Témy týždňa

V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC sa uskutočnili dva tvorivé workshopy v Banskej Bystrici  Víťazka ankety Zlatý Amos 2014 sa s nami rozprávala o matematike a o budúcnosti vzdelávania  Výsledky štúdie v rámci projektu Škola na dotyk potvrdili pozitívny vplyv moderných technológií vo vzdelávaní žiakov  Na Slovensku padol rekord v čitateľskom maratóne detí zo základných škôl  V základnej škole v Šarišských Michaľanoch pribudla nová knižnica  Učitelia identifikovali v základných školách takmer 60-tisíc „problémových“ žiakov  V Testovaní 9 dopadli najhoršie deti z regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti

  

 

Výrok týždňa

„Začalo sa viac vplývať na to, aby sme integrovali čo najviac detí s rôznymi diagnózami. Je pravda, že takíto žiaci potrebujú mať v spoločnosti miesto a ak ich izolujeme, nenaučíme sa s nimi žiť. No pokrivkávajú podmienky na integráciu. Počet týchto detí stúpa. Potrebovali by špecifickú pomoc, úpravu učebných plánov, individuálnejší prístup, čo je ťažké zabezpečiť. V mnohých prípadoch by potrebovali asistenta. Žiadali sme šiestich a máme 1,75. Prečo ešte stále nemáme ani tých špeciálnych pedagógov a psychológov? Som skeptický. Vo Fínsku urobili približne za dva roky rekonštrukciu vzdelávacieho systému. My o nej hovoríme od 90. roku a stále nie sme ešte ani na začiatku.“

 

Výber z udalostí

 V stredu 4. 6. sa konal ďalší zo série tvorivých workshopov pre verejnosť v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC. Navštívili sme Banskú Bystricu. O budúcnosti vzdelávania sme diskutovali najprv s ôsmakmi Školy u Filipa na Bakossovej ulici a popoludní sme v priestoroch Výstavnej siene Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici uvažovali o možných podobách vzdelávania v budúcnosti spoločne s rodičmi, učiteľmi a ďalšími aktívnymi občanmi nielen z Banskej Bystrice. Pozrite si fotodokumentáciu z oboch workshopov na webe kampane.

 Ak sa pýtame „Načo nám je matematika?,“ pýtame sa zle.  „Žiakov učím, že matematika už v živote je, my sa jej len učíme porozumieť,“  vysvetľuje  víťazka ceny Zlatý Amos 2014 Katarína Sedmáková, učiteľka matematiky zo Strednej odbornej školy na Ostrovského ulici v Košiciach v rozhovore pre web kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC. S Fedorom Blaščákom sa rozprávala nielen o matematike ale aj o tom, či je na Slovensku potrebná diskusia o budúcnosti vzdelávania. „Je škoda, že pred realizáciou školskej reformy na Slovensku neprebiehala diskusia dlhšie a na širšom fóre.  Odborná diskusia o zmenách je pritom kľúčom k správnym rozhodnutiam a ako taká by mala prebiehať permanentne. V tejto súvislosti vysoko hodnotím iniciatívu občianskeho združenia Nové školstvo. Aj kampaň Chceme vedieť viac je výborná. Nedá sa nesúhlasiť s tým, že pri hľadaní optimálnych riešení je dôležité pýtať sa tiež detí, žiakov, študentov a ich rodičov. Naše deti, ktorých životy ako učitelia ovplyvňujeme, sú našou budúcnosťou. Pri zmenách preto musíme našľapovať opatrne a každý krok starostlivo zvážiť,“ povedala v závere rozhovoru.

 Konferenciou ŠKOLA NA DOTYK LIVE sa ukončil pilotný projekt využitia tabletov a ďalších digitálnych technológií vo výučbe základných a stredných škôl. Vplyv technológií  na výučbu zhodnotila nezávislá štúdia. „S výnimkou matematiky vo všetkých kategóriách mierne stúpla úroveň vlastného vnímania školskej úspešnosti zo strany žiakov. Najvýznamnejšie to bolo pri všeobecných schopnostiach a čítaní,“ povedal autor štúdie, psychológ Radomír Masaryk. Podľa štúdie, až 100 zo 103 žiakov by si želalo naďalej sa učiť pomocou tabletov a až 98 zo 103 žiakov by chcelo tablety na všetkých predmetoch. Pozitívne názory na prítomnosť technológií vo výučbe vyjadrili v štúdii aj samotní pedagógovia. Podľa nich mali tablety jednoznačne pozitívny vplyv najmä na motiváciu a kreativitu žiakov.

Pozrite si video žiakov základnej školy v Bošanoch, ktorá bola zapojená do projektu. Uvažujú v ňom nad tým, ako by mohla vyzerať škola budúcnosti.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=heu5tnb1zrc[/youtube]

 Správy RTVS priniesli informáciu o tom, že 5. 6. padol na Slovensku rekord v čitateľskom maratóne s názvom Čítajme si, ktorý organizuje Linka detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF. Do maratónu, ktorý je určený najmä pre deti základných škôl, sa spoločne čítaním v knižniciach, školách, čitateľských kluboch a v kníhkupectvách vyše 37-tisíc detí. Najodporúčanejším titulom tohto roka bola kniha Mimi a Líza, ktorá rozpráva o priateľstve dvoch dievčatiek, z ktorých jedno je nevidiace. Do podujatia sa zapojila aj škola pre nevidiace deti v Levoči. Deti v nej čítali z knihy Artičokové srdcia, ktorú mali prepísanú do Braillovho písma.

Minister Dušan Čaplovič ocenil maratón v čítaní slovami: „Práve zvládnutie čitateľskej gramotnosti považujeme za jeden zo základných predpokladov pre úspešné vzdelávanie žiakov, ako aj neskoršie celoživotné vzdelávanie, vďaka čomu sa zvyšujú šance absolventov škôl uplatniť sa na trhu práce.“

 V základnej škole v Šarišských Michaľanoch pribudla vďaka celoslovenskej zbierke občianskeho združenia eduRoma nová knižnica. Škola síce knižnicu už mala, no pre nedostatok financií ju nedokázala dostatočne naplniť knihami. Vďaka zbierke tak získali deti vyše 600 najnovších titulov. Väčšina z nich pochádza od súkromných darcov, zvyšné darovali škole kníhkupectvá či vydavateľstvá. Novú knižnicu umiestnili vo vestibule, aby mali deti ku knihám voľný prístup. Spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý škole pomáhal knihy zbierať, tento krok školy ocenil: „Veľký problém školských knižníc je, že sú zavreté, zamknuté v nejakej miestnosti, kam sa nikto len tak ľahko nedostane. My sme chceli, aby boli knihy medzi deťmi.“

Podľa aktuálneho adresára školských knižníc v SR má svoju knižnicu iba polovica z celkového počtu základných a stredných škôl. Počet školských knižníc pritom stále klesá. V zborníku zo 7. medzinárodnej konferencie Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl, ktorá sa konala v roku 2013, možno nájsť informáciu, že v roku 2012 bolo zrušených až 161 školských knižníc. Zriaďovatelia školských knižníc ako dôvod zrušenia najčastejšie uvádzali nevyhovujúce priestory, nedostatok finančných prostriedkov na nákup knižničného fondu, prípadne personálne problémy s obsadením funkcie školského knihovníka. Ďalším alarmujúcim údajom je nízky ročný prírastok nových titulov, ktorý naznačuje, že ak sa bude pokračovať v aktuálnom tempe, školské knižničné fondy obnovíme až za 52 rokov.

 V siedmich krajoch Slovenska identifikovali učitelia takmer 60-tisíc „problémových“ žiakov, s ktorými si učitelia nevedia poradiť a odporúčajú ich odovzdať do poradenskej starostlivosti. Vyplýva to z prvých výsledkov projektu Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Do prieskumu sa zapojilo približne 75 percent základných škôl, z ktorých tri štvrtiny potvrdili prítomnosť takýchto žiakov vo svojich triedach. Vo väčšine prípadov ide o poruchy správania, učenia, reči a jazyka, sociálne znevýhodnenie ale aj nadanie. Znamená to, že do kategórie „problémový žiak“ spadá široká škála detí, ktorých správanie a učenie sa vymyká bežnému štandardu. „Ak má dieťa problém so správaním, bude ho mať aj s učením, pričom to platí aj opačne,“ povedal odborný garant projektu Štefan Matula.

Jedným z cieľov projektu je zistiť výskyt žiakov s problémami, ktoré by mali riešiť odborníci a nie učitelia a následne pripraviť návrh opatrení, ktoré by zefektívnili systém výchovného poradenstva a prevencie. Prieskumu totiž zároveň odhalil, že až 37-percentám „problémových“ žiakov nie je poskytovaná žiadna odborná pomoc.

 V relácii Rádiožurnál stanice Rádio Slovensko odznela  6. 6.  reportáž o najnovších výsledkoch Testovania 9. Testovanie potvrdilo, že čím je horšie sociálno-ekonomické postavenie rodín, tým majú žiaci horšie výsledky. „Najslabšie výsledky v teste z matematiky dosiahli žiaci z okresov ako Gelnica, Rožňava, Trebišov, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje medzi 20 a až viac ako 30 percent,“ povedala pre Rádiožurnál riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. „Hranicou, odkiaľ sa tieto výsledky začínajú zhoršovať veľmi prudko, je úroveň viac ako 16-percentnej nezamestnanosti v príslušnom okrese,“ dodala. Romana Kanovská je presvedčená, že deti s takýmto znevýhodnením potrebujú pomoc. Štát, resp. škola by mali kompenzovať ich hendikep.

Podobný názor má aj analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová, ktorá tvrdí, že v jednej zásadnej veci sa naša škola za posledných 25 rokov nezmenila: „Stále platí, že žiaci sa musia prispôsobovať systému a nie naopak. Ak sa deti niečo nestihne naučiť v škole, predpokladá sa, že to dobehnú doma. Lenže ak doma nemajú na to podmienky, ak majú rodičov, ktorí tomu ani nerozumejú alebo nemajú čas sa s nimi učiť, tak už nikdy učivo nedobehnú. Je nevyhnutné, aby sa deti začali učiť takým tempom a takým spôsobom, aby látke porozumeli.“

 

Všimli sme si

 Kancelária verejného ochrancu práv opätovne upozorňuje, že Slovensko si nesplnilo svoj záväzok zriadiť funkciu detský ombudsman. „Slovensku hrozí napomenutie od OSN, keďže úvahy o zriadení ombudsmana pre deti zostávajú len na papieri a jeho zriadenie sa presúva z roka na rok,“ povedala verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Funkciu detského ombudsmana čiastočne nahrádza internetová stránka Kancelárie verejného ochrancu práv detskyombudsman.sk, ktorá je v prevádzke päť rokov. Počas tohto obdobia odpovedali právnici kancelárie na 3 071 detských otázok. Na každú otázku príde deťom elektronická odpoveď najneskôr do troch pracovných dní, a to aj napriek tomu, že právnici kancelárie to robia nad rámec svojich pracovných povinností. „Najčastejšie sú to problémy, ktoré sa týkajú školy, hlavne vzťahov medzi učiteľmi a deťmi alebo aj medzi deťmi navzájom. Mnohokrát riešime šikanu, ale medzi podnetmi sú aj bežné problémy v rodine, vzťahy s rodičmi, výživné, rozvody,“ priblížila pre agentúru SITA právnička kancelárie Janka Milan Laššáková.

 

Človeče, zapoj sa!

  K mediálnym partnerom kampane, ktorými sú časopis Dobrá škola, týždenník TREND a mesačník Mama a ja, sa pridal portál eduworld.sk.

Pridajte sa a prepojte svoje plánované aktivity s kampaňou CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku! Píšte nám na vsetci@chcemevedietviac.sk.

 

Pripravujeme

 V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC pripravujeme posledné dva tvorivé workshopy v tomto školskom roku. Dňa  23. 6. sa vyberieme do Lozorna, kde budeme o budúcnosti vzdelávania diskutovať so žiakmi Základnej školy na Staničnej ulici a popoludní s dospelými v miestnom Centre kultúry a vzdelávania. Čoskoro sa bude možné na workshop prihlásiť prostredníctvom prihlasovacieho formuláru na webe kampane.

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk