Témy týždňa

Vznikajúca štvorkoalícia predstavila programové priority v oblasti vzdelávania Odborníci aj praktici pomenované priority považujú za vágne Rezort školstva bude mať na starosti opäť nominant Slovenskej národnej strany Nového ministra čakajú v rezorte veľké výzvy aj sporné obstarávania

 

Výrok týždňa

„Občianska výchova proti extrémizmu a totalitným režimom – tak si nastupujúca vládna štvorka naivne predstavuje odstraňovanie hnedej farby zo Slovenska. (…) Mali sme vstúpiť do Európskej únie – učitelia občianskej výchovy dostali objednávku, učiť o EÚ. Mali sme vstúpiť do NATO – objednávka, že treba učiť o NATO. Rok multikultúrneho dialógu? – Učte o iných kultúrach, občiankári. Dekáda výchovy k ľudským právam? – Dajte to občiankárom. Boli to jednorazové kampane, ktoré síce mohli žiakov informovať o organizácii, o problematike, o procesoch, ale efektívnosť zlyhávala na nepripravenom obsahu, na neexistujúcich učebných materiáloch, na nepripravených učiteľoch, na kampaňovitosti a skorom odchode témy z centra záujmu. Ak dostanú občiankári ďalšiu kampaň, na ktorú sa navyše po dvoch rokoch zabudne, ich pôsobenie nebude mať žiadny efekt. (…) Skôr je možné, že si o tri-štyri roky niekto povie: Veď sme toľko peňazí dali do občianskej výchovy a nepomohlo to – treba ju zrušiť. Hviezdna hodina občianskej výchovy sa pri našom spôsobe riadenia školstva ľahko môže stať jej poslednou hodinou.“

 

Výber z udalostí

 Z koaličných rokovaní strán SMER-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť vzišli nasledovné programové priority vlády SR na roky 2016 – 2020 týkajúce sa oblasti školstva a vzdelávania:

 účasť zástupcov pracovníkov školstva pri tvorbe Programového vyhlásenia vlády SR;

 schválenie dlhodobej koncepcie obsahu výchovy a vzdelávania;

 výrazné zvýšenie investícií do školstva;

 zásadné zmeny v systéme školstva;

 posilnenie občianskej výchovy a boj proti extrémizmu a totalitným režimom;

 ďalšie skvalitnenie systému duálneho vzdelávania;

 zachovanie málotriednych škôl v jazykovo zmiešaných oblastiach;

 zmena metodiky výučby slovenčiny na menšinových školách v záujme jej lepšieho ovládania.

Po rokovaní zástupcov štyroch strán priority predstavil predseda SMER-SD Robert Fico, ktorého prezident Andrej Kiska poveril rokovaniami o zostavení novej vlády. Podľa Fica majú tvoriť základ programového vyhlásenia a ich výsledná podoba je „prienikom programov a priorít štyroch subjektov, ktoré sú z veľkej časti inak hodnotovo vybavené.“

 Viacerí odborníci aj učitelia z praxe sa zhodujú v tom, že zámery vznikajúcej koalície sú vágne sformulované a neobsahujú konkrétne záväzky. Ak pred voľbami viaceré strany opakovali, že školstvo patrí medzi ich absolútne priority, náčrt plánov o tom nesvedčí. Priority nepomenúvajú viaceré problematické aspekty školstva a nezohľadňujú ani požiadavky nespokojných učiteľov. „Je dobré, že zástupcovia škôl budú prizvaní na tvorbu programu. Ale chceme, aby naše požiadavky boli aj vypočuté,“ hovorí Branislav Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá donedávna organizovala štrajk učiteľov a naďalej zostáva v štrajkovej pohotovosti.

 Prezident Andrej Kiska na celoslovenskej konferencii Učíme pre život v Poprade cez víkend zdôraznil, že školstvo musí byť prioritou novej vlády a s napätím čaká, kto bude novým ministrom školstva. „Aké máme školstvo, taká je budúcnosť našej krajiny. Deti, ktoré dnes sedia v školách, budú raz riaditelia, inžinieri a o tom, akí ľudia z nich vyrastú, o tom rozhodujú učitelia. Práve oni majú možnosť ovplyvniť ich budúcnosť,“ vyhlásil prezident.

 K programovým prioritám budúcej koalície sa vyjadrili aj zástupcovia opozičných strán. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka zásadné zmeny v školstve na ich základe nemožno očakávať. Budúce koaličné strany sa podľa neho obmedzili „na nič nehovoriacu deklaráciu o výraznom zvýšení verejných investícií do školstva, ktoré majú byť spojené s jeho zásadnými zmenami, čo je trestuhodne málo.“

Opätovne zvolený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý pre nesúhlas s vytvorením novej koalície spolu s Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík medzičasom vystúpili zo strany #Sieť, konštatoval, že politická strana „nemôže šesť mesiacov pred voľbami neustále hovoriť, že zdravotníctvo a školstvo sú najpálčivejšími problémami a musia byť ministerskými témami, a potom si vezme rezort dopravy, ku ktorému nemala ani tieňového ministra, ani pracovnú skupinu.“ Kvôli vytvoreniu štvorkoalície ukončila spoluprácu so #Sieťou aj expertka pre vzdelávanie a nestranícka kandidátka Zuzana Zimenová, ktorá je zároveň prvou náhradníčkou strany do Národnej rady SR.

Poslanec Martin Poliačik (SaS) na sociálnej sieti zverejnil výhrady k zverejneným vládnym prioritám. Podľa neho sú ďaleko od toho, čo školstvo potrebuje, a vyjadril obavu, že potrebné zmeny sa nepodarí presadiť, ak rezort školstva pripadne nominantovi SNS.

 V poradí osemnástym ministrom školstva sa stane už štvrtý nominant SNS v ponovembrovej histórii Slovenska. Tento rezort mala na starosti SNS najdlhšie zo všetkých politických strán – spolu vyše osem rokov – v dvoch vládach Vladimíra Mečiara a v prvej vláde Roberta Fica.

Politológ Miroslav Kusý pridelenie rezortu SNS označil za zlú správu nielen kvôli tomu, že školstvo „dostane zase nacionalistický šmrnc,“ ale aj preto, že na vedenie tohto rezortu strana nemá pripravených kandidátov. Denník SME pomenoval päť vecí, ktoré sa SNS v minulých obdobiach nevydarili, vrátane obsahovej reformy školstva. Viaceré kontroverzné kroky jeho nominantov súviseli s národnostným školstvom, napríklad používaním geografických označení v učebniciach či dvojjazyčných školských dokumentov. Predseda SNS Andrej Danko sa konfliktov neobáva.

 Počas týždňa sa v médiách špekulovalo (tu a tu), že by novým ministrom školstva mohol byť Ľudovít Hajduk, ktorý je prodekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. S touto školou súčasné vedenie rezortu vedie súdny spor ohľadom pozastavenej akreditácie v odbore právo (viac tu, tu, tu a tu). Potenciálny kandidát na ministra stihol médiám poskytnúť aj vyjadrenia, v ktorých prezentoval svoje skúsenosti a témy, ktorým sa chce na novom poste venovať. 

Ešte v priebehu týždňa hovorkyňa SNS potvrdila, že straníckym nominantom nebude Ľudovít Hajduk, ale Helena Poláková, ktorá pôsobí ako nižšia štátna úradníčka na ministerstve školstva. Podľa Denníka N v médiách nemožno nájsť žiadne vyjadrenie alebo rozhovor potenciálnej ministerky, kde by opisovala svoje predstavy o budúcnosti školstva.

 Napokon SNS na post ministra školstva zrejme nominuje Polákovej nadriadeného Petra Plavčana, ktorý je generálnym riaditeľom sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu. Blog Transparency International ešte v roku 2011 informoval o tom, že Plavčan figuroval v kauze nezákonného vyplácania odmien zo Študentského pôžičkového fondu. Polícia v tejto súvislosti viedla trestné stíhanie, Plavčan po prevalení kauzy vyplatené odmeny vrátil a na ministerstve zostal naďalej.

 Nového ministra školstva čakajú veľké výzvy, spochybňované verejné obstarávania aj viaceré resty. Rezort pod vedením dosluhujúceho ministra Juraja Draxlera (nom. SMER-SD) nepredstavil všetky sľubované koncepčné dokumenty. Tie mali aktualizovať správu o stave školstva ešte z roku 2013, ktorá mala predstavovať víziu a koncepciu. Vláda Roberta Fica ju nikdy neschválila.

Rezortný Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) predstavil komentár k učebnicovej politike, ktorý okrem iného konštatuje, že slovenské školstvo má značný problém s nedostatkom a nevhodnosťou učebníc.

Dodnes neexistujú učebnice pre všetky predmety, pričom v stredných odborných školách chýbajú desiatky titulov. IVP preto odporúča postupnú decentralizáciu učebnicového systému tak, aby školy mali možnosť výberu z viacerých bezplatne dodávaných učebníc. Alternatívou by mohlo byť zavedenie učebnicového príspevku pre školy. IVP taktiež odporúča, aby si ministerstvo ponechalo kompetenciu posudzovať a schvaľovať učebnice, no s prísnejšími kritériami na výber hodnotiteľov.

 Ministerstvo výrazne nepokročilo ani v riešení otázky financovania školstva a nastavenia kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Ako uviedla hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová, „pri návrhoch alternatív financovania neexistovala v rámci pracovnej skupiny ani najmenšia zhoda, ďalšie kolo rokovaní sa teda plánovalo na povolebné obdobie.“

Ministerstvo nepredložilo ani informáciu o opatreniach na elimináciu neoprávneného zaraďovania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia  do špeciálnych základných škôl, ku ktorému ho zaviazalo uznesenie školského výboru parlamentu ešte v novembri minulého roka. Výbor zasadal kvôli prípadu medzičasom zrušenej Súkromnej špeciálnej základnej školy v Rokycanoch.

 Odchádzajúci minister Juraj Draxler sa vo svojom blogu vyznal, že najnepríjemnejším momentom jeho pôsobenia bolo „zahodenie historickej šance na širokú politickú garanciu pre školstvo samotnými odbormi a stavovskými organizáciami.“ Podľa Draxlera tieto organizácie nedokázali prijať jednotné a jasné požiadavky a odmietli ním predostretú pracovnú verziu spoločnej deklarácie. V nej sa napríklad rátalo s tým, že nová vláda do 100 dní pripraví stratégiu rozvoja školstva a vedy na ďalších päť rokov. Konečná verzia deklarácie preto ministrovi spôsobila šok kvôli dramatickému navýšeniu finančných požiadaviek. Podľa Draxlera to svedčí o tom, že predstavitelia školských organizácií nie sú schopní prevziať spoluzodpovednosť a naďalej iba zbierajú ponosy, ktoré potom „posúvajú hore“.

Podobne kriticky sa Draxler vyjadril aj na adresu vysokoškolského prostredia po tom, čo Rada vysokých škôl SR vyslovila negatívne stanovisko k navrhovanému kandidátovi na člena Akreditačnej komisie Martinovi Kahancovi. Podľa ministra je dôvodom to, že vo vysokoškolskom prostredí sa veľa ľudí bojí konkurencie a vládne v ňom priemernosť a obrana voči akýmkoľvek zmenám.

 Na ministerstve školstva sa otvárali obálky s ponukami na kontroverzný projekt Edunet. O štvorročnú zákazku za 81 miliónov eur na novú sieť pre materské, základné a stredné školy sa zaujímajú štyria uchádzači. Podľa informácií týždenníka Trend by medzi nimi mal byť Slovak Telekom, ktorý dodával internet pre školy v projektoch Infovek a Infovek 2, a taktiež spoločnosti O2, Swan a Slovanet. Zápisnica bude zverejnená vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

 Prieskum agentúry AKO hodnotil stredné odborné školy v jednotlivých krajoch z pohľadu zamestnávateľov a rodičov. Zamestnávatelia sa vyjadrovali k tomu, akú majú skúsenosť s absolventmi rôznych škôl. Predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania František Tamašovič upozornil, že rozmanité školy nemožno hodnotiť podľa jednotných kritérií a ich umiestnenie v takto vytváraných rebríčkoch ovplyvňuje skôr popularita než hĺbkovo skúmaná kvalita. Školy so širokými programami tak majú pri hodnotení výhodu oproti užšie profilovaným.

 

Všimli sme si

 Výskum Svetovej zdravotníckej organizácie ukazuje, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižším počtom školákov, ktorým sa v škole páči. Slovenskí chlapci sa ukazujú aj ako nadpriemerní bitkári. Alarmujúcim zistením je tiež vysoký výskyt šikanovania. Na Slovensku sa k nemu priznalo až 11 percent dievčat a 17 percent chlapcov vo veku 15 rokov.

 Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia iba necelá polovica (45 percent) rodičov na Slovensku číta svojim deťom knihy viackrát do týždňa alebo každý deň. Tretine detí od dvoch do ôsmich rokov rodičia knihy nečítajú vôbec alebo len príležitostne. Otcovia si čítajú s deťmi trikrát menej ako mamy.

Medzinárodný prieskum zas ukázal, že najsčítanejší obyvatelia žijú v škandinávskych krajinách. Spomedzi krajín strednej Európy sa Slovensko umiestnilo na poslednej priečke napriek tomu, že podľa počtu knižníc skóruje vysoko. V tej istej štúdii sa zároveň nepotvrdil vzťah medzi dĺžkou povinnej školskej dochádzky a výdavkami na vzdelávanie na jednej strane a výsledkami žiakov na strane druhej.

U našich susedov má kampaň Celé Česko čte dětem za sebou už desať rokov aktivít. Pozrite si jeden z videospotov.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=8UjpP2U32Nw[/youtube]

 Ondrej Dostál, predseda OKS zvolený za SaS do Národnej rady SR, na svojom blogu upozornil na to, že multifunkčné ihrisko vybudované z európskych fondov v obci Hrčeľ v trebišovskom okrese je v párne dátumy sprístupnené rómskym občanom a v nepárne „ostatným občanom“. Segregačný rozpis medzičasom z obecnej webovej stránky zmizol.

 Psychologička a lektorka Komenského inštitútu Silvia Ondrisová sa v rozhovore zamýšľa, akú má učiteľ moc, či môže byť so žiakmi kamarát a čo má robiť, aby nevyhorel. Zároveň odporúča, aby sa učitelia vo svojej práci nezameriavali iba na deficity, ale aj na to, čo funguje a boli otvorení sebareflexii a spätnej väzbe. „Dôležitejší je proces, nie nevyhnutne iba výsledok. Vedieť oceniť snahu, vlastné postupy i pochybovanie pomáha deťom k motivácii, zvedavosti a ochote sa učiť a zlepšovať,“ uzatvára Ondrisová.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z druhého okrúhleho stola pre zástupcov politických strán a odborníkov v oblasti stredného všeobecného aj odborného vzdelávania.

 Pripravujeme prezentácie a workshopy na viaceré konferencie. V marci sa zúčastníme konferencie Učíme pre život v Poprade. V apríli sa zúčastníme konferencie Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku v Rožňave a napokon v máji vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole. Na všetkých troch sa budeme venovať predstavám odbornej a laickej verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktoré sme spracovali do atlasu predstáv.

 Vo vybraných mestách pripravujeme lokálne workshopy, do ktorých zapojíme všetkých, ktorých sa vzdelávanie týka.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: