Čo priniesol týždeň 13. 1. 2020 – 19. 1. 2020

Jedna z troch programových priorít strany SMER-SD je, aby lekári po vysokej škole odpracovali desať rokov, alebo zaplatili 55-tisíc eur za svoje štúdium a až tak mohli odísť pracovať do zahraničia. Týmto opatrením chce strana riešiť nedostatok lekárov na Slovensku

 

Témy týždňa

Informatici pokračujú v štrajkovej pohotovosti aj po zrušení výpovede bývalej dekanky • Na januárovej schôdzi parlamentu sa má rokovať aj o vyradených školských návrhoch • Zamestnanci školy v Martine štrajkujú kvôli vymenovaniu novej riaditeľky

 

Výrok týždňa

„Naše vedecké talenty potrebujú možnosť získať nielen kvalitné vzdelanie, ale aj perspektívu vedeckej sebarealizácie doma, aby nikam nemuseli odchádzať.“

Zuzana Čaputová
prezidentka SR
príhovore k rektorom a akademikom | 17. 1. 2020

 

Výber z udalostí

• Kauza prepustenia bývalej dekanky Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU), o ktorej sme informovali v minulom prehľade udalostí, pokračovala aj v uplynulom týždni. Súčasný dekan Ivan Kotuliak ukončil pracovný pomer s Máriou Bielikovou kvôli anonymnému podnetu, podľa ktorého mala krátiť dane. Bezprostredne po jej prepustení vznikla petícia, ktorú podpísalo vyše 2600 ľudí. Jej iniciátori vyjadrili presvedčenie, že dekan „vážne poškodzuje záujem vysokej školy o férový a spravodlivý proces volieb do Akademického senátu FIIT STU, lebo výpoveďou Bielikovej zasiahol do procesu volieb.“ Rektor STU v tejto súvislosti vyjadril svoje znepokojenie, že k rozhodnutiu došlo pred právoplatným uzavretím prešetrovania.

Zamestnanci fakulty následne vyhlásili štrajkovú pohotovosť a vyjadrili podozrenie, že Kotuliak podniká kroky k tomu, aby sa voľby do akademického senátu skončili v jeho prospech. Dekan na vyhlásenie pohotovosti reagoval, že konaniu pracovníkov nerozumie, pretože avizoval sériu stretnutí so študentmi a pedagógmi.

• Okrem zamestnancov a študentov FIIT STU podporu Bielikovej vyjadrili aj dekani informatických fakúlt v Brne. V liste, ktorý adresovali rektorovi STU Miroslavovi Fikarovi, uvádzajú, že Bielikovú poznajú „z dlhodobej spolupráce ako špičkového odborníka na národnej i európskej úrovni a ako človeka s nespochybniteľnou osobnou integritou“. Ďalší podporný list poslalo takmer 30 vedeckých pracovníkov časopisu, v ktorého redakčnej rade bývalá dekanka pôsobí. Dekanát zareagoval stanoviskom, podľa ktorého skončenie pracovného pomeru Bielikovej nesúvisí s jej odbornosťou.

Rektor STU Miroslav Fikar napokon informoval, že v záujme zníženia napätia sa ukončenie pracovného pomeru zruší. Bieliková sa zároveň rozhodla nekandidovať do senátu fakulty a anonymný podnet na ňu v súčasnosti vyhodnocuje Útvar hlavného kontrolóra STU.

• Štrajkový výbor STU zrušenie výpovede bývalej dekanky ocenil, no zároveň skonštatoval, že hlavné požiadavky zostali nesplnené. „Vyzývame dekana, aby vyriešil nedemokratický a účelový vznik veľkého množstva nových voličov, napr. minimálnym znížením ich úväzku zo sto na 99 percent,“ žiadali protestujúci reagujúc na prijatie 18 nových zamestnancov fakulty. Počas volieb študenti protesty pozastavili, no volebná komisia voľby do zamestnaneckej časti akademického senátu vyhlásila za neplatné. Dôvodom bol nesúlad počtu voličov vo volebnom zozname a počet odovzdaných hlasovacích lístkov.

• To, prečo sa z boja o profesorku Bielikovú stal zápas o princípy, rozoberal Denník N. Na dôvody prepustenia Bielikovej sa dekana Kotuliaka pýtala Zuzana Kovačič Hanzelová z denníka SME.

• O situácii v slovenskom školstve pre TV Pravda rozprával bývalý minister školstva Milan Ftáčnik„V oblasti vysokých škôl vidíme, že študenti často volia ľahšiu cestu úniku do zahraničia v domnení, že tam nájdu lepšiu ponuku. Ja som hlboko presvedčený o tom, že tá ponuka je aj u nás doma, je otázka, akým spôsobom ju dokážeme tlmočiť stredoškolákom, ktorí uvažujú o štúdiu na vysokých školách,“ myslí si Ftáčnik.

Na odchod absolventov medicínskeho vysokoškolského štúdia do zahraničia sa posťažoval predseda Smeru-SD Robert Fico„Na šesťročné štúdium lekára dnes štát vynakladá od 50– do 60-tisíc eur. Ak po ňom budú chcieť mladí odísť do zahraničia, vyplatia štátu šek v cene štúdia alebo odpracujú desať rokov na Slovensku,“ vysvetľoval Fico, ako chce jeho strana zabezpečiť dostatok lekárov. „Nechápem, prečo by po doštudovaní mali mať právo odísť do zahraničia,“ dodal.

Ficove slová rozhorčili Fórum študentov medicíny. „Odmietame zneužívanie nás, nášho štúdia a budúceho povolania ako prostriedkov pre ďalšie polarizovanie spoločnosti a politickej kampaneSme otvorení diskusii o vytvorení lepších pracovných podmienok pre absolventov lekárskych fakúlt s cieľom udržania mladých lekárov na Slovensku,“ uviedlo fórum. Za „celkom zjavné prázdne predvolebné politické gesto,“ návrh Fica označila aj Slovenská lekárska komora.

• Na poslednej riadnej schôdzi parlamentu v minulom roku mali byť prerokované viaceré návrhy zmien vo vysokom aj regionálnom školstve. Poslanec Fico však v úvode schôdze požiadal o presunutie návrhov určených na prvé čítanie na ďalšiu schôdzu, čo koalícia podporila. Fico svoj postup zdôvodňoval tým, že parlament potrebuje čas na rokovanie o štátnom rozpočte a návrhy v prvom čítaní už do volieb aj tak schváliť nestihne.

Do návrhu programu dnes začínajúcej schôdze boli opätovne zaradené tieto opozičné poslanecké návrhy týkajúce sa školstva:

návrh Simony Petrík a Jozefa Mihála (obaja Spolu-OD), ktorým chcú zlepšiť podmienky pre doktorandov v dennej forme štúdia zavedením nemocenského a dôchodkového poistenia plateného štátom;

návrh poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktorý presadzuje nárokovateľné prideľovanie asistentov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením;

x návrhy Zuzany Zimenovej (nez., klub SaS), ktoré majú v školách umožniť poskytovanie osobnej asistencie žiakom so zdravotným znevýhodnením a zaviesť pozície školskej sestry a pomocného vychovávateľa (tutu a tu);

návrh Ota Žarnaya (Spolu-OD), ktorý navrhuje opatrenia na ochranu zamestnancov pred sociálno-patologickými javmi v škole a určuje zodpovednosť za prevenciu a riešenie týchto problémov.

• Na problémy spojené s výkonom učiteľského povolania na Slovensku upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ten v analýze odmeňovania učiteľov skonštatoval, že v Bratislavskom kraji ich platy dosahujú len 60 % priemernej regionálnej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Podľa NKÚ síce priemerná mesačná mzda pedagogických zamestnancov rastie, ale „miera zásluhovosti v odmeňovaní pedagogických zamestnancom škôl dlhodobo stagnuje, respektíve mierne klesá.“ Kontrolóri zistili, že takmer 5 % škôl nevyplácalo v roku 2018 svojim zamestnancom žiadne odmeny a 13 % škôl žiadne osobné príplatky.

Ministerstvo školstva na zistenia NKÚ reagovalo s tým, že zvyšovanie platov učiteľov považuje za svoju prioritu. Nad analýzou vyjadrilo počudovanie a skonštatovalo, že „analytické činnosti vykonávané za peniaze daňových poplatníkov v akejkoľvek inštitúcii by mali podliehať kontrole kvality rovnako, ako sa vyžaduje od analytikov na univerzitách či v akadémii vied, aby nedochádzalo k zavádzaniu verejnosti na základe analýz, ktoré nespĺňajú vedecké štandardy.“

• Nespokojnosť v uplynulom týždni vyjadrili učitelia Základnej školy s materskou školou na Hurbanovej ulici v Martine. Vyše 30 zamestnancov vstúpilo do štrajku a podalo výpoveď pre nesúhlas s priebehom a výsledkami výberového konania, po ktorom sa riaditeľkou školy stala Eva Královancová. Mesto Martin ako zriaďovateľa školy zamestnanci žiadajú o vyhlásenie neplatnosti decembrových volieb, odvolanie novej riaditeľky a vyhlásenie nových volieb. „Ako deti nás učili, že vyhrať má ten najlepší. Nemáme žiaden dôkaz o tom, že sa tak stalo. Skôr máme indície, že víťaz sa dostal neprávom na svoju funkciu,“ vyhlásila spoluorganizátorka protestu Lucie Hončová.

„Stav, v ktorom viac ako 30 zamestnancov dáva na protest proti voľbe výpoveď, možno označiť za alarmujúci a vyžaduje si okamžité riešenie na úrovni zriaďovateľa a rady školy,“ vyhlásila k situácii Slovenská komora učiteľov. O možných pochybeniach zo strany mesta napísal poslanec martinského zastupiteľstva Stanislav Thomka.

• Netransparentnosť systému prideľovania asistentov učiteľa v minulom týždni kritizovala Veronika Remišová (Za ľudí). Ministerstvo školstva na jej kritiku reagovalo tvrdením, že kľúčovým problémom je skôr nedostatok osobných asistentov. Rezort práce totiž umožňuje osobným asistentom pôsobiť na vysokých školách, avšak nie na stredných a základných školách,“ skonštatovalo ministerstvo s dodatkom, že o umožnení pôsobenia osobných asistentov v školách rokuje s rezortom práce.

„Zároveň už dlhodobo upozorňujeme na potrebu opätovného zavedenia inštitútu zdravotnej sestry na školách, ktorý je však v gescii ministerstva zdravotníctva,“ poznamenalo ministerstvo školstva.

Návrhy týkajúce sa osobnej asistencie i zdravotnej starostlivosti v školách niekoľkokrát do parlamentu predložila poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS), no koalícia ich nepodporila. Opätovne sa nachádzajú aj v návrhu programu dnes začínajúcej schôdze parlamentu.

 

Všimli sme si

• Denník N uverejnil ďalší zo série predvolebných rozhovorov s odborníkmi politických strán na školstvo. Tentoraz svoje názory prezentoval štátny tajomník na ministerstve školstva Peter Krajňák (Most-Híd). Rozvovor si môžete prečítať tu.

• „Každý dolár investovaný do účasti sociálne znevýhodnených detí v kvalitnom predškolskom vzdelávaní sa môže v priebehu ich života štátu vrátiť sedem až desaťkrát,“ vysvetľuje sociológ Daniel Prokop na základe výskumov amerického ekonóma Jamesa Heckmana. České informačné centrum o vzdelávaní EDUin v uplynulom týždni publikovalo Prokopovu analýzu „Zdroje jsou“, ktorá bola pôvodne uverejnená v denníku Právo.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk