Čo priniesol týždeň 12. 12. – 18. 12. 2016

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Zverejnili sme správu z okrúhleho stola o regulácii a riadení vzdelávacieho systému Diskusia o reforme vysokých škôl je najmä o akreditáciách a akademických tituloch Zástupcovia súkromných jaslí považujú sprísnenie kontroly za diskriminačné Európske výskumné granty Slovensko opäť obišli

Výrok týždňa

„Na hodinách dostávame množstvá informácií, ktoré si formou diktovaných poznámok alebo odpisovania z tabule poctivo vkladáme do zošitov. Vysvetľujeme si učivo, ktoré si máme predstaviť v praxi, naučiť sa ho a vedieť ho na písomku. Drvivá väčšina prípadov sa končí tak, že spamäti naučené učivo týždeň po písomke jednoducho zabudneme. Upokojuje nás iba myšlienka, že aspoň na teste sme to vedeli.“

Valentína Sedileková
študentka gymnázia
v blogu Denníka N | 12. 12. 2016

Výber z udalostí

V poslednom tohtoročnom vydaní súhrnu o dianí v školstve sa Vám chceme poďakovať za priazeň a aj za spätnú väzbu, ktorú ste nám zaslali. Ak ste na naše otázky ešte neodpovedali, stále tak môžete urobiť v tomto online dotazníku. Zaberie Vám to len pár minút a nám to pomôže zlepšovať sa. Ďakujeme!

A ak ešte stále nemáte Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku alebo ho chcete niekomu venovať, objednajte si výtlačok a my Vám ho zašleme poštou. Ak tak urobíte ešte dnes, máte ho doma ešte do Vianoc!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Zverejnili sme správu z novembrovej diskusie za okrúhlym stolom, na ktorej sme s odborníkmi na vzdelávanie a verejnú správu a so zástupcami politických strán diskutovali o regulácii, riadení a (samo)správe vzdelávacieho systému. Prečítajte si, kto v školstve požaduje recentralizáciu, kto decentralizáciu či väčšiu autonómiu škôl a či sa aspoň na niektorých otázkach rôzni aktéri zhodnú. Správu si môžete stiahnuť alebo prezrieť nižšie.

Spôsob, akým sa má na centrálnej úrovni rozhodovať o štruktúre a zameraní stredných odborných škôl, zostáva nejasný. Podľa premiéra Roberta Fica (SMER-SD) má štát určovať, aké školy a odbory budú v jednotlivých krajoch k dispozícii. Premiér však súčasne ubezpečuje, že krajom nebude siahať na ich kompetencie. „Nikto nechce brať zriaďovateľské právomoci vyšším územným celkom. Ide skôr o direktívny zásah štátu tam, kde je to potrebné,“ povedal predseda vlády.

Snahy o centralizované rozhodovanie podporujú predsedovia tých krajov, ktorých vo voľbách nominoval alebo podporoval SMER-SD, zvyšní sú proti. Podľa trnavského župana Tibora Mikuša (nez.) je „naozaj potrebné zladiť prístup k formovaniu počtu škôl, počtu tried, počtu žiakov a študijnému zameraniu v jednotlivých triedach.“ Bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ-DS) však hovorí, že pri stanovovaní počtu tried prvých ročníkov sa už teraz zohľadňuje aj nezamestnanosť absolventov.

V uplynulom týždni pokračovala diskusia k cieľom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktoré pre regionálne aj vysoké školstvo vypracovali externí poradcovia ministra Petra Plavčana (nom. SNS). V rámci série rozhovorov agentúry TASR so spoluautormi „Učiaceho sa Slovenska“ diskutoval exminister školstva Milan Ftáčnik o tom, ako možno zatraktívniť učiteľskú profesiu a na pedagogické fakulty prilákať kvalitných študentov.

O cieľoch v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP) hovoril ďalší zo spolutvorcov Juraj Vantuch, podľa ktorého by sa mali rozšíriť stimuly pre podniky, ktoré sú ochotné sa do OVP aktívne zapojiť, a to nielen v duálnom vzdelávaní, ale aj v iných formách vzdelávania na pracovisku.

Tézy NPRVV pre vysoké školy vyvolali ďalšie kritické reakcie. Pedagóg Ivan Ostrovský na margo zavádzania funkčných miest profesorov a docentov píše, že prijímanie odborníkov z praxe je vo vysokoškolskom vzdelávaní síce potrebné, no „ordinovať ich zhora len preto, aby boli, je úradnícka zvrátenosť.“

Ostrovský zároveň konštatuje, že akreditovanie, ktoré zohľadňuje interné hodnotenie kvality škôl existuje už aj dnes. Školy, ktoré prešli komplexnou akreditáciou totiž dostávajú rozhodnutie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „univerzita XY má v súčasnosti vyhovujúci vnútorný systém kvality a jeho uplatňovanie je na dostatočnej úrovni.“

Jozef Hvorecký a spoluautor téz Emil Višňovský s tým nesúhlasia, pretože kritériá hodnotenia vysokých škôl zo strany Akreditačnej komisie (AK) a aj Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorú Ostrovský vedie, sú podľa nich formálne a založené na scientometrických kritériách. Reforma podľa nich navrhuje, aby nástrojom pre posudzovanie kvality vysokých škôl bola celoeurópsky akceptovaná podoba akreditačného procesu, ktorá stavia na detailnej analýze cieľov každej vysokej školy a na kontrole ich plnenia. Ak to tak podľa autorov nebude aj na Slovensku, nebudeme sa môcť čudovať, že slovenskí študenti budú aj naďalej utekať do zahraničia.

Na skutočnosť, že mnohých slovenských stredoškolákov lákajú najmä české vysoké školy, poukazujú nové zistenia spoločnosti Scio. Podľa Markéty Majerovej zvažuje podanie si prihlášky a prípadný odchod za štúdiom do Českej republiky až 44 percent žiakov stredných škôl.

Jozef Hvorecký a Emil Višňovský v inom spoločnom texte tvrdia, že jadrom diskusie akademickej obce a verejnosti budú aj naďalej najmä otázky akreditácií a statusu docentov a profesorov. V druhom prípade podľa autorov „stojaté vody nášho akademického života“ skrývajú vo svojich hlbinách celú armádu neschopných a nemotivovaných vysokoškolských pedagógov a vypustenie ich „rybníka“ potrvá najmenej desaťročie.

Daniel Šmihula k možnosti zavedenia funkčných miest docentov a profesorov píše, že opustenie zaužívanej praxe s vedecko-pedagogickými titulmi môže vysoké školstvo personálne destabilizovať na dlhé obdobie. „Trvalý titul docenta a profesora takémuto odborníkovi zabezpečuje istú nezávislosť. Môže meniť pracoviská bez obavy, či na novom pracovisku bude naďalej docentom a profesorom a či nebude musieť opäť prácne dokazovať, že ‘je skutočným odborníkom,‘“ myslí si Šmihula.

Emeritný profesor Štefan Toma naopak funkčné miesta profesorov a docentov a aj zapojenie odborníkov zvonku podporuje, no zároveň považuje za potrebné, aby sa spresnili podmienky ich pôsobenia, vrátane systému hodnotenia.

V uplynulom týždni bolo vymenovaných 17 nových doktorov vied. Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta v tejto súvislosti zdôraznil, že excelentnosť vo výskume nie je na Slovensku dostatočne rozpoznávaná a základným problémom univerzitného vzdelávania je nedostatočné financovanie. Predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti Peter Moczo sa rečnícky opýtal, či by to nemali byť najlepší odborníci, ktorí „by sa mali podieľať na projektovaní budúcnosti nášho vysokého školstva a vedy?“

Európska rada pre výskum (ERC) v Bruseli udelila granty v celkovej výške 605 miliónov eur na podporu výskumnej činnosti 314 výskumníkom z rôznych krajín EÚ. Eurokomisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas v tejto súvislosti uviedol, že ERC vznikla s cieľom „nachádzať vo vede najlepšiu kvalitu, oceniť ju a podporovať tak, aby sa Európa stala centrom medzinárodnej vedeckej excelentnosti.“ Výskumníci zo Slovenska v zozname podporených nefigurujú.

Fond na podporu vzdelávania, ktorý poskytuje pôžičky študentom a učiteľom, čakajú od januára zmeny. Upraviť sa má spôsob výpočtu úrokovej sadzby a rozšíri sa aj okruh žiadateľov o výskumných a umeleckých pracovníkov na vysokých školách do 35 rokov. Novinkou má byť aj odpustenie časti nesplatenej pôžičky tým absolventom, ktorí si nájdu prácu na Slovensku.

Činnosť súkromných jaslí a kontrolu nad nimi upravuje nový zákon o sociálnych službách. Viacerí súkromní zriaďovatelia so zmenami nesúhlasia a prezidentovi Andrejovi Kiskovi adresovali list, aby novelu nepodpísal. Novelu považujú za diskriminačnú, pretože má regulovať, ktoré deti súkromné jasle môžu prijať.

Podľa Lucie Goméz, ktorá prevádzkuje škôlku s jasľami, do súkromných zariadení už nebudú môcť dať deti matky na materskej dovolenke s mladším súrodencom, matky, ktoré si rozbiehajú svoju živnosť a ani tie, ktoré si hľadajú prácu. „A v neposlednom rade ani mamičky, ktoré nepracujú, lebo ich manžel dokáže rodinu finančne zabezpečiť, ale sú presvedčené, že ich deti kolektív potrebujú, a túto službu si dokážu zaplatiť,“ dodáva Goméz.

Poslanci NR SR na poslednej tohtoročnej schôdzi zmiernili iba jednu z pôvodne navrhovaných úprav, ktorá od jaslí vyžadovala zabezpečenie bezbariérového prístupu do konca roka 2017. V schválenej novele na to dostali o rok viac.

Ďalšiemu rozšírenému mýtu o slovenskom školstve sa v blogu To dá rozum venujú Jozef Miškolci a Martina Kubánová. Argumentujú, že vzdelávanie detí s rôznymi formami telesného, zmyslového či mentálneho postihnutia v samostatných školách a triedach nie je lepšou voľbou pre tieto, ani pre zdravé deti. Dodávajú tiež, že už dnes je približne polovica detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami integrovaná do bežných škôl a tried, no „aj napriek tomu sme v integrácii jedni z najhorších v Európe.“

Rozhovor k téme vzdelávania detí s postihnutím v bežných a špeciálnych školách na Slovensku aj v zahraničí poskytol analytik Jozef Miškolci portálu eduworld.sk, prečítať si ho môžete tu.

Minulý utorok uplynulo desať rokov od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V roku 2010 k nemu pristúpila aj Slovenská republika, ktorá sa tak v oblasti vzdelávania okrem iného zaviazala „zabezpečiť začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“, aby osoby so zdravotným postihnutím „neboli vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania“ a aby sa im „poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami.“ (článok 24)

Všimli sme si

Slovensko sa zaradilo do skupiny krajín, v ktorých majú ženy pôsobiace vo vedeckej oblasti možnosť zapojiť sa do programu For Woman in Science a získať tak podporu vo forme finančnej odmeny. Svoje projekty môžu slovenské vedkyne prihlasovať do konca februára prostredníctvom stránky prezenyvovede.sk, kde nájdu aj ďalšie potrebné informácie.

Podľa prvého sčítania ľudí bez domova na území Bratislavy žije v hlavnom meste vyše 2000 ľudí bez vlastnej strechy nad hlavou, z toho až 284 detí. Deti do 18 rokov tak tvoria takmer 14 percent všetkých ľudí bez domova. Daniel Gerbery z Inštitútu pre výskum práce a rodiny poznamenal, že to automaticky neznamená, že tieto deti žijú na ulici. V čase sčítania sa podľa Niny Beňovej zo združenia Proti prúdu zdržiavali najmä v zariadeniach pre ľudí bez domova, čo sú pre ne nedôstojné podmienky.

Portál Čierna labuť priniesol rozhovor s riaditeľkou berlínskej alternatívnej školy Margret Rasfeld, podľa ktorej dnes o vzdelávaní veľa vieme, no školy aj tak nemeníme. „Konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky a nesprávame sa podľa toho, lebo sme príliš ukotvení v starých modeloch,“ hovorí riaditeľka.

PF 2017

Prajeme Vám príjemné prežitie sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka!

Pripravujeme

Súhrn udalostí a tém, ktoré počas roka 2016 v oblasti vzdelávania najviac rezonovali, si od nás budete môcť prečítať 10. januára. Pravidelné prehľady udalostí začneme opäť rozosielať od utorka 17. januára.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk