Výrok týždňa

„Ak začneme v praxi uplatňovať povinnú dochádzku od piateho roka, tak pri umiestnení päťročných detí by sme z kapacitných dôvodov znemožnili navštevovať škôlku približne 84.000 deťom vo veku štyri, tri, prípadne dva roky.“

Michal Kaliňák
hovorca ZMOS
v reakcii na koaličný poslanecký návrh zákona |26. 4. 2019

 

Výber z udalostí

Po veľkonočnej prestávke sa opäť vraciame s prehľadom najdôležitejších udalostí v školstve. Počas uplynulých dvoch týždňov sa ku kritike nového učiteľského zákona schváleného parlamentom a vetovaného prezidentom pridala kritika koaličného návrhu o povinnej predškolskej výchove a ministerského plánu na zrušenie povinnej angličtiny v školách.

• Začiatkom apríla parlamentná koaličná väčšina schválila nový zákono pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý požadovali stiahnuť viaceré učiteľské organizácie a aj petícia s viac ako 20-tisíc podpismi. Okrem zmien, ktoré zákon zavádza, kritici protestovali proti procesu schvaľovania zákona, ktorý bol bez riadneho pripomienkového konania i po zásadných zmenách v pôvodnom návrhu.

Prezident Andrej Kiska zákon vetoval po tom, ako sa naňho obrátili kritici zákona z radov učiteľov.

„Vyjadrili obavu, že schváleným zákonom sa neutvoria predpoklady na zvýšenie atraktívnosti výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ani sa nezvýši atraktivita výchovno-vzdelávacieho procesu. Vo svojich listoch tiež viacerí uviedli, že sa zúčastnili na rozporovom konaní na ministerstve školstva, pričom viaceré ich pripomienky mali byť po dohode s ministerstvom školstva akceptované. Do schváleného zákona však neboli premietnuté,“ priblížil prezident.

Ministerstvo v reakcii na prezidenta odmietlo, že by pri tvorbe zákona nespolupracovalo s učiteľskými organizáciami a vyhlásilo, že ho jeho konanie mrzí.

• Kritiku si ministerstvo školstva vyslúžilo aj za zámer zmeniť výučbu cudzích jazykov v základných školách. „Výber povinného cudzieho jazyka bude pre školy dobrovoľný, teda bude na riaditeľovi školy, aký povinný cudzí jazyk ponúkne na vzdelávanie,“ uviedlo ministerstvo. Doteraz bola prvým jazykom pre žiakov základných škôl povinne len angličtina, po novom sa má škola rozhodnúť, či to tak zostane, alebo si zvolí nemčinu, francúzštinu, ruštinu, taliančinu či španielčinu.

Ministerstvo tvrdí, že k prehodnoteniu súčasného stavu dospelo na základe komunikácie so školami a zamestnávateľskými zväzmi. To namieta Klub 500, ktorý považuje návrh za nesystémový a škodlivý, argumentuje pritom potrebou ovládania angličtiny na trhu práce.

• Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) na kritiku zrušenia povinnej angličtiny reagovala s tým, že tento jazyk nevytesňuje, „pretože ak sa dieťa učí druhý cudzí jazyk, tak už to bude povinne angličtina.“Dodala, že opatrenie je založené na práve výberu zo strany školy aj žiakov. „Na jednej strane sa týmto opatrením škola môže zatraktívniť, na strane druhej je ešte veľmi veľa učiteľov cudzích jazykov, ktorí týmto opatrením znovu nájdu uplatnenie,“ doplnilaministerka.

„Viac ako tretina pracovných ponúk na Profesia.sk vyžaduje znalosť anglického jazyka,“ uviedla k téme pre Hospodárske noviny Nikola Richterová. Dodala, že nemčinu požadovalo v roku 2018 približne desať percent a ostatné jazyky menej ako jedno percento z celkového počtu ponúk.

Dáta o tom, ako si žiaci v základných školách vyberali cudzí jazyk, zverejniltýždenník Trend. Téme zrušenia povinnej angličtiny sa venoval aj podcast spravodajského webu Aktuality.sk

• Negatívne ohlasy vyvolal aj spôsob, akým koalícia pristúpila k zámeru zaviesť povinné predškolské vzdelávanie pre deti od piatich rokov. Koaličné strany návrh do parlamentu nepredložili ako vládny, ktorému musí predchádzať pripomienkové konanie, ale ako poslanecký, pri ktorom sa to nevyžaduje.

„Sme prekvapení, že bez diskusie so zriaďovateľmi sa k tomuto kroku podujali poslanci, ktorí predkladajú návrh s obsahom, ktorý nemôže získať podporu miest a obcí preto, lebo je v mnohom rozporný, bez analýz a dopadov,“ uviedol Jozef Turčány zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ministerstvo argumentuje, že ZMOS vďaka tomu, že bol návrh predložený ako poslanecký, bude mať viac času na zabezpečenie potrebných priestorových kapacít pre materské školy.

„Hovorili sme o tom, že v niektorých regiónoch niektoré obce môžu mať problém, že nebudujú kapacity materských škôl a starostovia jednoducho sedia na zadkoch a vôbec nerobia žiadne opatrenia, aby skvalitnili život svojich obyvateľov. To nie je fér zo strany týchto starostov,“ reagoval predseda školského výboru parlamentu a zároveň starosta obce Hurbanova Ves Ľubomír Petrák (Smer-SD), spolupredkladateľ návrhu.

O tom, aké chyby vníma v návrhu o povinnej predškolskej výchove, písalprofesor pedagogiky Branislav Pupala. To, že na ňu zatiaľ nie sú dostupné kapacity, skonštatovala opozičná SaS.

• Na príklady dobrej a zlej praxe a systémové nedostatky v súvislosti s predškolským vzdelávaním, ako aj na vzdelávanie v základných a stredných školách, upozornili vo svojich správach komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, komisárka pre deti aj verejná ochrankyňa práv (tu, tu a tu). Najdôležitejšie zistenia sme zhrnuli v blogu.

Nízku účasť na predškolskom vzdelávaní v prípade rómskych detí konštatuje Národný program reforiem Slovenskej republiky, ktorý bol jedným z bodov rokovania vlády. Spomína sa v ňom aj plán povinného predprimárneho vzdelávania ako súčasť opatrení v oblasti inkluzívneho vzdelávania s ohľadom na potreby žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

• O možnostiach riešenia systémových problémov spojených so začleňovaním zraniteľných skupín do vzdelávania, ale aj na trh práce a do spoločnosti, hovorili odborníci a odborníčky zastupujúci rôzne organizácie či inštitúcie počas prvého zasadnutia komisie, ktorá pre tento účel vznikla pri ľudskoprávnom výbore NR SR.

„Členovia Komisie budú poskytovať ľudskoprávnemu výboru nielen expertné stanoviská a podnety, ale aj návrhy možných riešení,“ objasnila účel komisie jej predsedníčka Zuzana Zimenová (klub SaS). „Činnosť tejto komisie považujem za veľmi prínosnú. Mne osobne naznačuje, na čo sa zamerať v prieskumoch, ktoré môžem v úrade verejného ochrancu práv iniciovať,“ doplnila na margo plánovaných činností komisie ombudsmanka Mária Patakyová.

 

• Na príbeh obce Terňa, ktorý „hovorí veľa o tom, ako alibisticky vníma ministerstvo školstva svoj diel zodpovednosti za zabezpečenie kvalitného vzdelania pre každé dieťa,“ poukázala Poradňa pre občianske a ľudské práva. „Prehliadajú nedostatok zdrojov, nedostatok odborného personálu a nedostatočnú metodickú podporu, ktorá by školám umožnila kvalitne vzdelávať všetky deti v rôznorodom školskom prostredí bez segregácie,“ píše Štefan Ivanco. O prípade informoval aj .týždeň.

• Téme nultých ročníkov sa v súvislosti so segregáciou vo vzdelávaní venuje aj najnovší blog projektu To dá rozum. Analytička Katarína Vančíkováv ňom konštatuje, že z dlhodobého hľadiska nulté ročníky nezlepšujú vyhliadky detí a sú neefektívnou náhradou škôlok.

O tom, že sa deti a mladí z najťažších sociálnych pomerov chcú učiť a je potrebné im venovať adekvátnu pozornosť, rozprávala pre Aktuality.sk pedagogička z Rankoviec Danka Kubínyová.

• Na to, že učitelia na Slovensku nie sú dostatočne pripravovaní na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rozhovore pre portál Čierna labuť upozornil psychológ Radovan Kyrinovič, ktorý pracuje s deťmi s ADHD.

Kritiku za nedostatok pomoci pri práci s deťmi so špeciálnymi potrebami vyslovila aj poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS). „Na vysokej škole ich na to nepripravili, v praxi sa s nimi stretli minimálne a potom nevedia, ako k nim majú pristupovať,“ povedala Zimenová.

O kvalifikovanosti učiteľov na výučbu niektorých predmetov, a aj o nedostatku pedagógov v podcaste webu Aktuality.sk s  rozprávali poslanci Martin Poliačik (PS), Miroslav Sopko (OĽaNO), ministerka školstva Martina Lubyová a šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

•Z prieskumu Dopyt po pravicovom extrémizme medzi učiteľmi na druhom stupni základných škôl, ktorý pre projekt Učiteľ Slovenska vypracovala agentúra Focus, vyplynulo, že sedem percent učiteľov a učiteliek na Slovensku má predpoklad pridať sa na stranu pravicového extrémizmu.

„Deti a mladých ľudí by mali učiť pedagógovia, ktorí sú odolní voči jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkajú extrémistické hnutia. O to dôležitejšie je, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu,“ komentoval zistenia zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš. Prieskum tiež mapoval protiimigrantské nálady či názory učiteľov na LGBTI komunitu. O ďalších zisteniach a reakciách na ne si môžete prečítať tu.

• Podporu príslušníkom LGBTI ľuďom chceli zorganizovaním školskej akcie vyjadriť študenti Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. Malo ísť o ďalší z tematických štvrtkov školy, tentoraz s dobrovoľnou úlohou obliecť sa ako opačné pohlavie. Na oznámenie študentov reagoval dezinformačný web, ktorý z ich zámeru vyrobil aféru.

Vedenie školy akciu študentov zrušilo, za čo si zas vyslúžilo kritiku absolventov. „Do mailov začali chodiť správy od veľmi serióznych ľudí, od rodičov, aj od LGBT komunity, ktorí sa nás pýtali, či je to ten správny spôsob, ako hovoriť o menšinách. Báli sa, že ich to bude skôr karikovať a zosmiešňovať,“ vysvetlilogymnázium.

Do „kauzy“ vstúpil aj šéf parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý napriek zrušeniu akcie vyzval ministerku, aby situáciu riešila. Ministerka následne zverejnila video, v ktorom skonštatovala, že za „politické aktivity“ na pôde škôl riaditeľom môže hroziť inšpekcia či odvolanie z funkcie.

Na predsedu parlamentu reagoval poslanec a člen ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál (OKS, klub SaS), ktorý vyjadril podporu študentom gymnázia a tiež ľuďom, ktorých chceli študenti podporiť.

• Tomu, že riaditelia majú oveľa zásadnejšie problémy pri riadení škôl, sa na tlačovej konferencii venoval projekt To dá rozum (TDR). „Ako problematické sa javia predovšetkým nedostatočné časové a personálne kapacity riaditeľov, ako aj ich slabá metodická podpora a nedostatočné ďalšie vzdelávanie v otázkach riadenia,“uviedol analytik Peter Dráľ. Z prieskumu tiež vyplýva, že riaditeľom nezostáva priestor na skvalitňovanie pedagogického procesu a riadenie ľudských zdrojov.

 

Všimli sme si

• Stredoškoláci z bratislavských gymnázií od 30. apríla sprevádzajúnávštevníkov vernisáže Nechajte ma byť takou, aká som – Životný príbeh Anny Frankovej. Výstavu organizuje Nadácia Milana Šimečku a v priestoroch Filozofickej fakulty UK potrvá do 10. mája.

• Stredoškolskí študenti protestovali proti klimatickej zmene v Bratislave, Košiciach i v Michalovciach a vo Zvolene. Pripojili sa tak k celosvetovému hnutiu Fridays for Future, ktoré naštartovala 16-ročná švédska študentka Greta Thunberg. Súvisiace od rôznych odborníkov, politikov či médií, zhrnulDenník N.

• Z nového prieskumu Rady mládeže Slovenska vyplynulo, že mladí ľudia na Slovensku čoraz viac inklinujú k spôsobu života ľudí z iných krajín. O tom, do akej miery mladých vo veku 20 až 24 rokov zaujímajú tradície či náboženstvá v rozličných častiach sveta, sa môžete dočítať tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk