Čo priniesol 26. 11. 2018 – 2. 12. 2018

Stovky najmä mladých ľudí protestovali v sobotu 24. novembra 2018 v Budapešti proti zámeru znemožniť činnosť Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Maďarsku a proti snahám Orbánovej vlády obmedzovať slobodu vedy a vzdelávania | Foto: TASR – Ladislav Vallach

Stovky najmä mladých ľudí protestovali v sobotu 24. novembra 2018 v Budapešti proti zámeru znemožniť činnosť Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Maďarsku a proti snahám Orbánovej vlády obmedzovať slobodu vedy a vzdelávania | Foto: TASR – Ladislav Vallach

 

Témy týždňa

Prieskum poukázal na podporu extrémizmu medzi časťou mladých ľudí • Členovia vlády sa vyhýbali odpovedi na otázku o plagiátorstve šéfa parlamentu • Kauza Dankovho plagiátu otvorila debatu o podvodoch na akademickej pôde • Poslanci rokujú o viacerých školských návrhoch

 

Výrok týždňa

„29 rokov po páde komunizmu sme ponechali výchovu mladých generácií v rukách podfinancovaných, frustrovaných a spoločensky neuznaných učiteliek a učiteľov, ktorí poslednú koncepčnú školskú reformu zažili v 70-tych rokoch minulého storočia. (…) Spoločenskovedné predmety ako dejepis a náuka o spoločnosti sú dlhodobo kanibalizované prírodovednými predmetmi v duchu hesla „škola má pripravovať pracovnú silu“ a „keď budeme mať povinnú maturitu z matematiky, žiaci si logicky odvodia škodlivosť fašizmu.“ Akútne nám chýba program občianskeho vzdelávania podľa nemeckého vzoru. Demokracia nemôže fungovať bez výchovy demokratov.“

Juraj Smatana
učiteľ, aktivista, mestský a krajský poslanec
reakcii na výsledky prieskumu Rady mládeže Slovenska | 26. 11. 2018

 

Výber z udalostí

• Slovenskí absolventi Stredoeurópskej univerzity v Budapešti (CEU) v uplynulom týždni vyjadrili otvoreným listom podporu svojej alma mater v konflikte, ktorý s ňou vedie vláda premiéra Viktora Orbána. Po dlhodobom snažení sa o nájdenie dohody je CEU napokon nútená z Maďarska odísť a svoje študijné programy od septembra ponúkne vo Viedni.

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) a jeho dvaja stranícki kolegovia navrhli, aby parlament vyzval Európsku úniu na zmiernenie postupu voči Maďarsku a Poľsku. Obidve krajiny by mohla Únia potrestať za nedostatky v demokracii a mocenské zásahy do justície.

„Chcel by som so SNS ešte raz zabojovať s programom podobným, aký mal Viktor Orbán v Maďarsku či Jaroslaw Kaczyński v Poľsku. S tvrdým programom centralizácie moci, s tvrdým programom toho, že sa tu urobí poriadok,“ povedal šéf SNS koncom októbra v rozhovore pre Nový Čas.

• Komunálne voľby sa konali prednedávnom a kandidáti fašistov v nich pohoreli. Len niekoľko týždňov na to sme sa však dozvedeli, ako by dopadli voľby parlamentné, ak by rozhodovali iba mladí ľudia. V uplynulom týždni médiá informovali o prieskume, ktorý v októbri realizovala Rada mládeže Slovenska (RmS) prostredníctvom agentúry Focus. Na otázku, komu by voliči odovzdali svoj hlas, ak by sa voľby konali budúci týždeň, odpovedalo 1000 respondentov vo veku 15-24 rokov.

 

„Po strane ĽSNS, ktorú by volilo 11,7 percenta voličov odpovedajúcich v prieskume, má druhé najväčšie preferencie SaS (8,5 percenta), na treťom mieste je OĽaNO (7,7 percenta),“ uviedol Michal Považan z RmS.

O príčinách, ktoré mladých ľudí vedú k podpore extrémistov, diskutovalPovažan aj v podcaste denníka Postoj. Na otázky, ako je možné, že Kotlebovvolič je mladý človek, ktorý chce meniť krajinu a čo s tým možno robiť, zas Považan odpovedal pre .týždeň.

„Neprekvapilo nás to, pretože tento typ informácie dlhodobo sledujeme. V podstate od volieb v roku 2016, kedy sme sa začali viac zameriavať práve aj na volebné správanie mladých,“ uzavrela pre Hospodárske noviny Katarína Čavojskáz RmS.

• Interpretovať výsledky prieskumu ako „podporu fašistov“ by bola podľa DagaDaniša chyba. Martin Slosiarik z agentúry Focus si myslí, že zistenia sú zrkadlom, ktoré mladí ľudia nastavujú súčasnej vládnej politike. Zle sa pozerajú na to, že sa neriešia vážne problémy, ale na druhej strane dokážu strany dlho diskutovať o veciach ako rigorózna práca, čo mladí hodnotia ako zástupný problém,“ mieni Slosiarik.

• Debata o rigoróznej práci predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) pokračovala aj po mimoriadnej schôdzi, na ktorej sa časť opozície pokúsila druhého najvyššieho ústavného činiteľa za akademický podvod odvolať.

Počas hodiny otázok sa poslanec Ondrej Dostál (OKS, klub SaS) jednotlivých členov vlády pýtal, či by najvyšší ústavní činitelia nemali na podozrenia z plagiátorstva reagovať rezignáciou podobne, ako politickí lídri v iných členských krajinách EÚ.

Reakcie deviatich z pätnástich členov vlády si môžete pozrieť vo videu.

• Kauza otvorila aj širšiu diskusiu o podvodoch pri vyhotovovaní záverečných prác a o biznise, ktorý sa s tým spája. „Diplomovku viem urobiť aj za týždeň, dlhšie by to mohlo trvať len v prípade, ak by mal školiteľ nejaké zásadné pripomienky,“povedala pre denník SME žena ponúkajúca vypracovanie diplomoviek prostredníctvom inzerátu.

„Jedinou cestou je, že vysoké školy budú zvyšovať nároky na záverečné práce tak, aby tento biznis nebol zaujímavý,“ reagoval na problematiku tlačový odbor ministerstva školstva.

„Niektorí študenti, ktorí si nechali písať eseje, to mali ťažké – mali problémy v rodine alebo chodili na školu, kde ich učitelia nechali na všetko samých. No väčšina bola jednoducho bohatá a lenivá: ozvali sa nám na začiatku akademického roka, poslali nám zoznam s termínmi, kedy mali čo odovzdať, a zvyšok už nechali na nás,“ priblížila pre Denník N absolventka Oxfordskej univerzity, ktorá si písaním prác pre študentov zarábala na živobytie. Svoj vlastný vklad do akademického podvádzania však už vo vyjadrení nereflektovala.

• Umožniť odoberanie akademických titulov má od mája budúceho roku novela vysokoškolského zákona, ktorú rezort školstva predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Novela navrhuje, aby titul mohol odňať rektor univerzity, na ktorej ho študent získal, pričom o návrhu na odobratie by rozhodovala komisia, ktorú rektor vymenuje. Jej členmi majú byť štyria vysokoškolskí pedagógovia príslušného odboru, pričom iba dvaja z nich môžu byť z danej školy, a taktiež študent nominovaný študentskou časťou akademického senátu.

Po novom by bolo možné odobrať titul do troch rokov aj v prípade, ak bol spáchaný trestný čin, o čom rozhoduje súd. V prípadoch, kedy sa dokáže, že prácu vypracoval niekto iný, by sa titul mohol odobrať aj desať rokov po jeho získaní. Ako upozornil Denník N, Andrejovi Dankovi by pri takýchto pravidlách titul JUDr. ostal.

„Novela vraj má zabrániť neoprávnenej škandalizácii titulov a tomu, aby boli predmetom politického boja či vybavovania si účtov v akademickej komunite. To, pravda, akosi nejde. Osoby verejného záujmu pred kritikou žiaden zákon neochráni,“ píše Martin Behul z Hospodárskych novín s tým, že novinári majú na prešľapy upozorňovať.

• Opozičný návrh, ktorý by umožňoval odoberať tituly, ak boli získané podvodným spôsobom, predložili na decembrovú schôdzu parlamentu aj Miroslav BeblavýViera Dubačová a Oto Žarnay (všetci Spolu). Parlament o ňom bude rokovať na prebiehajúcej schôdzi.

• Parlament rokuje aj o návrhoch koaličných poslancov, ktoré odobrila vláda:

návrh Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd) chce predĺžiť prechodné obdobie, v ktorom sa žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytne príspevok, a to aj v prípade, že takto neboli zaevidovaní, no ich domácnosť dostáva pomoc v hmotnej núdzi;

x návrh Ľubomíra Petráka, Martin Glváča, Dušana Jarjabka, Pavla Gogu (všetci Smer-SD) a Pétera Vörösa (Most-Híd) chce posilniť kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a zaviesť inštitút výpovednej lehoty pri rušení školského obvodu;

x návrh skupiny poslancov Smer-SD má zaviesť príspevok na obed pre deti posledného ročníka materských škôl a žiakov základných škôl vo výške 1,20 eur denne, ak je dieťa v škole prítomné.

 

Všimli sme si

• Na to, že v porovnaní so slovenskými študentmi na českých vysokých školách si vysokoškoláci u nás málo rozvíjajú komunikáciu v angličtine, upozornil v blogu To dá rozum analytik Stanislav Lukáč.

• Ako by mala prebiehať efektívna reforma školstva? Peter Kapitán z denníka SME sa o tom zhováral s vedúcim Centra pre sociálne a ekonomické stratégie na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. O reformách v školstve rozprával Arnošt Veselý v novembri na pozvanie Nového školstva.

• Nepotrebujeme zoznamy nepriateľov, aby sme dokázali uniesť zložitosť sveta,“píše redakcia projektu sebavedome.sk, ktorá dáva mladým šancu formulovať názory na spoločnosť. Proti „toxickému nacionalizmu“ ponúka pozitívny príbeh o Slovensku a jeho histórii. O projekte písal portál EurActiv.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk