Čo priniesol týždeň 11. 12. 2017 – 17. 12. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Koalícia schválila zmeny vo financovaní škôl Opozičné návrhy dostali červenú Národniari chcú v školstve Maticu a SMER-SD centralizáciu

 

Výrok týždňa

„Tým, že sa u nás každé dieťa vníma ako individuálna bytosť, tak tí, ktorí sa vedia učiť rýchlejšie, tak sa aj učia, lebo im je poskytnutá taká podpora, aby im to bolo umožnené. A tie deti, čo sa učia pomalšie, dostanú takú podporu, aby mohli ísť svojím tempom. Toto sa však nedá robiť pri frontálnom vzdelávaní, teda keď učiteľ stojí pred tabuľou a prednáša a deti sedia v lavici a počúvajú ho. Treba na to ísť nejakou strednou cestou. (…) Na začiatku je dobré pozrieť sa na to, ako veci fungujú. Najprv som sa porozprával s učiteľmi, aby som vedel, čo si myslia, čo považujú za svoje slabiny, v čom potrebujú podporiť a čo naopak považujú za silné stránky. Chcel som vedieť, akí sú moji spolupracovníci a na čom sa dá stavať ďalej.“ 

Wilfried W. Steinert
bývalý riaditeľ nemeckej školy Waldhofschule
v rozhovore pre Denník N | 12. 12. 2017

 

Výber z udalostí

 V uplynulom týždni rozhodovali o rôznych návrhoch týkajúcich sa školstva parlament aj vláda.

Jedna zo schválených zmien sa týka financovania základných škôl, v ktorých sa žiaci učia jazyk národnostnej menšiny alebo v jazyku národnostnej menšiny. Tieto školy získajú novelou nariadenia vlády viac peňazí na osobné a prevádzkové náklady.

 „Za kľúčové považujem, aby sa situácia menšinových škôl naďalej postupne zlepšovala a som presvedčený, že k tomu už dnes prispieva aj obnovený odbor výchovy a vzdelávania národnostných menšín,“ uviedol na margo zmien štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd). Zmena sa dotkne 1172 žiakov a účinnosť nadobudne 1. januára 2018.

Vláda zrušila krátenie normatívu pre žiakov stredných odborných škôl v skrátenom štúdiu a tiež zmenila financovanie činnosti štátnych poradenských zariadení.

Od nového roka sa budú inak rozdeľovať aj podielové dane. K zmene dochádza v súvislosti so školskými klubmi detí. Určujúci už nebude počet všetkých žiakov základných škôl na území obce, ale počet žiakov nultého až piateho ročníka.

„Zmena reaguje na problémy obcí pri financovaní činnosti školských klubov detí z dôvodu nedostatku pridelených finančných prostriedkov. Ide o školy zriadené obcou, v ktorých školské kluby detí navštevuje viac ako 50 percent žiakov školy,“ ozrejmil rezort financií SR.

 Na skutočnosť, že začiatkom roka porastú platy zamestnancom verejnej správy s výnimkou učiteľov, reagovala ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS). Naznačila, že by sa pedagógovia mohli dočkať lepších platov aj v septembri 2018. Súhlasiť by s tým však musela vláda koalícia.

„Je otvorené kolektívne vyjednávanie a v rámci neho sa bude pani ministerka spolu s predsedom parlamentu Andrejom Dankom snažiť, aby k zvýšeniu platov učiteľov došlo k septembru 2018,“ reagovalo tlačové oddelenie ministerstva školstva.

„Ak nechceme, aby aj posledný učiteľ za sebou zabuchol dvere, musíme zvýšiť platy,“ skonštatoval poslanec NR SR Branislav Gröhling. Podľa lídra strany SaS pre školstvo by mal byť nástupný plat učiteľa 912 eur, keďže to je aj priemerná mzda v slovenskom hospodárstve.

O súčasnej podobe financovania škôl napísal Gröhling aj blog. „Štát vytvoril financovanie, v ktorom udržiava malé školy v susedných obciach, 69 % škôl treba dofinancovať, lebo majú málo žiakov a takmer žiadna škola nemá dosť peňazí,“ uviedol poslanec.  

O tom, kde sa v školstve strácajú peniaze, uvažuje v komentári aj pedagóg Vladimír Urban.

Na poslednej schôdzi parlamentu v tomto roku poslanci rozhodovali o štátnom rozpočte na rok 2018. Z hlasovania o ňom vyplynulo, že na vzdelávanie, vedu, výskum a šport v budúcom roku vláda použije 2,5 miliardy eur.

Pozmeňujúci návrh k rozpočtu poslankyne Zuzany Zimenovej (nez.) o tom, aby vláda vytvorila viazanú rezervu na reformu vzdelávania v sume 50 mil. eur, schválený nebol. Podporu nezískali ani návrhy (tutu) Miroslava Sopka (OĽaNO), ktorými chcel zvýšiť sumu na podporu detí a mládeže o 500-tisíc eur a na program školského a univerzitného športu v rovnakej sume.

 Parlament rozhodoval aj o ďalších poslaneckých návrhoch v oblasti vzdelávania. Už tradične podporu získali len tie z dielne koalície:

 do druhého čítania postúpil návrh poslancov SNS o tom, aby sa rozhodovanie riaditeľa základnej umeleckej školy, školského zariadenia, jazykovej školy a materskej školy nepovažovalo za výkon verejnej moci a aby riaditelia týchto škôl a školských zariadení nerozhodovali v správnom konaní;

uspel aj návrh rovnakej skupiny poslancov, ktorým sa snažia presadiť možnosť podávať elektronické prihlášky na stredné školy a umožniť zavedenia elektronickej formy podávania štatistických výkazov školou a školským zariadením (obdobný návrh OĽaNO v minulosti neuspel);

podporu nezískal návrh opozičného poslanca Ota Žarnaya (SPOLU), ktorý sa snažil zakotviť právo pedagogického a odborného pracovníka na objektívne výberové konanie a spresniť povinnosti riaditeľa v tomto ohľade;

neuspelo ani hnutie Sme rodina s opätovne predloženým návrhom, ktorý chcel umožniť činnosť školského logopéda v materských a základných školách a zadefinovať jeho povinnosti;

poslancom OĽaNO sa svojím návrhom nepodarilo presadiť, aby bola zrušená povinnosť vyhotovovať triednu knihu v listinnej podobe, ak už je vedená v podobe elektronickej;

parlament nepodporil ani opätovne predložený návrh poslankýň Simony Petrík (SPOLU) a Zuzany Zimenovej (nez.), ktorý by umožnil vytvárať tzv. detské skupiny pre deti v predškolskom veku

potrebný počet hlasov nezískali ani tri ďalšie návrhy (tutu a tu) poslankyne Zimenovej s cieľom rozšíriť pomoc žiakom so zdravotným znevýhodnením a aj ostatným žiakom prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.

O tom, ako funguje škola, ktorá bežným i znevýhodneným deťom poskytuje dostatočnú podporu učiteľov, špeciálnych pedagógov a vychovávateľov na kvalitné vzdelávanie, hovoril pre Denník N nemecký expert na inkluzívne vzdelávanie Wilfried W. Steinert.  Na pozvanie Nového školstva v októbri v Bratislave hovoril aj o tom, ako funguje škola Waldhofschule, ktorú v minulosti pretvoril zo špeciálnej na takú, ktorá vzdeláva deti so špeciálnymi potrebami aj bez nich pod jednou strechou.

Mýtus, že sa deti so znevýhodnením nemôžu vzdelávať v bežných triedach, vyvracia ďalší zo série blogov projektu To dá rozum.

Kým inkluzívne vzdelávanie na Slovensku zostáva do veľkej miery nepochopené a zmeny, ktoré by mu mohli napomôcť neprijaté, niektorí členovia vlády uvažujú o zmenách vyučovania cez väčšiu angažovanosť Matice lovenskej v školách.

„Všetkých mladých vyzývam k oveľa väčšej verejnej angažovanosti. Musia začať rozmýšľať, ako uchopiť spoločnosť do svojich rúk, ako ju meniť. Nie kritizovať a štrajkovať,“ vyhlásil predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.

O možných zmenách v riadení regionálneho školstva hovoril aj predseda premiér a Smeru-SD Robert Fico. Podľa neho bolo veľkou chybou dať stredné školy do kompetencie územných celkov.

„Súčasťou dokumentu Učiace sa Slovensko je návrh, aby celé regionálne školstvo prešlo pod štát. Rokovania o zmene sa vedú v tomto kontexte,“ reagovalo v tejto súvislosti ministerstvo školstva.

„Podľa našich informácií nie je táto téma ani predmetom nám známych koncepčných materiálov,“ vyhlásil Jozef Turčány, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Vyjadrenia premiéra a ministerstva označil analytik Nového školstva Peter Dráľ za pokus o orbanizáciu slovenského školstva a podobné návrhy je podľa neho potrebné už v zárodku odmietnuť.

„Posledné štyri vlády neboli schopné priniesť a presadiť komunálnu reformu a napraviť tak deformácie aj pri riadení škôl, ktoré neboli spôsobené decentralizáciou, ale jej nedokončením,“ hovorí Dráľ. Podobné úvahy sú navyše v rozpore s reformným dokumentom Učiace sa Slovensko.

 

Všimli sme si

 O tom, čo je typické pre školy, v ktorých sa k deťom pristupuje s rešpektom, písala pre portál eduworld.sk Jaroslava Koníčková.

Už 17. ročník udeľovania ocenení Detský čin roka 2017 ukázal, že „deti sú schopné robiť veľké veci“. Viac o ocenených činoch si môžete prečítať tu.

 

Pripravujeme

 Po poslednom tohtoročnom týždennom súhrne z diania v školstve pripravujeme aj prehľad roka 2017. Prajeme Vám príjemné prežitie sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka!

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: