Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy týždňa

Ministerstvo školstva predstavilo reformný plán na 10 rokov  Predseda SNS hodnotí ročné pôsobenie ministra školstva pozitívne Na boj s extrémizmom zvyšovanie vedomostí nestačí

 

Výrok týždňa

„Musím veľmi vyzdvihnúť reformu, ktorá sa deje v oblasti športu. Dnes sme dohodli s ministrom Plavčanom aj osobitné finančné zdroje pre futbalový a hokejový zväz a naším cieľom je aj realizovať výzvy na financovanie drobných investícií, akými sú napríklad oprava šatní. (…) Veľmi ma zaujala tiež myšlienka na školské autobusy, je to veľmi dobrý nápad z hľadiska ekonomiky. (…) Nie je možné dnes obsiahnuť všetky veci, ale základným princípom našej politiky je silnejšia ruka štátu vo vzdelávacích procesoch.“

 

Andrej Danko
predseda NR SR (SNS)
pri hodnotení pôsobenia ministra školstva | 15. 3. 2017

 

Výber z udalostí

  Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) spolu s tímom externých poradcov predstavil dlho očakávaný reformný plán vzdelávania na najbližších desať rokov. Podľa takmer 230-stranového dokumentu Učiace sa Slovensko je najväčším bohatstvom krajiny jej ľudský potenciál, ktorý sa má „pestovať a rozvíjať perspektívnym systémom celoživotného vzdelávania od útleho detstva až po univerzitu tretieho veku.“

V novom systéme vzdelávania má každý človek rozvinúť svoj potenciál a deťom so zdravotným znevýhodnením i zo sociálne znevýhodneného prostredia sa majú vyrovnávať šance. Dokument tiež pripúšťa, že vzdelávanie v školách je významnou, no nemá byť jedinou podporovanou formou zmysluplného učenia sa. Vzdelávacie programy majú byť na základe spätnej väzby neustále inovované a významnejšie zmeny systému sa majú uskutočniť až na základe širokej diskusie.

Verejnosť má možnosť v priebehu nasledujúcich týždňov na webe ministerstva pripomienkovať takmer 70 cieľov a 400 opatrení v oblastiach predškolskej prípravy, základného, stredného aj vysokoškolského vzdelávania. Po ich vyhodnotení a zapracovaní bude dokument predložený na rokovanie vlády a parlamentu. Následne mieni ministerstvo pripravovať dvojročné akčné plány, prvý z nich má pokrývať roky 2018 a 2019.

Prehľad vybraných návrhov priniesli viaceré médiá (napr. tu a tu). Záznam z tlačovej konferencie, na ktorej minister spolu s poradcami reformné zámery predstavili, si môžete pozrieť tu.

Na dokument Učiace sa Slovensko reagovali odborníci v ankete a viacerí poslanci parlamentu vlastnými vyhláseniami:

 poslanec Branislav Gröhling (SaS) skonštatoval, že minister po roku pôsobenia vo funkcii zverejnil reformný plán bez konkrétnych čísel a termínov;

poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) vyhlásila, že súčasný minister nemá na presadenie reformy potrebnú silu, čo podľa nej dokazuje aj jeho ustúpenie od návrhu na optimalizáciu siete škôl;

poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) sa ministra opýtala, ako chce rozsiahly reformný návrh komunikovať verejnosti, aby boli navrhovaným zásadným zmenám schopní porozumieť aj rodičia, žiaci a učitelia;

predseda školského parlamentného výboru Ľubomír Petrák (SMER-SD) sa na margo reformných zámerov vyjadril, že ich úspech bude závisieť od toho, ako sa s víziou stotožnia učitelia.

Podľa prezidenta Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimíra Crmomana je súčasný minister ďalším v poradí, ktorý si do kresla sadol bez premyslenej vízie systémových zmien. Tie sa podľa neho vytvárajú za pochodu, ich realizácia je v nedohľadne a komora zatiaľ nezaznamenala kroky, ktoré by zásadne zlepšili kvalitu vzdelávania na Slovensku.

„Ak sa pripravovaná reforma bude striktne držať mantinelov stanovených v programovom vyhlásení vlády, o žiadnu reformu nepôjde. Bude to len kozmetické upravenie súčasného nevyhovujúceho stavu a zásadné problémy sa nevyriešia,“ vyhlásil Crmoman na margo reformného zámeru ministerstva.

Minister Plavčan spolu s predsedom SNS Andrejom Dankom hodnotia činnosť ministerstva rok od vzniku vlády pozitívne. „Chcel by som sa verejne poďakovať ministrovi Plavčanovi, že napĺňa víziu koaličnej dohody, že napĺňa víziu reformy školstva a že postupnými krokmi v rámci koalície presadzuje veci, ktoré presadiť dokážeme,“ povedal Danko.

Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) charakterizoval prvý rok činnosti ministerstva pod Plavčanovým vedením za váhavý a ministra za bojazlivého. „Stále sa hovorí o tom, že v školstve nie je dosť financií, ale nevideli sme žiadne snahy zlepšiť a zefektívniť fungovanie systému, aby sa našlo viac financií na systémové zlepšenia a aby sme zabezpečili kvalitné a plnohodnotné vzdelávanie na našich školách,“ konštatoval Gröhling.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová na zasadnutí školského výboru parlamentu upozornila na to, že Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) dostala na svoju činnosť menej peňazí, a preto hrozí, že bude musieť prepúšťať zamestnancov a znižovať platy. Podľa Kalmárovej potrebuje ŠŠI na optimálne fungovanie aspoň 200 inšpektorov, pritom už v uplynulom roku mala aj pri vyššom rozpočte prostriedky na mzdy len pre 170 inšpektorov.

O tom, že samotné zvyšovanie hodinovej dotácie dejepisu extrémistické postoje medzi mladými ľuďmi nezníži, hovorí učiteľ dejepisu Martin Kríž. Podľa neho sme na Slovensku zvyknutí uvažovať iba o tom, akú tému zapíšeme do vzdelávacieho programu a aký obsah budeme žiakov učiť. To je však podružná otázka, pretože „aj keď by sme ich učili o morskom prasiatku a budeme ich učiť myslieť kriticky, tak urobíme v boji proti extrémizmu oveľa viac,“ myslí si Kríž.

Ďalší učiteľ dejepisu, Juraj Smatana, upozorňuje, že na Slovensku nemáme ani jednu modernú multimediálnu učebnicu na tento predmet. Papierová učebnica je podľa neho „absolútne nepraktická záležitosť,“ ktorú používa len okrajovo. A ak je už takmer v každej triede inštalovaný projektor, je podľa neho nezmyselné, aby žiaci listovali v knihe, „keď môžete pustiť záznam prejavu Jozefa Tisa a k tomu strihnúť nejaké video.“

To, že v školách chýbajú kvalitné učebné materiály, cez ktoré by sa dali žiakom viac priblížiť nástrahy extrémizmu, potvrdili aj ďalší učitelia dejepisu. Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková zas skonštatovala, že učitelia sú často v snahe eliminovať extrémistické postoje osamotení a deťom chýbajú vzory aj mimo školy. Na potrebu investovať do neformálnej výchovy a vzdelávania v tomto smere poukázal aj opozičný poslanec Miroslav Sopko (OĽaNO-NOVA)

Predbežné výsledky prieskumu ŠŠI podľa hlavnej školskej inšpektorky Kalmárovej ukazujú, že medzi osvojenými poznatkami a zastávanými postojmi neexistuje silná väzba, a to ani v prípade nenávistných či extrémistických postojov.

Minulotýždňové maturitné skúšky podľa medializovaných informácií sprevádzali podozrenia z úniku nahrávok k písomným skúškam z cudzích jazykov. S informáciou prišiel denník SME, ktorý upozornil na to, že odkazy na zvukové záznamy k skúške dostal skôr než samotné školy.

Ako informoval denník, rezort školstva nemyslel na zabezpečenie digitálneho úložiska, a tak na prístup k súborom nebolo potrebné prihlásenie ani žiadne heslo. „Budeme sa musieť pozrieť na to, ako sú tieto veci zabezpečené, či už webové stránky alebo aj dátové centrum ministerstva školstva,“ reagovala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

 

Všimli sme si

 Nové vzdelávacie osnovy vo Švédsku zaviedli pre žiakov už od prvého ročníka základných škôl aj digitálnu výchovu. Tá sa má zameriavať nielen na základy programovania, ale aj na vyhľadávanie dôveryhodných informácií na internete a na odhaľovanie falošných správ, tzv. „hoaxov“.

Iný prístup v boji proti falošným správam zvolilo susedné Fínsko. Namiesto úporného vyvracania nepravdivých informácií stavilo na „aktívnu obranu“ v podobe vlastného pozitívneho príbehu, ktorý preváži aj nad účelovými dezinformáciami. Kľúčom je však to, aby sa namiesto memorovania vedomostí rozvíjalo kritické myslenie.

Vyše dve tretiny respondentov v prieskume projektu To dá rozum súhlasili s tým, že žiaci by sa mali učiť aj o veciach, ktoré považujú za zbytočné. Deti v nižšom veku totiž podľa nich ešte nevedia posúdiť, čo bude pre nich v živote dôležité. Analytičky Miroslava Hapalová a Petra Fridrichová s týmto presvedčením polemizujú, pretože podľa výskumov o procesoch učenia si najefektívnejšie osvojíme tie informácie a zručnosti, ktoré nám dávajú zmysel a vieme si ich prepojiť s už naučeným.

 

Pripravujeme

 Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

 Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Zdroj fotografie: TV Markíza