ekonomickej situácie vysokoškolákov prinášame zistenia z komparatívnej analýzy EUROSTUDENT IV 2008-2011, ktorá porovnáva podmienky štúdia v jednotlivých krajinách Európy, vrátane Slovenska. Slovensko je krajina, kde v štúdiu na vysokej škole pokračujú absolventi stredných škôl plynulo, teda bez prestávky, ktorú inde využíva mládež na to, aby si najprv na vysokoškolské štúdium zarobila. Väčšinu našich študentov preto podporuje v štúdiu rodina. Napriek tomu si naši vysokoškoláci popri štúdiu aj privyrábajú. S tým súvisí aj skutočnosť, že sa štúdiu venujú najmenej intenzívne spomedzi všetkých hodnotených krajín. Slovensko totiž zároveň patrí spolu s Poľskom a Českou republikou medzi krajiny, v ktorých študenti venujú viac času platenej práci ako štúdiu. Dôvodom môžu byť aj nízke príjmy slovenských študentov, ktoré sú o polovicu nižšie ako je európsky priemer, a to bez ohľadu na to, či žijú s rodičmi alebo samostatne. Tieto skutočnosti neznamenajú, že podvádzanie pri posudzovaní nárokov na sociálne štipendium možno ospravedlniť. Dopĺňajú však celkový obraz problému, ktorého závažnosť treba vnímať komplexnejšie.
Všimli sme si
U našich českých susedov je aktuálne veľkou témou problém vysokého počtu učiteľov s nedostatočnou pedagogickou kvalifikáciou. V odborných diskusiách však čoraz viac zaznieva kritika úrovne pedagogických fakúlt, kde si majú učitelia kvalifikáciu dopĺňať. O zastaraných prístupoch a odtrhnutosti od reality hovorí učiteľ Karel Kočí na základe vlastnej skúsenosti: „Nešel jsem na pedagogickou školu proto, abych se učil počítat gravitaci na měsíci a vyrábět pomůcky z linolea. Potřeboval jsem se dozvědět, jak matematiku učit. Zkoušeli nás z vyjmenovaných slov, ale nepadlo ani slovo o tom, jak dětem pomoci, aby si je zapamatovaly. Když šlo o děti a jejich problémy s učením či chováním, nedostali jsme se dál než k definicím. O tom, jak s ní pracovat, se řeč nevedla.“ Súhrnné informácie k tejto téme nájdete na webe EDUin.
Výskumné centrum pri Stanfordskej univerzite (SRI International) zverejnilo najnovší výskum o možnostiach využitia projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl. V súčasnosti sa náučné videá, zverejnené prostredníctvom Khan Academy, využívajú najmä v oblasti neformálneho vzdelávania, v školskej výučbe po nich učitelia siahajú len zriedka. Výskum však naznačil, že sa to v blízkej budúcnosti môže zmeniť, pretože ich vzdelávací a motivačný potenciál sa potvrdil aj v rámci školského vyučovania. Výskum prebiehal v rokoch 2010-2012 v školách v Kalifornii na vzorke 70 učiteľov a 2000 žiakov a obe skupiny jednoznačne potvrdili pozitívny efekt programov Khan Academy v každodennej výučbe. Pozrite si video, v ktorom kalifornskí učitelia hodnotia spoluprácu s Khan Academy.
Človeče, zapoj sa!
Nadácia pre deti Slovenska, ktorá je jednou z organizácii, ktoré sa pridali ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, pripravuje v máji konferenciu Škola pre 21. storočie. Ide o podujatie, ktorým sa nadácia aktívne zapája do priebehu kampane so zámerom obohatiť atlas predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý sa v rámci verejnej diskusie snažíme vytvoriť. Napĺňajúc pravidlá hry Človeče, zapoj sa!, spoločne veríme, že ak sa hlasy jednotlivých hráčov spoja, znejú silnejšie.
Pridajte sa aj vy a prepojte svoje plánované aktivity s kampaňou CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku! Píšte nám na vsetci@chcemevedietviac.sk.
Pripravujeme
Dňa 23. 4. sa bude konať v Bratislave ďalší okrúhly stôl, tentoraz s expertmi v oblasti ľudských práv na tému rovného prístupu ku vzdelaniu.
Dňa 24. 4. v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku navštívime mesto Pezinok, kde sa budú konať ďalšie tvorivé workshopy pre žiakov základnej školy a pre širokú verejnosť. Na workshop sa môžete prihlásiť prostredníctvom vyplnenia formulára tu.
V dňoch 24. 4. – 26. 4. sa koná v Bratislave odborná konferencia Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, na ktorej predstavíme aj kampaň CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Súčasťou konferencie bude aj Koncert Za rovné školstvo, ktorý sa uskutoční 25. 4. v čase od 15.00 h. do 17.30 h. na Hlavnom námestí v Bratislave.
V máji pripravujeme v rámci kampane workshopy pre školy a pre širokú verejnosť v Novákoch a v Lozorne.
Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.
Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk