Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy leta
Eurofondy na vedu položili ministra, čakáme na dvadsiateho šéfa rezortu 
Osud Učiaceho sa Slovenska je neistý Programy pre znevýhodnené deti vyvolali kritiku Školskí odborári odmietli istoty Demandice ukázali, ako sa „riešia“ problémy školstva
Výroky leta
„Slovensko konečne potrebuje ministra školstva, ktorý dokáže situáciu v rezorte aspoň stabilizovať a zabrániť ďalšiemu úpadku. Rozumiem, že pre udržanie vládnej väčšiny a prímeria v koalícii sú nevyhnutné politické kompromisy. Ale to najdôležitejšie je dať našim deťom a našej krajine budúcnosť a naplniť vládnutie obsahom a výsledkami.“
Andrej Kiska
prezident SR
v stanovisku k situácii v rezorte školstva | 18. 8. 2017
„Ja som zástancom skôr vyššej ako menšej miery zdanenia aj preto, aby sme mohli investovať do školstva. (…) A čo sa týka zmien potrebných v školstve, tie vieme pomenovať, ale krátkodobé politické náklady s nimi spojené niekoľkonásobne prevyšujú politické výhody a výnosy, ktoré z toho plynú. Aj preto je problém so školstvom pohnúť. Nenašli sme odvahu nájsť opozično-koaličný politický konsenzus na takých veľkých veciach.“
Peter Kažimír
minister financií
v rozhovore pre Denník N | 19. 8. 2017
Výber z udalostí
Včera sa začal nový školský rok, v ktorom sa opäť raz dočkáme aspoň dvoch ministrov školstva. Po vynútenom odchode Petra Plavčana (nom. SNS) a dočasnom poverení ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nom. SNS) vedením rezortu sa na jeho čelo čoskoro postaví jubilejný 20. minister školstva v ponovembrovej histórii Slovenska. Priemerná životnosť na tomto poste teda dosahuje niečo vyše roka a štvrť.
Novým ministrom bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalší, už šiesty nominant Slovenskej národnej strany. Dvaja z nich, Eva Slavkovská a Ján Mikolaj, boli jedinými šéfmi rezortu za 27 ponovembrových rokov, ktorí vo funkcii pôsobili celé funkčné obdobie svojich vlád.
Týmto konštatovaním po lete začíname opäť podrobne sledovať dianie vo vzdelávaní na Slovensku i v zahraničí. Pred pravidelnými týždennými súhrnmi udalostí Vám ponúkame tento prehľad leta. V slovenskom školstve sa počas prázdnin diali veci, pri ktorých sme po prvý raz počas takmer štvorročného spracovávania súhrnov zaváhali, či ešte naozaj chceme vedieť viac.
Rektori odistili rozbušku
Hlavnú letnú tému v školstve otvoril kritický list rektorov najväčších slovenských univerzít a šéfa Slovenskej akadémie vied, ktorý adresovali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Sťažovali sa v ňom, že z takmer 300 miliónov eur určených na dlhodobý a strategický výskum nedostali ich inštitúcie nič a úspešné boli len súkromné firmy. Žiadali preto anulovanie výsledkov hodnotenia.
Ministerstvo promptne nereagovalo a dlho nezverejnilo ani zoznam firiem, ktoré nenávratný príspevok dostali. Týždenník Trend v polovici augusta zostavil rebríček pravdepodobných úspešných žiadateľov. Podľa analýzy zmlúv sa najviac darilo firme blízkej bývalému ministrovi Jánovi Počiatkovi (Smer-SD) a uspeli aj firmy blízke stranám SNS a Most-Híd (tu aj tu).
Opozícia začala zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi Plavčanovi a navrhla aj odobratie rezortu školstva SNS.
O rýchle riešenie sporného prideľovania eurofondov požiadal aj prezident Andrej Kiska, ktorého ministrove zdôvodnenia nepresvedčili. Európska komisia vo varovnom liste upozornila, že eurofondy nepreplatí, kým neprebehne kontrola výberového procesu a nebudú prijaté príslušné opatrenia. S prípadom sa zároveň obrátila na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) začiatkom augusta oznámila, že Komisia pozastavila platby nie v dvoch, ale až štyroch výzvach a rezortu školstva zakázala podpisovať nové zmluvy s prijímateľmi dotácií. Viacero výziev na ministerstve školstva začal preverovať aj Najvyšší kontrolný úrad SR a zaoberá sa nimi i Národná kriminálna agentúra.
Minister Plavčan podozrenia napriek svojmu prísľubu nevyvrátil a po žiadosti premiéra
a štátnych tajomníkov o vysvetlenie komunikáciu nezvládol. A to ani na druhý pokus. Opozícii sa ministra odvolávať nepodarilo, pretože ich s výzvou na odstúpenie predbehol premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorú minister rešpektoval a odstúpil.
O Plavčanovom nástupcovi sa stále iba špekuluje (napr. tu, tu a tu). Prezident dočasne riadením rezortu poveril ministerku pôdohopodárstva Gabrielu Matečnú. K očakávaniu zásadnejších zmien v slovenskom školstve sa už aj hlava štátu vyjadrila skepticky.
K pochybnému prerozdeľovaniu eurofondov na vedu sa vyjadrili domáci výskumníci (tu a tu) aj špičkoví slovenskí vedci v zahraničí (tu a tu). O politických súvislostiach odvolania ministra Plavčana a koaličnej krízy diskutovali publicisti Štefan Hríb, Marián Leško a Matúš Kostolný Pod lampou.
Rektori odistili rozbušku, ktorá nakoniec položila ministra, no prach po výbuchu zostal aj na ich rukách. Na zavedenom systéme čerpania eurofondov sa totiž chtiac-nechtiac podieľajú aj univerzity.
Učiace sa čo?
„Najväčšia reforma školstva za posledných 25 rokov“ čaká na nového pána. Alebo pani. Ani exminister, ani SNS, ktorá ho do funkcie nominovala, sa za reformný zámer jasne nepostavili.
Nad tým, čo bude ďalej s Učiacim sa Slovenskom, sa zamýšľala Zuzana Kepplová, podľa ktorej povolanie expertov bolo správne, no vôľa národniarov na presadenie reformy je takmer nulová.
Stanislava Harkotová pripomenula návrhy a ciele dokumentu a doplnila ich vyjadreniami členov expertného tímu, ktorí počas leta vyhodnocovali tisícky pripomienok. Jeden z tvorcov, Ivan Juráš, verí, že sa návrh reformy podarí dotiahnuť.
„Realizácia prvých opatrení nie je v kompetencii autorov dokumentu. Každý z nás má predstavu o urgentných krokoch, ale bude na novom ministrovi či ministerke, aké priority si stanoví,“
zhodnotil situáciu ďalší spoluautor Juraj Vantuch. Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová uviedla, že „vzhľadom na súčasnú situáciu na ministerstve sa tento proces môže o pár dní predĺžiť.“
Exminister školstva Juraj Draxler (nom. Smer-SD) na margo Učiaceho sa Slovenska po odstúpení ministra napísal, že o ňom nebolo počuť nie pre „prehlušenie“ kauzou eurofondov, ale preto, že dokument „prestal prakticky hocikoho zaujímať,“ lebo sa zaoberá „vecami, ktoré neboli pre školstvo až tak podstatné.“
Škôlkari (opäť) po novom
Viac pozornosti než reformný dokument si počas leta vyslúžil nový Vzdelávací program pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie. Podľa jeho kritikov majú škôlky už v tomto školskom roku klásť na deti so zdravotným znevýhodnením zvýšené nároky a vzdelávať ich podľa iného programu než ostatné deti.
„To znamená, že deti nemôžu byť zmysluplne zaangažované do aktivít, (…) spoločných s bežnými deťmi. Čo je koncepčný a praktický nezmysel a segregačný prvok,“ hodnotí obsah dokumentu Branislav Pupala, autor inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy.
Ministerstvo na kritiku reagovalo tým, že „vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením sú vypracované práve s tým cieľom, aby v nich boli v porovnaní so štátnym vzdelávacím programom zohľadnené špecifiká týchto detí.“
Podľa asociácií zameraných na predškolské vzdelávanie však hrozí, že materské školy pri nových podmienkach jednoducho nebudú prijímať deti so zdravotným znevýhodnením.
Odborári to majú zrátané
Zástupcovia nových i starých školských odborov sa počas leta vyjadrovali k platom učiteľov. Po tom, čo vláda schválila ich zvýšenie už od septembra 2017 o šesť percent, premiér Robert Fico podmienil plán ďalšieho zvyšovania platov sociálnym zmierom až do volieb v roku 2020. Ľubomír Jaško túto požiadavku zo strany premiéra označil za snahu kúpiť si učiteľov za drobné.
Nové školské odbory prípadné podpísanie memoranda o neštrajkovaní označili (napr. tu a tu) za zradu záujmov učiteľov. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) napokon ponuku neprijal.
„My sme si to zrátali. Pokiaľ by bolo navýšenie podľa programového vyhlásenia vlády, to znamená január 2018, 2019 a 2020, tak do tarifných platov by každý zamestnanec za tých 28 mesiacov dostal 19,1 percenta. Pokiaľ by to navýšenie bolo v septembri 2017, septembri 2018, septembri 2019 a januári 2020, každý jeden zamestnanec za tých 28 mesiacov by dostal do taríf 26,25 percenta,“ vysvetlil predseda OZPŠaV Pavel Ondek.
Demandice nie sú len o šikanovaní
Snaha neprísť o financie na žiaka mala byť podľa medializovaných informácií dôvodom krytia šikanovania zo strany riaditeľky školy v Demandiciach. K surovej bitke medzi žiakmi, ktorá mala byť vyústením dlhodobých problémov, došlo ešte v máji, informácie sa dostali na verejnosť začiatkom augusta, a to aj vo forme videa, ktorým napadnutie jedno z detí natáčalo.
Starosta obce Attila Kürthy (SaS) vyhlásil, že nejde o ojedinelý prípad. „Mnoho vecí sa zametalo pod koberec. Riaditeľka školy sa nezachovala tak, ako mala. Škola nedala vedieť, čo sa dialo,“ povedal Kürthy. Zamestnanci školy však v otvorenom liste starostovi oponovali a návrh na odvolanie riaditeľky považujú za neadekvátny. Rada školy v auguste nepodporila návrh na odvolanie riaditeľky, ktorá predostrela svoj pohľad na vec.
Obec napokon situáciu „vyriešila“ vylúčením obcí Lontov a Ipeľský Sokolec zo spoločného školského obvodu, keďže odtiaľ pochádzali neplnoletí útočníci. Urobili tak napriek tomu, že tým prišli aj o žiakov, ktorí s útokom nemali nič spoločné.
O tom, že obviňovanie riaditeľky v Demandiciach je skôr šikovným politickým trikom starostu, písal Jozef Majchrák. Zuzana Kepplová upozornila na to, že podobným situáciám je potrebné predchádzať bez kreslenia hranice medzi slušnými a neslušnými na základe etnicity.
Všimli sme si
Denník N uverejnil rozhovor s budúcou študentkou pedagogiky Bibianou Kleinovou, ktorá má 19 rokov a počas leta so svojimi kamarátmi a učiteľmi zorganizovala letnú školu pre deti z Markušoviec, aby ukázala, že etnicita a chudoba nie sú pre vzdelávanie detí určujúce. „Som sklamaná z toho, aké je školstvo na Slovensku a veľmi by som ho chcela zmeniť. Preto som sa rozhodla, že pôjdem na pedagogiku – dejepis a občiansku náuku,“ prezrádza mladá študentka o svojich motiváciách s tým, že si modernizáciu vzdelávania predstavuje inak ako dodaním interaktívnych tabúľ a projektorov.
Na fakt, že takmer rok čo rok striedajúci sa ministri školstva nevedia prijať nevyhnutné kroky smerujúce k inkluzívnemu vzdelávaniu, upozornila v rozhovore pre .týždeň asistentka Máša Orogváni a mama malej Ely s Downovým syndrómom. Na Elinom príbehu približujú, že škola otvorená rôznym deťom všetkých obohacuje. Učitelia na to však potrebujú dostatočný servis a podporu.
K neprofesionalite pri metodickej podpore učiteľov na Slovensku na svojom blogu upozornil Peter Farárik. „Predstavte si, že riadite veľkú organizáciu, ktorá zriadi webstránku, na ktorej publikuje výstupy svojej práce. Po polroku od spustenia je webstránka na adrese 194.160.4.174 a jej obsah je na smiech. Nepredstaviteľné? V prípade Štátneho pedagogického ústavu a jeho metodického portálu skutočnosť, ktorá už prestáva prekvapovať,“ píše Farárik.
Pripravujeme
Občianske združenie Nové školstvo, Nadácia Milana Šimečku a Centrum pre výskum etnicity a kultúry vyhlásili otvorenú výzvu pre základné školy zriadené samosprávami na zapojenie sa do projektu Školy pre všetkých. Jeho podstatou je podrobný výskum potrieb celej školskej komunity a poskytnutie na mieru šitého podporného servisu počas troch rokov. Školy zo všetkých kútov Slovenska sa do výberu môžu prihlásiť tu.
11. a 12. októbra na pozvanie Nového školstva pricestuje na Slovensko nemecký expert na inkluzívne vzdelávanie a bývalý riaditeľ Waldhofschule – Eine Schule für alle Wilfried Steinert, ktorému sa podarilo vybudovať školu spoločne vzdelávajúcu zdravé deti a deti s rôznymi druhmi postihnutia. V rámci Verejnej komisie na reformu vzdelávacej politiky prednesie prednášku pre širokú verejnosť a zúčastní sa workshopu so slovenskými expertmi na inkluzívne a špeciálne vzdelávanie.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Zdroj fotografie: Denník N – Tomáš Benedikovič