Výrok týždňa

„Rodičia od učiteľa neočakávajú len to, že naučí ich potomka vedomostiam. Chcú aj pedagóga, ktorý je zároveň empatický a nápomocný riešiť osobné problémy ich detí. Túžime, aby naše deti učili múdri, láskaví ľudia, a ako ukázal prieskum, aj pre svoje povolenie nadšení ľudia.“

Juraj Hipš
zakladateľ Komenského inštitútu
vo vyjadrení k prieskumu verejnej mienky | 16. 3. 2019

Výber z udalostí

• Kým zverejňovanie prieskumov o podpore prezidentských kandidátov a kandidátok malo v uplynulom týždni červenú, dozvedeli sme výsledky prieskumu o tom, ako si ľudia predstavujú správneho pedagóga.

Prieskum realizovala agentúra Focus pre Komenského inštitút na vzorke 631 rodičov a žiakov druhého stupňa základných škôl. Obe dopytované skupiny sa v mnohých atribútoch o správnom učiteľovi zhodovali – mal by mať rovnaký prístup ku všetkým žiakom, byť férový a vtipný, učiť aj vychovávať, či viesť žiakov k spolupráci v kolektíve.

Prieskum bol súčasťou súťaže Učiteľ Slovenska, ktorý sa bude tento rok konať druhý raz. Viac informácií o súťaži nájdete tu. Jeho zistenia potvrdili platnosť výsledkov reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý sme počas Chceme vedieť viac realizovali pred takmer štyrmi rokmi.

• Učiteľské profesijné orrganizácie sa aj v minulom týždni usilovali o to, aby vláda stiahla z rokovania parlamentu návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Viaceré organizácie sa v tejto súvislosti spojili pri podpore petície, ktorú doposiaľ podpísalo viac ako 16-tisíc ľudí. Petičný výbor už odovzdal oficiálnu žiadosť o prijatie, prešetrenie a vybavenie petície.

Prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman vyhlásil, že proces predloženia zákona do parlamentu bol nezákonný, pretože ho rezort školstva po riadnom pripomienkovacom konaní zásadne zmenil. „Zásadná je v prvom rade kompletná zmena celého systému vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov. Podľa zákona, ak k takejto zmene príde, musí sa znovu uskutočniť pripomienkové konanie,“ povedal Crmoman.

Podľa Daniely Čorbovej z iniciatívy Kvalitné školstvo pri predložení zákona neboli splnené tri požiadavky. „Tento návrh nebol pripravený zákonným legislatívnym procesom, nezohľadňuje potreby v praxi a nemá zabezpečené finančné krytie,“ povedala Čorbová.

• Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) informovala, že o návrhu zákona sa bude napriek petícii v parlamente rokovať. „Učitelia by prišli o zmeny, ktoré sme pripravili, napríklad znižovanie úväzkov vychovávateľov či zvyšovanie ochrany pedagógov, o ktoré prejavovali záujem,“ odôvodnila rozhodnutie ministerka.

• To, že návrh zákona obsahuje podstatné zmeny, napríklad pri rušení kreditového systému, ktoré neboli predmetom pripomienkového konania, vyhlásil aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Ministerka zareagovala, že to nie je pravda a že pod petíciu sa podpísali aj ľudia, ktorí nie sú pedagogicky a odborne zdatní. Podporu petícii v uplynulom týždni vyjadrili aj vysoké školy. Lubyová návrh napriek tomu obhajovala.

• Nespokojnosť na bratislavskom Námestí SNP vyjadrili študenti stredných škôl. Dôvodom bola nedostatočná pozornosť, ktorú podľa nich kompetentní venujú téme klimatickej krízy.

„Hlavná myšlienka je, aby vláda a všetci ľudia na našej planéte brali klimatickú zmenu ako naozajstný problém, ktorý ohrozuje našu budúcnosť, budúcnosť ľudstva a najmä mladých ľudí. Štrajky majú poukázať na to, že vlády nekonajú dostatočne rýchlo, aby sme vedeli zachrániť Zem,“ zdôraznila 17-ročná Bratislavčanka Sandra Bulla, spoluorganizátorka štrajku.

Mladých ľudí v rôznych krajinách k protestom inšpirovala 16-ročná Švédka Greta Thunberg, ktorá opakovane pred švédskym parlamentom upozorňovala na klimatickú krízu. Dnes je nominovaná na Nobelovu cenu za mier, jej protest prerástol do celosvetového hnutia.

O dôvodoch uskutočnenia štrajku v Bratislave pre Denník N rozprával jeho spoluorganizátor Jakub Andacký. Spomedzi politikov verejnú podporu protestom vyjadril opozičný poslanec Miroslav Sopko (OĽANO).

• Časť študentov a študentiek stredných škôl v uplynulom týždni absolvovala maturitné skúšky. Vedomosti si overovalo viac ako 43-tisíc maturantov v 706 školách zo slovenčiny, cudzieho jazyka, matematiky a v prípade žiakov ukrajinskej a maďarskej národnosti aj z ich materinského jazyka.

Informácie o priebehu maturít sú dostupné na webovej stránke Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý skúšky organizačne zabezpečil. „V najbližších dňoch budú všetky originály odpoveďových hárkov zo slovenčiny doručené do nášho spracovateľského centra, kde budú odpovede žiakov zoskenované, zdigitalizované a vyhodnotené podľa rovnakého kľúča,“ informovala riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská.

• Nejasnostiam v maturitných testoch sa vo svojom článku venovala Ria Gehrerová z Denníka N. Zástupcovia niektorých stredných škôl sa totiž opakovane sťažujú na nejednoznačnosť niektorých otázok či na pravopisné chyby.

„Ak bude spochybnenie správneho riešenia odôvodnené, stretne sa skupina expertov, ktorá sa na to pozrie z viacerých uhlov pohľadu a navrhne prebodovať alebo neprebodovať úlohu,“ uviedla na margo sťažností Kanovská. Výsledky testov externej časti maturitnej skúšky sa maturanti dozvedia 2. mája pred nástupom na akademický týždeň.

• Na nové zistenia z prostredia materských, základných i stredných škôl upozornila Štátna školská inšpekcia. Z jej správy napríklad vyplýva, že takmer tretine detí v škôlkach chýbajú predpoklady pre správny rozvoj grafomotorických spôsobilostí, a teda aj správneho písania.

Inšpektori sledovali dokopy 432 tried v 155 materských školách a odhalili, že takmer tretina detí má problém so správnym úchopom pera, prípadne sedí v nevhodnej pozícii vzhľadom na polohu záznamového hárku.

• O tom, že medzi stredné školy, ktoré sa môžu zapojiť do duálneho vzdelávania, pribudnú aj obchodné akadémie, informoval Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV). Jeho riaditeľ Michal Němec v tejto súvislosti povedal, že u zamestnávateľov rastie záujem o administratívne a ekonomické odbory.

Do systému duálneho vzdelávania má podľa Němca vstúpiť 24 obchodných akadémií, čo je polovica zo všetkých na Slovensku. „Radi by sme vytvorili v spolupráci so zväzom bánk príležitosť, aby sa deti mohli duálne vzdelávať aj v bankovom sektore,“ dodal Němec. V systéme duálneho vzdelávania by v nasledujúcom školskom roku malo byť 5055 učebných miest. V tomto ich bolo 2700.

• Obec Rohovce zastúpená iniciatívou Spolu za Rohovce reagovala na rodičov z Iniciatívy BKZ, ktorí sa usilujú o zriadenie základnej školy so slovenským vyučovacím jazykom pre deti z tejto aj priľahlých obcí. Obec v blogoch (tu, tua tu) píše o tom, že Rohovce „znova úspešne odrazili kolonizačný pokus prisťahovalcov.“

Všimli sme si

• Najväčší podvod s prijímaním na vysoké školy, aký kedy riešili. Takto opísali americké úrady škandál spojený s podplácaním vysokoškolských trénerov a ďalších zamestnancov škôl. Medzi tými, voči ktorým boli vznesené obvinenia, sú aj herečky Felicity Huffman a Lori Loughlin. O kauze informoval denník SME.

• Univerzita Komenského v Bratislave si pripomenie 100. výročie svojho vzniku študentskými oslavami „100 rokov s Amosom.“ Podrobnosti o programe nájdete na webe aj na sociálnej sieti.

• Bezpečnosť na sociálnych sieťach sa v českých školách preberá čoraz častejšie. „V Prahe aj kvôli tomu, že sa na nich organizujú bitky školákov,“ uvádza reportáž Českej televízie, ktorá v uplynulom týždni o téme informovala. Viac si môžete pozrieť vo videu a prečítať tu.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk