Vľavo 31. strana z publikácie Základy správní vědy od Dušana Hendrycha z roku 1992, vpravo 10. strana rigoróznej práce od Daniela Pisáka, ktorá sa zhoduje s Dankovou. Reprofoto N

 

Témy týždňa

„Rigorózka“ šéfa parlamentu je zlepencom piatich učebníc • Opozícia sa chystá odvolávať Andreja Danka • Najväčšia univerzita bude mať nového rektora • Naďalej chýbajú peniaze na internáty i podporu asistentov a odborných tímov v školách

 

Výrok týždňa

„Plagiát je škodlivý, je to hanba akademického stavu. Je to použitie ukradnutého textu, myšlienky alebo pasáže a ich vydávanie za svoje. Je to krádež, zlodejstvo a podľa trestného zákonníka je porušenie autorského práva trestným činom s trestnou sadzbou odňatia slobody na šesť mesiacov až osem rokov.“

Dušan Katuščák
odborník na písanie záverečných prác
v rozhovore pre Denník N | 17. 11. 2018

 

Výber z udalostí

• Keď sa prednedávnom predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) k „svojej“ rigoróznej práci vyjadril, že ju po mesiaci a pol utajovania zverejní, v kauze nás už nič zásadne nemuselo prekvapiť. Šéf parlamentu sa pre médiá vyjadril, že „tento mesiac využil len na to, aby si bol istý kompletnosťou všetkých materiálov a dokumentov.“

Po uplynulom týždni vieme, že materiály a dokumenty v práci sú kompletne okopírované z piatich učebníc práva. Danko, ktorý sa medzičasom označil za obeť mediálneho lynču, je teda na základe zistení Denníka N usvedčený podvodník.

„Po úvode presahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď prvých dvadsať strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet. A takto to pokračuje do konca práce, nasledujú len rozsiahle odkopírované časti skrípt. V práci nie je ani samostatný záver, hoci ho pravidlá UMB vyžadovali,“ vysvetlili Mária Benedikovičová a Daniel Vražda v článku.

• Dôkazy o tom, že titul doktora práv získal podvodom, odmietol Danko komentovať. „Keby pán predseda Národnej rady SR Andrej Danko reagoval na každé obvinenie Denníka N, tak by celé dni nič iné nerobil. Do vyjadrenia príslušnej komisie, ktorá jeho prácu posúdi, sa nebude pán predseda už k tejto téme vyjadrovať,“ zareagoval hovorca šéfa parlamentu Tomáš Kostelník.

Ani vytvorenie komisie, prostredníctvom ktorej škola preverí pochybné rigorózne práce, neprebehlo hladko. Rektor Univerzity Mateja Bela (UMB) Vladimír Hiadlovský v súvislosti s kauzou skonštatoval, že plagiátorstvo považuje za problém. Pred takmer dvoma týždňami však na otázku o zriadení komisie odpovedal v tom zmysle, že revízia rigorózneho konania nie je podľa zákona možná.

S návrhom zriadiť nezávislú komisiu prišli nespokojní učitelia UMB, ktorí minulý mesiac spísali aj protestné vyhlásenie proti utajeniu Dankovej práce. Akademický senát UMB napokon jej zriadenie schválil a jej vytvorenie ocenil aj prezident Andrej Kiska.

• Podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu na vyslovenie nedôvery predsedovi parlamentu začala opätovne zbierať opozícia. Tá sa už Danka pred dvoma týždňami odvolať pokúšala, no neúspešne, keďže koaličná väčšina vtedy program schôdze neodobrila.

To, že by sa tentokrát schôdza mohla uskutočniť, naznačil Danko počas brífingu. Médiá zároveň informovali, že predseda Mosta-Híd Béla Bugár v SMS správe Danka vyzval k vyvodeniu osobnej zodpovednosti za plagiátorstvo.

https://media.hnonline.sk/embed/0dc9fb26-b5c2-466c-9850-e4f83fd0e58a

Na otázku, či môže kauza Andreja Danka spôsobiť koniec koalície, hľadali v podcaste odpovede reportéri denníka SME Lucia Krbatová a Peter Kapitán.

• S reakciami na usvedčenie Danka z plagiátorstva sa pretrhlo vrece.

x Ministerstvo školstva situáciu okomentovalo tým, že „rigorózna práca nie je záverečnou prácou“;

x Poslanec Anton Hrnko (SNS) skonštatoval, že „to, čo sa momentálne deje, sa nedá prirovnať k ničomu inému, len k mediálnym lynčom proti buržoáznym nacionalistom na začiatku 50. rokov minulého storočia“; 

x „Smer zahlasuje za program mimoriadnej schôdze (…) Ale o kvalite rigoróznej práce by nemali rozhodovať novinové články, ale odborníci a bola už zriadená komisia, ktorá to skúma,“ myslí si poslanec za Smer-SD Erik Tomáš;

x To, že je Dankova práca jednoznačný plagiát, pre aktuality.sk uviedol aj vysokoškolský pedagóg Martin Djovčoš, ktorý inicioval podpisovú akciu pedagógov z UMB za zverejnenie práce;

x Slovenskí vedci pôsobiaci v zahraničí Dankovi odkázali, že by mal odstúpiť a ospravedlniť sa;

x Odborníci združení v iniciatíve Veda chce žiť tvrdia, že sa predseda parlamentu dopustil podvodu a stratil morálne právo používať doktorský titul;

x Zástupcovia Rady Učenej spoločnosti Slovenska, ktorá je čestným orgánom Slovenskej akadémie vied (SAV) skonštatovali, že „alibizmus, ospravedlňovanie alebo dezinterpretácia akéhokoľvek plagiátorstva len podporuje ďalšie potenciálne plagiátorstvo a zvyšuje nedôveru v tých, ktorí takým spôsobom plagiátorstvo zľahčujú“;

x Na otázku, ako mohol Dankovi plagiát prejsť, odpovedala pre HN televíziu riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Hall.

https://media.hnonline.sk/embed/da0773bf-e7e5-41ad-a9e3-fb848f5238c5

O tom, ako celú situáciu kauzy „rigoróznej práce“ komentujú rektori, akademici, analytici či bývalí ministri školstva, si môžete prečítať tu. Komentáre a názory publicistov napríklad tu, tu, tu, tu a tu.

• Novým rektorom Univerzity Komenského sa stane právnik Marek Števček, súčasný prorektor univerzity pre legislatívu. O tom, kde Števček doteraz pôsobil a ako chce univerzitu meniť, uverejnili články TASR aj Denník N (tu a tu).

• Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) upozornila na to, že vláda síce univerzitám prisľúbila 50 miliónov na rekonštrukciu internátov, no zatiaľ uvoľnila len 20 miliónov. Ďalšie prostriedky podľa ŠRVŠ nie sú zahrnuté ani v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

„Univerzity sú znova v neistote, pretože nevedia, či prostriedky dorazia alebo nie,“ uviedol na margo nesplnených sľubov predseda ŠRVŠ Bálint Lovász. K ich splneniu vyzvali minulý týždeň vládu aj poslanci hnutia OĽaNO.

• O tom, čo chýba základným a stredným školám, hovorili minulý týždeň zástupcovia organizácií združených v Koalícii za spoločné vzdelávanie (Inklukoalícia). Za zásadný problém považujú najmä nedostatok pedagogických asistentov a nepripravenosť učiteľov na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami. Tá nie je kompenzovaná ani prítomnosťou odborných zamestnancov v školách.

„Chýbajú kvalitne spracované štandardy podporných služieb, ako aj model, ako by mali odborní a pedagogickí zamestnanci na školách spolupracovať. Celkovo to vedie k nižšej efektivite ich činnosti a zároveň vyšším požiadavkám na počet asistentov a ďalších odborníkov v systéme,“ dodala k téme analytička projektu To dá rozum Miroslava Hapalová.

Z uvedených dôvodov členovia Inklukoalície vyzývajú vládu, aby naplnila nielen vlastné programové vyhlásenie, ale aj záväzky vyplývajúce z Ústavy SR a viacerých medzinárodných dokumentov a zabezpečila kvalitné a nárokovateľné podporné služby pre deti, rodičov a učiteľov priamo v školách.

 

Všimli sme si

• V Bulharsku v uplynulom týždni odstúpil z funkcie vicepremiér Valeri Simeonov po tom, čo v hlavnom meste niekoľko týždňov protestovali matky postihnutých detí, ktoré urazil svojimi výrokmi. Ešte v polovici novembra podal demisiu albánsky námestník ministra školstva a bývalý prorektor univerzity v Tirane Ervin Demo. Dôvodom boli závažné obvinenia z plagiátorstva v publikácii pod jeho menom.

• To, že pri zabezpečovaní vzdelávacích potrieb detí štát uplatňuje delenie na deti „štátne a súkromné,“ konštatuje v blogu Miroslav Sopko (OĽaNO). Reagoval tak na to, že podľa zmeny, ktorú pripravuje ministerstvo školstva, bude štát pri hradení úkonov centier špeciálno-pedagogického poradenstva výrazne uprednostňovať štátne zariadenia.

„Ak rodič navštívi neštátne zariadenie bez odporúčania štátneho poradenského centra, bude si musieť hradiť výkony z vlastného vrecka. Ak rodiča s dieťaťom dve štátne zariadenie odmietnu, čiže nenájdu preňho termín na najbližšie dva mesiace, výkony v neštátnom zariadení po odporúčaní už budú hradené štátom,“ vysvetľuje Sopko.

• Tému segregácie rómskych žiakov v základných školách na Slovensku rozobrala Denisa Gdovinová v časopise .týždeň. „Odborníci majú hranicu stanovenú jasne: ak na škole presiahne počet rómskych žiakov dvadsať percent, dá sa očakávať, že škola začne segregovať. A to najmä preto, aby predišla odlevu nerómskych žiakov zo školy,“ píše Gdovinová.

Podľa výskumníčky Jarmily Lajčákovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry sa na riešenie treba pozrieť cez úroveň samosprávy. „Skúsme to nastaviť tak, aby rómske deti na školách nepresiahli 20 percent,“ uviedla na margo možných desegregačných opatrení.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk