Témy týždňa

Vláda schválila návrh budúcoročného rozpočtu aj pre školstvo • Stredné školy budú zatvorené minimálne do konca októbra • Univerzity prídu kvôli pandémii o študentov aj financie • Nové akreditačné pravidlá aj zavedenie povinnej škôlky vyvolávajú kritiku

Výrok týždňa

„Ak minieme na školstvo peniaze zle, nepomôžeme tým nikomu.“

Milan Krajniak (Sme rodina)
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
v rozhovore pre Denník N | 16. 10. 2020

Výber z udalostí

• Na svojom stredajšom rokovaní vláda schválila Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, podľa ktorého má mať ministerstvo školstva v budúcom roku k dispozícii viac ako 3,57 miliardy eur. Výdavky na regionálne školstvo predstavujú2,28 miliardy eur, oblasť vedy a techniky má v roku 2021 disponovať zdrojmi vo výške 442 miliónov eur.

Výdavky na vysoké školstvo majú medziročne klesnúť z vyše 893 miliónov na 863 miliónov eur. Proti tomu sa ohradil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) na Slovensku. „Pokiaľ to bude tak, že sa skráti rozpočet pre vysoké školy, sú ohrozené aj platy zamestnancov. S tým nesúhlasíme,“ uviedol predseda OZPŠaV Pavel Ondek.

Návrh rozpočtu musí do konca roka prerokovať a schváliť parlament, kde môže dôjsť k jeho úpravám.

• Po tom, čo Ústredný krízový štáb rozhodol o sprísnení opatrení proti šíreniu nového koronavírusu, museli stredné školy prerušiť prezenčné vzdelávanie a prejsť na dištančnú formu výučby. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) učiteľov stredných škôl vyzval, aby brali dištančné vzdelávanie seriózne s vedomím, že v online forme nebude prebiehať len pár dní, ale dlhší čas.

Rozhodnutie zavrieť stredné školy prišlo zo dňa na deň. To, ako sa s ním gymnáziá, obchodné akadémie či stredné odborné školy v praxi vysporiadali, priblížili viaceré médiá (napr. tu, tu a tu).

„Verím, že to bude fungovať, aj keď dištančné vzdelávanie v žiadnom prípade nenahradí prezenčné. Kvalita vyučovania na diaľku nemôže byť taká vysoká, ako keby sa deti učili v škole. Napríklad pri laboratórnych prácach platí, že keď si to človek nechytí do ruky, tak to nie je ono,“ zhodnotil riaditeľ gymnázia v Trenčíne Pavol Kováč.

„Ak by to bolo na mne, tak nezatváram celé školy, lebo dištančné vzdelávanie zďaleka neposkytuje takú kvalitu, ako keď deti sedia v triede a diskutujú a učia sa spolu,“ pridal sa predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS).

• Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva v hodnotiacej správe o priebehu dištančného vzdelávania v prvej vlne pandémie skonštatoval, že až 52-tisíc detí sa v tomto období vôbec neučilo. Približne pätinu tvorili študenti a študentky stredných škôl, často bez prístupu k internetu a bez potrebného technického vybavenia.

Minister Gröhling v tejto súvislosti pre TASR povedal, že v nasledujúcich týždňoch by mali byť uvoľnené financie na technické dovybavenie škôl. Pre denník SME zároveň spresnil, že s prerušenou prezenčnou výučbou na stredných školách ráta minimálne do konca októbra.

• Aj na to, prečo pandemická komisia odporučila zatvoriť práve stredné školy, v rozhovore pre Denník N odpovedal infektológ Pavol Jarčuška. „Teraz sme zaviedli opatrenia ako zrušenie mimoškolských aktivít, kde dochádzalo k miešaniu detí. Ale existujú ešte ďalšie medziopatrenia pred plošným zatvorením, napríklad vyučovanie časti študentov, striedanie skupín, možností je ešte veľa,“ reagoval Jarčuška na otázku o možnosti plošného zatvárania základných škôl.

O tom, že zatvorenie škôl a zariadení, ktoré navštevujú deti so zdravotným znevýhodnením, by nemuseli zvládnuť rodičia aj samotné zariadenia, píše v Ivana Hečková z portálu Aktuality.sk.

• Na dištančnú formu vzdelávania prešlo aj viacero vysokých škôl na Slovensku. Ako prvé k nej pristúpili Univerzita Komenského (UK) a Slovenská technická univerzita v Bratislave. Svojim študentom zároveň odporučili opustiť internáty. Na najväčších internátoch v Mlynskej doline ostalo naďalej ubytovaných približne 1200 študentov, z ktorých niektorí mali pozitívny výsledok na koronavírus. Univerzita Komenského v uplynulom týždni informovala, že niektorí zo študentov opakovane porušovali karanténu a stýkali sa so zdravými ubytovanými.

„Dokopy trinásť študentov teraz čakajú vážne následky. Regionálny úrad verejného zdravotníctva im zatiaľ nariadil karanténu na internáte, hneď po jej uplynutí ich z internátov v Mlynskej doline vylúčia. Vedenie internátov takisto navrhne všetkým disciplinárne konanie na fakultách, kde študujú,“ informoval Denník N.

• Pandémia negatívne ovplyvnila vysoké školy aj z finančného hľadiska. „Finančné straty utrpeli niektoré fakulty, ktoré prišli o časť zahraničných študentov – samoplatcov,“ vysvetlila hovorkyňa UK Lenka Miller. „Ak kalkulujeme, že priemerne školné je asi 2 500 eur na rok, pri 100 študentoch ide o výpadok 250-tisíc eur len na školnom,“ vyčíslil výkonný riaditeľ Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) Michal Fedák. „Môže to znamenať aj výpadok financií z dotácie ministerstva školstva, keďže v rozpise časti prostriedkov sa zohľadňuje aj medzinárodná mobilita,“ dodal Fedák.

• UK v uplynulom týždni informovala aj o tom, že sa ako jediná slovenská univerzita umiestnila v rebríčku National Taiwan University Ranking. „Celkovo sa UK umiestňuje na 601. – 650. mieste, čo je oproti minulému roku postup zo 651. – 700. miesta,” upresnila hovorkyňa UK Lenka Miller.

Aj o tom, kedy budú slovenské univerzity patriť do prvej európskej ligy, s Michalom Havranom diskutoval štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis (SaS) a vedec zo Slovenskej akadémie vied Peter Moczo.

• Spôsob, akým k zámeru skvalitňovať vysokoškolské prostredie pristúpila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ), v komentári pre denník Pravda skritizoval vysokoškolský pedagóg Emil Višňovský. „Štandardizácia cestou akreditácie má v sebe riziko okliešťovania tvorivej slobody a autonómie. Kultúru kvality nemôžeme pestovať ako zmechanizovaný ‘výrobný proces‘ absolventov, publikácií a ďalších ‚výstupov‘, ktoré sa ‚počítajú‘,“ napísal Višňovský, ktorý takýto prístup považuje za neférový, nekoncepčný a krátkozraký.

To, že štandardy hodnotenia študijných programov vysokých škôl od SAAVŠ, spomenuté aj v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, sú málo kompatibilné s metodikou Európskej agentúry pre hodnotenie kvality vysokých škôl, konštatuje vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. „Vracajú spomienky na minulosť, keď bolo treba haldy spisov privážať nákladniakmi. Opäť sa má hodnotiť najmä publikačná činnosť, nie dianie v učebniach a laboratóriách,“ tvrdí Hvorecký.

• Zoznam možných reforiem, na ktoré by vláda chcela od Európskej únie získať 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy, okomentovali aj ďalší odborníci či politici.

Viceprezident IT asociácie Mário Lelovský skonštatoval, že v niektorých kľúčových reformných oblastiach, vrátane vzdelávania, chýba dôraz na digitalizáciu a tiež tému celoživotného vzdelávania. Tú si podľa Lelovského ministerstvá práce a školstva medzi sebou prehadzujú.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v uplynulom týždni spochybnil tézu, že by hlavná časť financií z Fondu obnovy mala ísť na školstvo.

To, že „reformné menu“ má v oblasti vedy a výskumu ciele stanovené rozumne, si myslí Peter Moczo zo SAV a Učenej spoločnosti Slovenska. Dodáva však, že dokument prezentuje len zúžený pohlaď na vedu a výskum a nevyvážene akcentuje najmä podnikový výskum a inovácie.

• Kritiku z viacerých strán vyvolali aj plány ministerstva školstva v oblasti povinného predškolského vzdelávania a štátnej správy v školstve.

Povinné predprimárne vzdelávanie bude od budúceho roka platiť pre deti, ktoré dovŕšia 5 rokov do 31. augusta. „Realizovať sa bude môcť individuálne aj doma alebo v alternatívnej materskej škole, ktorá nie je zaradená do siete,“ uviedol minulý týždeň minister školstva Gröhling. Podľa neho je na Slovensku v absolútnych číslach dostatok miest v škôlkach, no v niektorých regiónoch môže byť s dostupnými kapacitami problém. „V prípade, že obec nemá zriadenú materskú školu, rodičia majú nárok na príspevok na dopravu dieťaťa z miesta trvalého bydliska do miesta, kde chodí do materskej školy,“ dodal Gröhling.

„Dôrazne apelujeme na ministerstvo školstva, aby povinné predprimárne vzdelávanie neponímalo len v rovine umiestnenia detí, ale aby nastavilo určité kritériá kvality platné pre všetkých jeho poskytovateľov,“ vyzvala v súvislosti s povinným predprimárnym vzdelávaním Slovenská komora učiteľov. Združenie miest a obcí Slovenska navrhlo, aby sa povinná škôlka a z nej vyplývajúce zabezpečenie materiálnych, priestorových a personálnych požiadaviek kvôli pandemickej situácii presunulo na rok 2023.

• Ministerstvo školstva predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý má umožniť presun kompetencií z ministerstva vnútra späť na ministerstvo školstva. Novela tiež navrhuje, aby mohlo ministerstvo rozhodnúť o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete škôl aj bez uvedenia dôvodu.

Asociácia pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska vzniesla voči novele hromadnú pripomienku, keďže jej časť o vyraďovaní škôl považuje za nerešpektovanie princípov právneho štátu a vytváranie možnosti na politické ovplyvňovanie škôl. Minister na margo pripomienky skonštatoval, že ak by mala kritizovaná časť návrhu brániť prijatiu celej novely, nebude mať problém spornú vec vypustiť a rokovať o nej pri komplexnejšej zmene zákona.

Všimli sme si

• O pedagogických stratégiách, ktoré môžu žiakom pri dištančnom vzdelávaní pomáhať, aby sa cítili bezpečne a aby ich učenie sa na diaľku bavilo, pre portál Eduworld.sk písala učiteľka Jaroslava Koníčková. Na užitočné rady pre učiteľov v prípade, že by muselo vyučovanie opäť prebiehať online, sa deviatakov zo školy vo Veľkom Šariši pýtala Zuzana Gallayová.

• Na to, že kvôli zatvoreným telocvičniam sa telesná výchova automaticky nemusí vyučovať len teoreticky a aj na jednej namaľovanej čiare na asfalte možno robiť množstvo cvičení na koordináciu, rýchlosť či vytrvalosť, v rozhovore pre Denník N upozornil Viktor Bielik, výskumník v oblasti zdravej výživy a telesného pohybu na Univerzite Komenského v Bratislave.

• Projekt „Deti nepočkajú!“ zorganizoval ďalšiu online debatu o vzdelávaní na tému „Vzdelávanie budúcnosti – wellbeing, konektivita, inovácie.“ Záznam z diskusie si môžete pozrieť tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk