Témy týždňa

Bývalí aj súčasní politici spomínajú na zosnulého exministra školstva Milana Ftáčnika • Školy sa konečne naplno otvorili • Analytici upozorňujú na problémy pri povinných škôlkach aj letných školách

Výrok týždňa

„Čo osobne vnímam ako kľúčové, je, nestresovať sa, nestresovať deti, netlačiť na nich, nepreťažovať ich (aj keď je to nesmierne ťažké pod ťarchou zameškaného, ktoré sa nabalilo z minulého aj tohtoročného lockdownu). Budovať u detí sebadôveru, vieru vo vlastné schopnosti, radosť z učenia a objavovania, motivovať ich, povzbudzovať a veľa, veľa chváliť aj za maličké pokroky. Do školy sa treba tešiť, nie ísť to tam „vydržať“. Šťastné, motivované a ochotné dieťa je najlepším základom, ako prekonať tieto ťažké časy v školstve.“

Erika Polgáriová
učiteľka základnej školy v Dobšinej
v ankete Denníka N | 13. 5. 2021

Výber z udalostí

• Vo veku 64 rokov zomrel exminister školstva, bývalý primátor Bratislavy a vysokoškolský pedagóg Milan Ftáčnik. Úprimnú sústrasť rodine bývalého šéfa rezortu školstva a vďaku za jeho prácu a slušné vystupovanie vyjadrili najvyšší ústavní činitelia a viacerí súčasní i bývalí politici naprieč politickým spektrom (napr. tu, tu, tu a tu).

„Svoje názory a idey presadzoval vždy vecne, slušne a s rešpektom. Jeho kultivovaný prejav bude v našej spoločnosti chýbať. Takých ľudí vo verejnej službe nikdy nie je dostatok. Za prácu pre ľudí aj pre svojich študentov mu patrí vďaka,” reagovala prezidentka Zuzana Čaputová.

„Disponoval schopnosťou kultúrne komunikovať s ľuďmi zastávajúcimi rozdielne odborné názory, patriacimi k rôznym politickým prúdom,“ uviedol bývalý politik a diplomat Peter Weiss. Za tvorcu ponovembrových demokratických dejín exministra školstva v komentári označil bývalý predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško.

„Táto smutná správa prišla žiaľ príliš skoro. S Milanom Ftáčnikom sme sa spoznali pri diskusiách k dokumentu Učiace sa Slovensko. Poznal som ho tiež ako člena správnej rady Slovenskej technickej univerzity, kde som si ho veľmi vážil za jeho seriózny a rozumný prístup,“ napísal minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na sociálnej sieti.

• Minister školstva v uplynulom týždni ohlásil, že od pondelka 17. mája sa do škôl vrátia všetci žiaci materských, základných aj stredných škôl.

„Prepíname sa do školského semafora. Ak niekde bude škola alebo trieda, kde bude nejakým spôsobom nález alebo ohnisko, tak budeme postupovať podľa štandardného spôsobu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, respektíve riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa bude môcť zatvoriť na určité dni školu,“ uviedol Gröhling s tým, že sa otvoria aj základné umelecké školy, centrá voľného času a školské kluby detí.

Odpovede na otázky súvisiace s návratom detí do škôl zhrnuli Hospodárske noviny.

• Zatiaľ čo minister Gröhling v uplynulom týždni zopakoval, že školstvo je pre vládu priorita, iniciatíva Dajme deťom hlas pripomenula, že „Slovensko otváralo školy ako posledné už minulú jar, po plošnom testovaní tiež uprednostnilo vianočné nákupy a chaty a aj dnes máme stále doma deti vo veku od desať do 14 rokov v dvoch okresoch a stredoškolákov v takmer polovici okresov a uprednostnili sme fitnescentrá, hotely či tisíc fanúšikov na štadiónoch.“

V súvislosti so zatvorením škôl počas núdzového stavu sa iniciatíva Dajme deťom hlas spoločne s organizáciou Via Iuris obrátili aj na Generálnu prokuratúru SR (GP). Namietali dĺžku obdobia, počas ktorého boli zatvorené školy a prerušené prezenčné vzdelávanie s argumentom, že školský zákon umožňuje v čase núdzového stavu školy zatvoriť len krátkodobo. „Dúfali sme, že vzhľadom na závažnosť zásahov do práva na vzdelanie, ktoré postihli v rôznej miere prakticky všetky deti a žiakov, bude prokuratúra konať rýchlo,“ mieni Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris.

„Generálna prokuratúra napriek závažnosti problému nejednala dostatočne rýchlo, (…) ale o podaní rozhodla až na konci zákonnej lehoty,“ uviedli v stanovisku Via Iuris a Dajme deťom hlas. GP kritiku odmieta. „Poverená prokurátorka GP SR rozhodla o spomínanom podnete dva týždne pred uplynutím lehoty, ktorú jej ukladá zákon o prokuratúre. Vyhlásenia organizácie Via Iuris a iniciatívy Dajme deťom hlas preto považujeme za zavádzajúce,“ reagoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

• To, akým spôsobom dlhodobo zatvorené školy ovplyvnili deti z chudobných pomerov a ako dlho budú dobiehať zameškané, Denníku N priblížili riaditeľky a učiteľky základných škôl z rôznych častí Slovenska.

„Našim žiakom nechýbajú kamaráti, chýbajú im povinnosti, pravidlá, podpora, motivácia, pochvaly, povzbudenia, zodpovednosť za zverené pomôcky, knižnica plná kníh a v konečnom dôsledku aj my, učitelia,“ skonštatovala učiteľka z Muránskej Dlhej Lúky Monika Podolinská. „Veľké pokroky môžu najslabšie deti robiť vďaka doučovaniu, ktoré momentálne prebieha na školách,“ dodala učiteľka z Dobšinej Erika Polgáriová.

• V súvislosti s doučovaním v rámci projektu Spolu múdrejší minister Gröhling v minulom týždni uviedol, že bude pokračovať aj v nasledujúcom školskom roku. „Do projektu doučovania Spolu múdrejší sa zapojilo 471 škôl po celom Slovensku. Bude sa vzdelávať v 9688 skupinách,“ozrejmil minister s tým, že veľká časť žiakov potrebuje najmä doučovanie z matematiky.

S upevňovaním učiva v období letných prázdnin majú žiakom a žiačkam pomôcť letné školy. Podľa Centra vzdelávacích analýz (CVA) ide o kompenzačné opatrenie, ktoré má potenciál zmierniť dosahy pandémie na vzdelávacie výsledky. Upozorňujú však, že vlani letné školy nemali očakávaný účinok.

„Možno odhadovať, že do letných škôl sa nedostalo minimálne 92 % detí, ktoré sa počas dištančnej výučby neučili prostredníctvom internetu. Pritom práve pre tieto deti, ktoré sa najčastejšie učili zasielaním vytlačených pracovných listov, mohli mať letné školy najväčší zmysel,“ uviedol analytik CVA Michal Rehúš s tým, že tento rok je potrebné toto vzdelávanie nastaviť lepšie, napríklad proaktívnym a adresným oslovovaním pandémiou najviac zasiahnutých škôl a ich zriaďovateľov.

Na to, či ministerstvo plánuje cielene oslovovať školy s väčším množstvom sociálne znevýhodnených žiakov, minister reagoval konštatovaním, že tieto školy už očakávali túto výzvu a hlásiť sa budú.

• Centrum vzdelávacích analýz v minulom týždni zverejnilo aj blog, v ktorom Michaela Bednárik predostiera problémy ohrozujúce úspešnú implementáciu povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov. Podľa nej má napriek pokročilému času ministerstvo stále priestor zrealizovať niekoľko potrebných krokov – odstrániť najakútnejšie bariéry v prístupe ku škôlkam, lepšie o zmene informovať a zverejniť metodický materiál vysvetľujúci negatívne dopady segregácie.

Inštitút vzdelávacej politiky na ministerstve školstva odhadol, že v mieste svojho bydliska sa do škôlky nemusí dostať od 1800 do 2800 päťročných detí. Najviac obcí s takýmito kapacitnými problémami sa nachádza v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. S možným riešením dočasného navýšenia chýbajúcich kapacít v povinnom predprimárnom vzdelávaní prišla poslanecká trojica Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO), Mária Šofranko (OĽaNO) a Radovan Sloboda (SaS). Do parlamentu predložili návrh, ktorý sa dostal do druhého čítania. Má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl.

Na to, že povinné vzdelávanie pre 5-ročné deti zo škôlok vo viacerých lokalitách vytlačí mladšie deti, upozorňuje článok Konzervatívneho denníka Postoj. „Sme podľa zákona do škôlky povinní prijať všetky deti do posledného ročníka – čím logicky zostane menej miesta pre troj- a štvorročné deti,“ dopĺňa k tejto téme starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.

• Parlament do druhého čítania posunul aj opozičný návrh novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Poslanci Jozef Habánik a Dušan Jarjabek (obaja Smer-SD) navrhli, aby sa zmenila úprava, podľa ktorej študenti nemôžu absolvovať štátnice v programe, ktorý pozastavila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Chcú docieliť, aby do takého programu iba nemohli byť prijímaní noví študenti.

Poslanci a poslankyne sa zaoberali aj výročnými správami verejnej ochrankyne práv, komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tu, tu a tu), pričom prvé dve správy nevzali na vedomie. Problémy, na ktoré v správach ombudsmanka a komisárky upozorňujú v súvislosti s dopadmi pandémie na deti a ich vzdelávanie, sumarizujeme tu.

• To, že pandémia otvorila dvere dlho očakávaným zmenám vo vzdelávaní, pre Hospodárske noviny uviedla riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. „Jednou z nich je príliš detailne zadefinovaný obsah vzdelávania v niektorých predmetoch na základných školách, ktorý sa zameriava najmä na encyklopedické vedomosti, či chýbajúca obsahová previazanosť medzi jednotlivými predmetmi,“ konštatuje Hapalová.

Všimli sme si

• Čo cítia a prežívajú tínedžeri v čase pandémie? Na túto tému v podcaste Nahlas o deťoch Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie diskutovala Darina Mikolášová so psychologičkou Beátou Sedlačkovou. „Na mladých sa počas pandémie zabudlo. Sú označovaní za tých, ktorí roznášajú nákazu, nemysleli sme na nich ani pri termínoch očkovania. Počas pandémie pribudlo prípadov ich sebapoškodzovania, ale aj porúch príjmu potravy, závislosť na počítači a agresívne správanie,“ hovorí Sedlačková.

• Liga za duševné zdravie vo svojom podcaste Ako sa máš? hovorila s psychiatričkouVeronikou Marcinčákovou Husárovou. Okrem iného v ňom približuje aj to, že vyhorenie môžu zažívať aj deti, aktuálne napríklad v dôsledku pandémie.

• O tom, aké dopady majú na školstvo celoplošné testovania vedomostí žiakov, v rozhovore pre Postoj hovoril vysokoškolský pedagóg Ondrej Kaščák. „V Česku sa dospelo k tomu, že národné riziká testovania prevažujú nad prínosmi, preto majú Česi už vyše tridsať rokov veľmi rezervovaný prístup k tomuto trendu. A zrejme dobre spravili, lebo dnes sa už ukazuje séria negatívnych dosahov národného testovania na školstvo, čo sa u nás výrazne ukazuje aj v prípade testovania piatakov,“ uvádza Kaščák na základe výskumu Nenápadná reforma? Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk