Výrok týždňa

„Kríza nám aj na prístupe k internetu a technológiám ukázala, ako veľmi ekonomická situácia rodín ovplyvňuje šance detí vo vzdelávaní. Keď tento problém nebudeme riešiť, tak sa už teraz veľké rozdiely v šanciach na dobré vzdelanie budú ďalej prehlbovať. Kríza nám poskytla ďalší presvedčivý dôvod, že sa nesmieme báť robiť aj veľké zmeny, ak sú potrebné pre moderné vzdelávanie našich detí a mládeže a vyrovnávanie odlišnej štartovacej čiary u našich detí.“

Zuzana Čaputová
prezidentka SR
v správe o stave republiky | 5. 6. 2020

 

Výber z udalostí

• Koncom uplynulého týždňa, v ktorom sa znovuotvorili brány väčšiny materských a základných škôl, vystúpila prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v parlamente so svojou prvou správou o stave republiky. Prezidentka vyzdvihla prácu učiteľov, ktorí aj počas krízy hľadali spôsoby efektívnej výučby detí. Upozornila aj na nerovné šance detí na kvalitné vzdelávanie, ktoré na Slovensku výrazne závisia od ekonomickej situácie rodín.

Počas prejavu prezidentka taktiež skonštatovala, že rodičia mali v období zatvorených škôl možnosť na vlastnej koži spoznať, že rola vyučujúceho nie je jednoduchá. „Zároveň získali osobnú skúsenosť s tým, čo všetko sa ich deti v škole učia, a že sú to často veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Dôkladné prehodnotenie školských osnov bude nevyhnutným dôsledkom skúseností z vyučovacieho procesu počas krízy,“ vyhlásila Čaputová.

Správu o stave republiky si môžete pozrieť tu.

• Okrem skúseností a dôsledkov z obdobia zatvorených škôl prezidentka Čaputová vyzdvihla aj dôležitosť vedy a výskumu: „Ďalšou vecou, ktorú nám pandémia názorne predviedla, je, akí sú vedci a vedkyne nesmierne potrební pre spoločnosť. (…) Napriek častému zaznávaniu sa ukázalo, že keď naši vedci a vedkyne spoja sily a spolupracujú, bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom, akademickom alebo súkromnom sektore, tak sú schopní svetových výkonov.“ Prezidentka sa zároveň kriticky vyjadrila k dlhodobo nedostatočnej podpore poskytovanej na vedu a výskum.

Šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová v komentári k správe o stave republiky skonštatovala, že Slovensko sa k vede a vzdelaniu správa „macošsky a ak ani pandémia neprebudila vo vláde toto poznanie, tak sa naďalej skladáme na veľký problém do budúcnosti.“

• Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa začiatkom minulého týždňa zúčastnili na opätovnom otváraní škôl (napr. tu a tu). K prezenčnému vzdelávaniu sa od 1. júna môžu vrátiť deti z materských škôl, ako aj žiaci a žiačky 1. stupňa a 5. ročníka základných škôl.

Reportáž o tom, ako prebiehal návrat do školy z pohľadu prváka a tretiaka základnej školy, pripravil Denník N. O tom, ako obnovenie prezenčnej výučby vyzeralo v jednej z bratislavských škôl, napísal Konzervatívny denník Postoj. Otváranie škôl a škôlok v Košiciach, Stupave či Modre priblížil denník Pravda. To, že povinné meranie teploty žiakov spôsobilo v niektorých školách chaos, opísal denník SME. Hospodárske noviny rozobrali aj to, ako návrat detí do škôl prežívali ich rodičia.

• O tom, že pre deti môže byť návrat do školy sociálne a emočne prínosný aj na jeden mesiac do konca školského roku, v rozhovore pre Denník N rozprával učiteľ základnej školy vo Vištuku Ján Kvak. „Mnohé deti zažívajú doma určité násilie alebo nemajú prístup k teplému jedlu. Je množstvo aspektov, ktoré môže návrat detí do školy od júna vyriešiť. Ak tu vidíme viac pozitív než negatív, tak určite poďme do toho,“ povedal učiteľ francúzštiny.

Ako dobrý krok označuje znovuotvorenie škôl aj psychologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Gabriela Herényiová. „Teraz je dôležité najmä psychické zdravie pre deti, ako napchať do nich vedomosti. Na tie treba byť vnútorne pripravený,“ myslí si Herényiová.

• Na to, že aj po návrate do škôl je potrebné rešpektovať zredukovaný obsah učiva a rozdelenie vzdelávacích oblastí na hlavné a komplementárne, upozornil Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ).

„Žiaci sa líšia nielen v tom, čo si osvojili, ale aj ako si rôzne obsahy osvojili. Snaha o rýchle dobiehanie učiva by spôsobila nielen rozdiely medzi školami a triedami, ale aj v rámci jednej triedy a tiež by navodila stres a ďalší tlak na všetkých zúčastnených,“ uvádza ŠPÚ v metodickom odporúčaní.

• V súvislosti s obnovením prezenčného vzdelávania ministerstvo školstva informovalo, že túto možnosť využilo 2 265 materských škôl (80,6 %) a 1 867 základných škôl (90,5 %).

„V prípade materských škôl bol najvyšší záujem o otvorenie v Žilinskom kraji (98,5 %) a najnižší v Prešovskom kraji (35,8 %). Rekordný počet otvorených základných škôl bol v Trenčianskom kraji (99,5 %), za ním nasleduje Žilinský a Bratislavský kraj s rovnakým záujmom 98,3 %. Najnižší počet otvorených škôl potvrdil opäť Prešovský kraj (74,8 %),“ uvádza ministerstvo.

Brány 667 materských škôl a 236 základných škôl zostali zatvorené. „Dôvodom boli nedostatočné priestorové a prevádzkové možnosti, ako aj chýbajúce personálne kapacity,“ ozrejmilo ministerstvo.

• Otázku, či by sa ešte tento školský rok mohli do škôl vrátiť aj staršie deti, začiatkom minulého týždňa otvoril premiér Igor Matovič (OĽaNO). Viacerí zástupcovia odbornej a učiteľskej verejnosti však v takom kroku nevidia zmysel.

„Ak by všetci žiaci nastúpili prvého júna, ešte by to malo význam, ale posledné dva júnové týždne je neskoro aj v súvislosti s prípravou škôl,“ uviedol prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. „Nevidím význam v tom, aby stredoškoláci nastúpili na dva júnové týždne. Ak by sa pán Matovič pýtal na môj názor, určite budem proti, ale zatiaľ sa ma nikto nič nepýtal,“ doplnila Jana Hamade, vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva.

• Na ťažkosti s prevádzkou škôlok spôsobené koronakrízou zareagovala vláda schválením návrhu podmienok na podporu udržania zamestnanosti v materských školách. Má ísť napríklad o príspevok na mzdu zamestnanca vo výške 80 % hrubej mzdy, najviac vo výške 1 100 eur. Podmienkou pre jeho poskytnutie je zaradenie škôlky do siete, ako aj záväzok, že takto dotovaný pracovný pomer sa neskončí minimálne ďalšie tri mesiace. Na vyplatenie príspevku škôlka taktiež nemôže byť prevažne financovaná zo súkromných zdrojov.

V súvislosti s predprimárnym vzdelávaním stále nie je jasné, či ministerstvo navrhne posunúť účinnosť parlamentom schváleného návrhu, podľa ktorého sa majú päťročné deti vzdelávať v škôlke povinne. „Do konca júna povieme, či budeme posúvať účinnosť alebo ideme do toho,“ oznámil minister školstva Branislav Gröhling.

• O tom, ako na prerušené prezenčné vzdelávanie v materských školách doplatili deti z marginalizovaných rómskych komunít, informovala organizácia Eduroma na základe výsledkov monitoringu dištančného vzdelávania.

„Vo väčšine prípadov zriaďovatelia neboli učiteľom pri realizácii samotného dištančného vzdelávania nápomocní a podporní. Naopak, učiteľky sa stretli s podporou zo strany vedenia materskej školy, ktoré iniciovalo nákup chýbajúcich učebných pomôcok pre chudobné deti, zapožičalo učiteľkám chýbajúcu počítačovú techniku alebo umožnilo učiteľom tlač pracovných listov,“ uvádza Eduroma.

To, ako deťom od útleho detstva škodí podvýživa, stres, či málo podnetov, približuje Otakar Horák vychádzajúc z výskumných zistení slovenských aj zahraničných vedcov.

• Júlia Choleva Vrábľová v rozhovore pre Denník N upozorňuje na to, že niektoré deti nedosahujú v škole adekvátne výsledky, lebo nehovoria dobre po slovensky a platí to aj pre deti z vylúčených rómskych rodín. „Naše rómske deti sa stretávajú aj s tým, že slovenčinu počujú ešte aj doma alebo v dedine v nárečovej podobe a len v škole ju počujú v podobe spisovnej. A nárečová forma vie byť dosť odlišná,“ vysvetľuje sociolingvistka.

Žalobu pred Súdnym dvorom EÚ, ktorá Slovensku hrozí práve pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní, pripomína podcast portálu Aktuality.sk. To, ako pandémia zasiahla učiteľky, ktoré v Dobšinej pracujú s mladými rómskymi rodičmi, v reportáži pre portál opisuje Rudolf Sivý.

• Skupina poslancov ľudskoprávneho výboru parlamentu na čele s jeho podpredsedníčkou Vladimírou Marcinkovou (Za ľudí) oznámila, že prebiehajúci poslanecký prieskum na Úrade komisára pre deti komplikuje práceneschopnosť, ktorú v pondelok ohlásila komisárka Viera Tomanová. Prieskum sa začal koncom mája a zameriaval sa na činnosť komisárky v konkrétnych prešetrovaných prípadoch, hospodárenie úradu či zamestnávanie rodinných príslušníkov.

• Ministerstvo školstva ohlásilo, že od 2. septembra 2020 mení doterajšiu centralizovanú politiku výberu učebníc a otvára trh s učebnicami. Každá základná škola získa príspevok na nákup učebníc vo výške 32 až 104 eur na žiaka. Podrobný rozpis výšky príspevku ministerstvo zverejnilo tu.

• Aj v minulom týždni pokračovala diskusia o kritickej situácii na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU). Kritiku akademickej samosprávy STU za to, že nedokázala zvládnuť krízu na prestížnej fakulte, prezentoval Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov. V stredu 3. júna protestujúci poslucháči fakulty na stránke Za našu FIIT informovali, že fakultu preveruje NAKA pre podozrenia z volebnej korupcie. Vo štvrtok prebehli voľby do fakultného akademického senátu, po ktorých vedenie fakulty očakáva upokojenie situácie, štrajkový výbor zas hovorí o prehratom boji „o férovú a morálne nezhýralú fakultu.“

• Do minulého štvrtka museli uchádzači o stredoškolské štúdium oznámiť strednej škole, na ktorú boli prijatí, či na ňu v septembri aj nastúpia. V piatok školy zverejňovali počty voľných miest a informáciu o tom, či uskutočnia prijímacie konania v druhom kole.

Kritiku zmeneného spôsobu prijímania na stredné školy priniesol Denník N. „Štyri roky deťom hovoríme, že známky nie sú podstatné, a neriešime, keď niekto skončí s jednou dvojkou na vysvedčení. (…) Teraz je nám to aj ľúto. Hovoríme si, že keby sme dali všetkým samé jednotky, ušetrili by sme im teraz problémy,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Senci Iveta Barková.

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Európska komisia vytvorí dočasnú pozíciu osobitného poradcu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru. Mal by ju zastávať bývalý generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra a kandidát koalície PS-Spolu v parlamentných voľbách Vladimír Šucha.

x Najvyšší kontrolný úrad predložil najvyšším ústavným činiteľom výsledky kontrol za uplynulých päť mesiacov, vrátane kontroly elektronizácie školstva. Pri elektronizácii, ktorá rezort stála 46 miliónov eur, kontrolóri odhalili, že väčšina využívaných IT zariadení je po záručnej dobe a v štátnom rozpočte chýbajú financie na ich modernizáciu.

 

Všimli sme si

• Vzdelávací program Superar Slovakia začal na svojom YouTube kanáli zverejňovať videá z cyklu Hlásky z obývačky. Autormi konceptu sú Tomáš Boroš a Ivan Šiller, ktorí chcú prostredníctvom hier a cvičení tvorivým spôsobom pomáhať deťom pri objavovaní hudby.

• O tom, aké poučenia prináša pandémia koronavírusu pre prípravu budúcich učiteľov a ako by malo prebiehať ich vysokoškolské vzdelávanie, píše v blogu univerzitný pedagóg Erich Mistrík.

• V Českej republike prebehli štandardné maturitné skúšky, ktoré boli na Slovensku zrušené. Časť študentov žiadala, aby s ohľadom na nejasnosti okolo opätovného otvárania škôl maturity prebehli len „kontumačne,“ podobne ako u nás. Český minister školstva Robert Plaga (ANO) s tým však nesúhlasil.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk