Témy týždňa

Ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC sa pridávajú ďalší  V rámci kampane Chceme vedieť viac uzatvárame druhú tému online diskusie o aktéroch zmysle vzdelávania  Vláda schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017  Na regionálne školstvo pôjde z rozpočtu rezortu školstva menej peňazí  V návrhu rozpočtu sa nepočíta so zvyšovaním platov učiteľov  V návrhu rozpočtu sa znižuje objem financií pre Slovenskú akadémiu vied  Vláda predpokladá, že v roku 2015 bude Slovensko čerpať eurofondy rekordne rýchlym tempom  Ďalšie zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ pôjdu v školstve najmä na digitalizáciu škôl

Výrok týždňa

„Tie isté PISA testy, ktoré merali schopnosti našich žiakov v matematike či čítaní, merali aj to, ako sa pritom správajú. A tu asi narazíme na to, kde sa začína problém s našimi školami. Naši žiaci vidia v učení menší zmysel ako ich rovesníci vo vyspelých krajinách. Neveria ani, že drina v škole zvyšuje ich šance dobre sa v živote uplatniť a majú zvýšený pocit, že do školy nepatria. To, čo treba v našich školách riešiť, je, prečo v nich nefunguje „chémia“. Prečo nevieme deťom odovzdať tu úplnú podstatu vzdelávania – chuť postúpiť dnes o kúsok ďalej, ako boli včera. Žiadne rýchlejšie pripojenie na internet ani rozdávanie tabletov to neriešia. Naopak, to vytvára len zdanie, že sa niečo robí.“ 

Výber z udalostí

 Ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku sa postupne pridávajú ďalšie organizácie. Záujem o spoluprácu prejavila spoločnosť Profesia a mediálne partnerstvo sme nadviazali s portálom Zones.sk.

 V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku sme uzavreli online diskusiu na tému aktéri vzdelávania. Ďakujeme všetkým, ktorí svojimi podnetmi prispeli do diskusie. V nasledujúcich dňoch z nej spracujeme zhrnutie, ku ktorému pridáme aj reakcie autorov úvodných príspevkov. Zhrnutie si budete môcť prečítať v najbližšom prehľade udalostí, ktorý zverejníme budúci týždeň.

 Vláda schválila Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 (ďalej len návrh rozpočtu) a  Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2015. Hlavný ekonóm ministerstva financií a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko návrh rozpočtu predstavil slovami: „Po daždi vychádza slnko. Napriek rizikám rozpočtu v tomto roku a mračnám nad eurozónou, sú základné parametre vládneho návrhu rozpočtu na budúce roky povzbudivé.“

Radovaň Ďurana z inštitútu INESS v diskusii s Martinom Filkom v relácii Rádia Slovensko Z prvej ruky dňa 15. 10. upozornil, že hoci sa vláde darí znižovať deficit verejných financií, čo je dôvodom na radosť, robí tak bez toho, aby sa snažila zastaviť plytvanie na úrovni štátu. „Vláda sa uspokojila s tým, že rastie vývoz, rastie príjem z daní, ale už sa nesnaží robiť poriadok na vlastnom dvore,“ povedal Ďurana.

 Z návrhu rozpočtu vyplýva, že rezort školstva bude mať k dispozícii približne 1,5 mld. eur, čo je oproti roku 2014 viac približne o 8,49 mil. eur. Z celého balíka budú tvoriť prostriedky zo štátneho rozpočtu sumu 1,04 mld. eur. Zvyšok, teda 449 mil. eur, bude tvorený zo zdrojov EÚ (eurofondy) a súvisiaceho spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

Vysoké školy majú dostať na budúci rok o 22,2 mil. eur viac a výdavky na podporu športu majú narásť o 1,29 mil. eur. Na regionálne školstvo má ísť z rozpočtu ministerstva vyše 463 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti tomuto roku o 47,6 mil. eur.

 V návrhu rozpočtu sa nepočíta so zvyšovaním platov učiteľov. Minister Peter Pellegrini však napriek tomu učiteľom sľubuje, že im platy v budúcom roku zvýši. „Rozpočet bol na zasadnutí vlády schválený s oficiálnym prísľubom jeho zmeny v Národnej rade SR,“ povedal Pellegrini.

Zatiaľ ale nie je jasné, z čoho sa bude rast platov financovať. „Momentálne o tom prebiehajú rokovania s ministerstvom financií. No ministerstvo školstva nebude schopné získať celých 50 miliónov eur úsporami vnútri rezortu,“ upozornila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Učitelia sa tiež obávajú možného scenára, že im síce tarifné mzdy vzrastú, no zároveň im klesnú osobné príplatky. „S takýmto scenárom sme sa v minulých rokoch stretli u učiteľov, štátnych úradníkov či v zdravotníctve,“ upozornil prednedávnom Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

 V návrhu rozpočtu sa počíta aj s poklesom financovania Slovenskej akadémie vied (SAV) o 10,3 mil. eur. Podľa Mateja Stana z Ústavu molekulárnej biológie SAV takýto prístup vlády k vede a výskumu na Slovensku môže spôsobiť, že stratíme jednu celú generáciu vedcov. „Mladí ľudia buď úplne odchádzajú z vedy, alebo ju idú robiť do zahraničia. Čo je však na tom najhoršie, oni sa nazad ani nevracajú. Teraz to možno ešte nepocítime, ale o 10 rokov sa nám to vráti,“ povedal Stano.

 Rezort školstva sa domnieva, že SAV si chýbajúce financie doplní z iných zdrojov. „SAV ako organizácia, kde je najväčšia koncentrácia excelentných vedcov v rámci slovenských inštitúcií, bude mať veľkú šancu zapájať sa do súťaže o zdroje, z ktorých sa financuje veda a výskum.“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Dôvody, pre ktoré to nepôjde, vysvetlil Pavol Baboš z Prognostického ústavu SAV vo svojom blogu. „Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ je v zásade možné využiť len na prístrojové vybavenie a infraštruktúru. Nie na mzdy výskumníkov, ani na prevádzkové náklady, akými sú energie, chladiace médiá a pod. Dostávame sa do paradoxnej situácie, keď nám únia poskytuje prostriedky na stavbu infraštruktúry, my si však neplníme domácu úlohu v podobe poskytovania prostriedkov na jej prevádzku a na ľudí. Poučný je napríklad prípad superpočítača Aurel, ktorý Slovensko získalo v rámci štrukturálnych fondov. Ide o jeden z najvýkonnejších počítačov na svete (!!!). Slávnostne bol uvedený do prevádzky v minulom roku, pre nedostatok prostriedkov na elektrinu (počítač spotrebuje energiu zhruba za pol milióna eur ročne) však bol dočasne vypnutý a experimenty najmä z oblasti experimentálnej fyziky museli byť prerušené,“ píše Baboš.

 V návrhu rozpočtu vláda SR predpokladá, že v roku 2015 dokáže Slovensko čerpať eurofondy rekordne rýchlym tempom. V Operačnom programe Vzdelávanie sa má v roku 2015 vyčerpať viac ako 220 miliónov eur. Poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý však upozorňuje na nereálnosť takéhoto scenára. „Doteraz sa nám nepodarilo vyčerpať ani polovicu takej sumy za rovnaké obdobie, to znamená, že ministerstvo bude musieť viac ako zdvojnásobiť rýchlosť čerpania, aby sa to podarilo,“ povedal Beblavý. Problémy s aktuálnym čerpaním eurofondov vysvetľoval prednedávnom Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport štátny tajomník rezortu školstva Vladimír Kováčik.

 Podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroes vyzdvihla prácu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Pellegriniho ako digitálneho lídra SR. „Peter Pellegrini robí úžasnú prácu pri zabezpečovaní zavádzania moderných technológií v školách a pri úsilí, aby si všetci žiaci osvojili digitálne zručnosti,“ napísala komisárka v oficiálnom liste.

 „Digitálne prostredie sa stáva realitou, na ktorú musia školy pružne reagovať a svojich žiakov a študentov naň čo najlepšie pripraviť,“ povedal minister SR Peter Pellegrini na konferencii projektu Škola na dotyk. V súčasnosti je na školách distribuovaných 20 000 tabletov a ďalšia digitálna technika. Rozšírenie projektu na ďalšie školy by mali pokryť zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ. Na to, aby splnili nové technológie účel, však treba aj adekvátne pripojenie na internet, čo dnes väčšine škôl na Slovensku chýba. „Žiaľ, miera a rýchlosť dnes používaného pripojenia na školách nepostačuje na to, aby učitelia a žiaci naplno využívali prínosy digitálneho vzdelávacieho obsahu,“ pripustil minister Pellegrini. Rezort školstva preto plánuje investovať aj v tejto oblasti.

Všimli sme si

 Podľa správy Horizon Report Europe – 2014 Schools Edition, ktorú prednedávnom uverejnila Európska komisia a americká nezisková inštitúcia New Media Consortium, medzi najnaliehavejšie výzvy európskeho školstva patrí v súčasnosti nízka úroveň digitálnych zručností žiakov a potreba začlenenia účinného využívania informačných a komunikačných technológií do odbornej prípravy učiteľov. Odborníci predpokladajú, že cloud computing a tablety budú v mnohých európskych školách čoskoro úplne bežné a vzdelávanie prostredníctvom počítačových hier ako aj kombinácia fyzického a virtuálneho prostredia sa stane neoddeliteľnou súčasťou výučby najneskôr do 2-3 rokov.

Za oveľa ťažšiu výzvu však považujú vytváranie „autentických“ možností učenia sa, založených na praktických skúsenostiach a na kombinovaní formálneho a neformálneho vzdelávania. Za zásadnú výzvu, ktorá patrí k tým najdôležitejším a zároveň najťažším, považujú experti vytváranie príležitostí na výučbu komplexného spôsobu myslenia a taký spôsob vzdelávania, v ktorom sa žiaci stanú spolutvorcami učebného procesu. Vytvorenie diaľkových a virtuálnych laboratórií a vypracovanie stratégií, ktoré podporia žiakov, aby sa aktívne zapájali do spoluvytvárania vzdelávania, môže podľa odborníkov trvať až 5 rokov.

 Eric A. Hanushek, profesor ekonómie na Stanford University, na tému kvality vzdelávania diksutoval s Danielom Münichom z CERGE-EI v rozhovore, ktorý zverejnil český portál EDUin. „Ako merať kvalitu vzdelávania je téma, ktorá rezonuje po celom svete. Viem to, a občas som neprávom označovaný za obhajcu názoru, že kvalitu učiteľovej práce možno posúdiť výlučne testovaním žiakov. V skutočnosti sa ale nedá spoliehať výlučne na testy. Neverím, že by poskytovali dostatočne komplexné informácie o kvalite učiteľov a nie som si istý ani ich absolútnou spoľahlivosťou. Preto sa v USA požívajú aj iné kritériá, ako napríklad pozorovania práce učiteľa priamo v triede,“ povedal Hanushek.

K téme testovania na Slovensku priniesol zaujímavé informácie aj nový blog Verejnej komisie za reformu vzdelávacej politiky.

 Pozrite si nové video v rámci cyklu Vši ve škole, tento raz na rodičovskú tému:

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk