Témy týždňa

Parlament schválil prvý opozičný školský návrh v tomto volebnom období • Avizované zmeny vo vzdelávaní čelia kritike pre nesystémovosť a zmätočnosť • Školy majú málo testov a pedagógov pre hybridnú formu výučby

Výrok týždňa

„Keď sa nám po pár mesiacoch vrátili do školy žiaci, niektorí nevedeli, ako napísať tvary písaného písma. V každej triede sa ma niekto pýtal, či môže písať tlačeným. Je šialené, ak v piatom alebo v šiestom ročníku žiaci zabudnú písmenká. Neviem, či sa bude dať všetko a pri všetkých dobehnúť. Pozitívne však je, že po lockdowne na popoludňajšie doučovanie chodilo naozaj veľa detí. Boli rady, že sa o ne niekto zaujíma. Mnohým deťom, a nezáleží na tom, z akého sú prostredia, chýbala fyzická prítomnosť druhých, milé slovo.“

Renáta Pástorová Szappanosová
učiteľka ZŠ v Plešivci
v rozhovore pre denník SME | 17. 9. 2021

Výber z udalostí

• Na septembrovej riadnej schôdzi Národnej rady (NR SR) plénum stihlo prerokovať jeden zo školských návrhov na zmenu legislatívy. Išlo o opozičný návrh novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania od poslancov Smeru-SD Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka. Dvojica presadzovala, aby študenti mohli absolvovať štátnice v študijnom programe aj v prípadoch, ak ich pozastaví Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ).

„Niektoré procesy výrazne zjednodušujeme pre vysokú školu,“ uviedol k návrhu poslanec Habánik, ktorý je zároveň rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Počas parlamentnej rozpravy tento konflikt záujmov nespomenul.

„Sú to také drobné veci, ktoré idú naprieč politickým spektrom, nie sú koaličné alebo opozičné, ale sú dobré, aby pomohli vzdelávaniu,“ vyhlásil predseda školského výboru Richard Vašečka (OĽaNO).

Návrh novely zákona nakoniec v druhom čítaní prešiel významnými zmenami. Samotný predkladateľ Habánik predložil návrh, v ktorom na základe stanoviska SAAVŠ svoj pôvodný návrh novely zákona pozmenil a doplnil.

• O tom, aké zmeny v oblasti školstva a vedy majú priniesť ďalšie návrhy zaradené do programu prebiehajúcej schôdze, sme informovali v minulotýždňovom prehľade udalostí.

Kritickú reakciu zo strany profesijných organizácií zaoberajúcich sa predškolským vzdelávaním vyvolal poslanecký návrh Radovana Slobodu a Anny Zemanovej (obaja SaS), ktorí chcú umožniť realizáciu povinného predprimárneho vzdelávania aj v tzv. detských lesných kluboch.

Otvorenie systému predprimárneho vzdelávania viaceré organizácie považujú za akceptovateľný krok, upozorňujú však, že „návrh vymedzuje prostredníctvom školského zákona ďalší typ poskytovateľa predprimárneho vzdelávania bez akéhokoľvek presahu na relevantné právne predpisy upravujúce podmienky zabezpečujúce verejné zdravie, bezpečie, či základné pravidlá pre zabezpečenie prostredia pre deti, ktoré sa v takomto zoskupení ocitajú.“ Organizácie ďalej kritizujú, že osoby, ktoré v lesných kluboch deti vzdelávajú, nemusia spĺňať kvalifikačné predpoklady potrebné  pre poskytovanie povinného predprimárneho vzdelávania v iných zariadeniach.

• Centrum vzdelávacích analýz (CVA) v Denníku N vysvetľuje, prečo za zmätočné považuje zmeny v testovaní deviatakov, ktoré má zaviesť vládny návrh novely školského zákona.

„Najprv ministerstvo plánovalo zaviesť podmienku, že základnú školu bude možné dokončiť len úspešným absolvovaním testovania v deviatom ročníku (Testovanie 9). Neskôr to zmenilo tak, že úspešné absolvovanie deviatackeho testovania bude podmienkou na prijatie na strednú školu. A nakoniec na veľké prekvapenie vláda schválila znenie, že stredné školy pri prijímačkách už vôbec nemusia prihliadať na výsledky celoštátnych testov,“ sumarizuje CVA s tým, že žiadne z navrhovaných zmien ministerstvo nevysvetľuje a nestavia na výsledkoch odbornej diskusie.

Vládna novela školského zákona má priniesť aj zmeny vo fungovaní zariadení poradenstva a prevencie. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva školstva Svetlany Síthovej (nom. SaS) má byť prvým krokom transformácie spustenie systému EvuPP pre jednotný zber a evidenciu údajov.

• Schválením návrhu novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch má v školách pribudnúť nová pozícia digitálneho koordinátora, ktorý má poskytovať poradenstvo a odbornú pomoc pri zavádzaní technológií do praxe.

Informácie o tom, v akom stave je digitálne vybavenie škôl na Slovensku, boli predmetom auditu digitálnych technológií, ktorý dotazníkovou formou realizovalo ministerstvo školstva pred letnými prázdninami. V tejto súvislosti minister Branislav Gröhling (SaS) avizoval aj „digitálny skok“ a dodanie prvých tabletov a notebookov už v septembri. Hospodárske noviny (HN) v minulom týždni informovali, že riaditelia o distribúcii techniky nedostali informácie a pred treťou vlnou si mnohí zabezpečujú vybavenie z vlastného rozpočtu.

HN upozornili aj na projekt Modernejšie školy, v rámci ktorého ministerstvo prerozdelilo 3,5-milióna eur na obnovenie interiérov 144 inštitúciám. „Nechápem, prečo sme neboli úspešní. Neprišla nám žiadna písomná reakcia. Neviem, ako to vyriešime na budúci rok. Nemáme triedy ani žiadne iné priestory,“ reagoval na projekt Miroslav Zelina, riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Lomničke, ktorá musí vyučovať v dvojzmennej prevádzke.

• O tom, že zmeny v oblasti školstva sú na Slovensku dlhodobo zhora zle komunikované, a preto sa voči nim prirodzene dvíha vlna odporu, pre denník SME rozprávala Miroslava Kiripolská. „Kým školy stihnú zmeny zrealizovať, už prichádzajú ďalšie. Vzniká obrovský tlak, ktorý sa následne prenáša na učiteľov,” hovorí Kiripolská a zdôrazňuje dlhodobé zlyhávanie v oblasti strategického uvažovania.

„Koncepcie v zásade nie sú zlá vec. Mali by prinášať nejaké zlepšenie, vnímajme ich pozitívne. Otázne je, akým spôsobom sa tvoria a kto je účastný tej tvorby. Pokiaľ koncepciu tvorí úzka skupina odborníkov, ktorá málo komunikuje so stakeholdermi, ktorých sa to týka, tak nemôže byť očakávanie, že budú chcieť spolupracovať. Ak vás vylúčim už v prvom pláne zo spolupráce, nemôžem očakávať, že presadím aj dobré myšlienky,“ mieni Kiripolská.

• Štátny pedagogický ústav v spolupráci s Iuventou – Slovenským inštitútom mládeže sa do zmien v oblasti obsahu vzdelávania rozhodol zapojiť aj žiakov a žiačky, prostredníctvom novovzniknutého žiackeho poradného výboru. Prihlášku doň zaslalo viac ako 250 detí a mladých ľudí zo základných a stredných škôl. Napokon bude mať výbor 16 členov zo všetkých samosprávnych krajov. Úvodné stretnutie členov výboru prebehne v prvej polovici októbra.

• Vyše 27-tisíc žiakov a žiačok sa v uplynulom týždni učilo dištančne. Minister školstva Gröhling o tom informoval v relácii Na hrane televízie Joj, v ktorej mieru pozitivity u žiakov označil za veľmi nízku.

„Keď sa majú školy zameriavať na obidva typy vzdelávania, tak nastane personálny kolaps. Neudržia dva druhy súbežne a výrazne to naruší kvalitu. (…) Žiaci za počítačmi neudržujú interakciu s učiteľom, lebo on nemôže byť súbežne interaktívny s triedou aj online študentmi,“ uviedol na margo hybridnej výučby v školách so zatvorenými triedami Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov.

To, ako tretiu vlnu zvláda základná škola v obci Plešivec, kde v dvojtýždňovej karanténe skončili dve deviatacke triedy a tretina učiteľov druhého stupňa, denníku SME priblížila učiteľka Renáta Pástorová Szappanosová. „Učitelia v karanténe sú na péenke. Znamená to, že neučia ani dištančne. Ak učiteľ, ktorý je v karanténe, pošle žiakom nejaké materiály, robí to len z dobrej vôle a ako péenkujúci nemá takú povinnosť. Žiakom, ktorí ostali doma, väčšinou de facto odpadne hodina, ktorú ich bežne učí pedagóg v karanténe,“ opisuje učiteľka dôsledky nezaočkovania časti kolegov.

• Dieťa musí ostať v karanténe v prípade pozitívneho výsledku testovania na Covid-19, ktorý musí rodič ohlásiť škole. Mnohé školy však stále pre deti nemajú dostatok testov; záujem rodičov bol takmer päťkrát väčší, ako distribuovalo ministerstvo. „Čakáme na nejaké vyjadrenia a usmernenia. Zatiaľ to vyzerá tak, že dostaneme pre rodičov iba po päť kusov testov. Nevedno, či sa nám ešte ozvú,“ povedala pre SME zástupkyňa žilinskej základnej školy Drahomíra Kalabusová.

K bezpečnejšiemu prostrediu v školách pre deti so zdravotnými problémami by mohlo prispieť očkovanie detí od 5 do 12 rokov, ktoré nedávno umožnilo ministerstvo zdravotníctva. Podľa prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ je však za očkovanie detí v tomto veku len 15 % rodičov.

Časť rodičov sa navyše búri aj proti noseniu rúšok v školách. O tom, aké dopady to má na atmosféru a chod škôl, pre Denník N porozprával Slavomír Matejka, riaditeľ ZŠ v Pliešovciach. „Už na začiatku roka spísali petíciu proti noseniu rúšok. Petícia ani nespĺňala formálne náležitosti, nemohli sme ju brať do úvahy. Videl som viac takýchto petícií na internete, všetky boli adresované školám. Na viacerých weboch som videl návody na to, aké tlačivá dať škole. So slovami: Udrite na školy, pretože sú najslabším článkom v reťazci,“ opisuje Matejka.

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Ministerstvo školstva zverejnilo manuál „Ako byť v škole úspešnejší,“ ktorý bude pre školy záväzný a má byť súčasťou snahy o minimalizovanie opakovania ročníka.

x K podpore žiakov má prispieť aj aplikačná pomôcka na podporu duševného zdravia v školách a linka podpory pre učiteľov, ktorá funguje v telefonickej aj emailovej forme.

x Počas leta zverejnili školy na Slovensku viac ako 2-tisíc pracovných ponúk prostredníctvom portálu Edujobs.sk. Hovorkyňa partnerského portálu Profesia.sk Nikola Richterová informovala, že na nepedagogické pozície v školách reagoval dvojnásobný počet záujemcov v porovnaní s pedagogickými.

Všimli sme si

• 16. ročník festivalu [fjúžn] predstavil príbehy ľudí, ktorí na Slovensko prišli zo zahraničia a rozhodli sa tu zostať. Jednou z nich je aj pedagogička Sheba Juliet pôvodom z Kene. Ako učiteľka pôsobila aj v Južnom Sudáne, už 10 rokov však žije na Slovensku a vyučuje odbornú angličtinu na Žilinskej univerzite. Vlani nahrala detskú audioknihu s príbehmi z jej rodného kmeňa Luo. Rozhovor s ňou si môžete prečítať tu.

• Denník SME zverejnil druhý diel nového podcastu Odsúdení na neúspech, ktorý pripravuje v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození. Tentoraz sa venuje téme vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít, ktoré čelia segregácii a nepripravenosti vzdelávacieho systému na dopady generačnej chudoby.

• České informačné centrum o vzdelávaní EDUin pripravilo podcast, v ktorom Veronika Sedláčková a ústredný školský inšpektor Tomáš Zatloukal diskutujú o potrebe a možnostiach zmiernenia nepriaznivých dopadov pandémie na deti a vzdelávanie. Vypočuť si ho môžete tu.

• V Nemecku sa federálna vláda a spolkové krajiny zhodli, že prístup k celodennému vzdelávaniu detí môže byť veľmi prínosný, a preto sa dohodli na postupnom zavedení nároku naň pre deti do 10 rokov do roku 2026. Detaily návrhu sú dostupné na webe tamojšieho ministerstva a nájdete ich tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk