Čo priniesol týždeň 14. 5. 2018 – 20. 5. 2018

Ministerka Lubyová o predložení „reformy“ školstva do medzirezortného pripomienkového konania | agentúrna správa TASR z 8. apríla 2018

 

Témy týždňa

Nové školstvo pozýva na prednášku o úspešnom vzdelávacom systéme v Estónsku • Zverejňujeme pracovný návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania • Zmeny v prijímaní žiakov na osemročné gymnáziá sú bližšie k schváleniu parlamentom

 

Výrok týždňa

Odborári navrhli, že treba zoštátniť originálne kompetencie v školstve. Prečo? To niekto, kto sídli na okrese alebo na kraji vie lepšie, či treba v obci škôlku? A ako si to vie skontrolovať z tej diaľky? My sme medzi ľuďmi a vieme veci riešiť. Nech o kompetenciách rozhodujú ľudia, ktorí k nim majú najbližšie a to sú volení predstavitelia miest a obcí.“

Michal Sýkora
starosta obce Štrba a predseda ZMOS
vo vyjadrení pre TASR | 17. 5. 2018

 

Výber z udalostí

• Budúci pondelok, 28. mája, bude v Bratislave o úspešnom príbehu estónskeho systému vzdelávania prednášať zástupca tamojšieho ministerstva školstva a výskumu Mart Laidmets. Zahraničný hosť, ktorý na Slovensko pricestuje na pozvanie občianskeho združenia Nové školstvo, objasní, ako možno vzdelávací systém zmeniť tak, aby boli „dobré školy za rohom.“

Vďaka tomu, že to v Estónsku dokázali, dostávajú deti kvalitné  vzdelanie, učitelia systematickú podporu a rodičia si nemusia vyberať, na akú školu svoje deti zapíšu.

Prednáška spojená s diskusiou sa uskutoční od 17:00 v hoteli Crowne Plaza. Zaregistrovať sa na ňu môžete prostredníctvom online formulára.

Stanovenie prognózy, kedy dôjde ku skutočnej reforme vzdelávania na Slovensku feat. Mňága a Žďorp

• Vízia „dobrej školy za rohom“ je obsiahnutá aj v reformnom dokumente Učiace sa Slovensko (UsS), ktorý ešte v októbri 2017 predložila skupina externých expertov ministerke Martine Lubyovej (nom. SNS). Tá v uplynulom týždni oznámila, že Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorý na základe UsS dala pripraviť zatiaľ neznámym autorom, už pripomienkujú ministerstvá.

Deje sa tak mimo štandardného medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť doň zasiahnuť nemôže.

Po stredajšom rokovaní vlády ministerka Lubyová povedala, že interné pripomienkovanie ministerstiev nemá fixné termíny. Keďže je to nadrezortný dokument, vláda ho nemôže schváliť pred tým, ako sa k tomu vyjadria všetky patričné ministerstvá,“ dodala Lubyovápotvrdila, že zmeny, ktoré má priniesť národný program, budú v desaťročnom horizonte stáť miliardy eur.

Medzičasom interný dokument získali viaceré médiá a upriamili pozornosť na viaceré navrhované opatrenia (napr. tu).

názory

Bola pri tvorbe akčného plánu. Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl hovorí, že podstatné bude ako sa peniaze dostanú do škôl. Reformný plán sme ukázali aj dvom opozičným poslancom – Zuzane Zimenovej a Branislavovi Gröhlingovi.

Uverejnil používateľ Andrea Šprochová TV Markíza Piatok 18. máj 2018

Keďže sme presvedčení, že nielen ministerstvá, ale i občianska verejnosť má právo vedieť, čo pripravovaný návrh národného programu obsahuje, v plnom znení v aktuálnej podobe si ho môžete prečítať tu.

• O zmenách v oblasti školstva v uplynulom týždni rokoval aj parlament. Do druhého čítania poslanci posunuli návrhposlancov SNS Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora BernaťákaJaroslava Pašku, ktorý presadzuje centrálne určenie kritérií pre stanovovanie počtu žiakov prvého ročníka osemročných gymnázií a taktiež centralizáciu experimentálneho overovania.

Podľa návrhu počet žiakov prvého ročníka osemročných gymnázií nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov populačného ročníka v príslušnom školskom roku. „Vzdelávanie a výchova žiakov prijatých nad limit určený ministerstvom budú zriaďovatelia musieť financovať z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, navrhujú predkladatelia.

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska návrh kritizuje a žiada jeho stiahnutie. Novela podľa nej neurčuje počty žiakov osemročných gymnázií na základe objektívne merateľných kritérií, diskriminuje časť detí a rozdeľuje ich na tie, ktorým pri rovnakých študijných predpokladoch štát poskytne a neposkytne normatívny príspevok na vzdelávanie.

• Prijímacie skúšky na osemročné gymnáziá aj ostatné stredné školy sa začali v minulom týždni. Ako informoval rezort školstva, vtomto školskom roku je na bežných a špeciálnych základných školách približne 39-tisíc deviatakov. Najväčší záujem je medzi nimi o gymnáziá a stredné odborné školy bez prívlastku. Nasledujú obchodné akadémie, stredné zdravotnícke školy a stredné priemyselné školy.

•  Fakt, že spomedzi študentov, ktorí sa už rozhodli študovať na strednej odbornej škole, sú len tri percentá zapojené do duálneho vzdelávania, kritizovali predstavitelia opozičných strán. Vládny návrh o odbornom vzdelávaní, ktorý chce túto situáciu riešiť, postúpil v parlamente do druhého čítania.

Na skutočnosť, že sa čoraz viac absolventov stredných odborných škôl hlási na štúdium práva, kriticky upozorňuje Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu.

•  Ministerstvo školstva v uplynulom týždni upriamilo pozornosť na to, že sa na stredných školách začalo obdobie ústnych maturitných skúšok. Tie sa tento rok týkajú približne 43-tisíc maturantov z viac ako 700 stredných škôl. Maturity potrvajú do 8. júna.

Kým v poslednej dobe sa veľa hovorí o slovenských absolventoch stredných škôl, ktorí mieria na zahraničné vysoké školy, menej vieme o rastúcom počte zahraničných študentov na Slovensku. Tému v ďalšom blogu projektu To dá rozum rozoberá analytik Stanislav Lukáč.

„Nielen počet zahraničných študentov, ale aj ich podiel voči celkovej študentskej populácii rastie. S 5,9 % zahraničných študentov okrem doktorandov, Slovensko presiahlo priemer krajín OECD z roku 2015 (5,6 %). Napriek tomu, že podiel zahraničných študentov stúpol za posledných päť rokov dva a pol násobne, Slovensko zatiaľ ťaží z ich väčšieho zastúpenia len veľmi málo,“ píše Lukáč.

•  Vyučovať na akademickej pôde naďalej nesmie evanjelický teológ Ondrej Prostredník, ktorý sa vlani zastal práv sexuálnych menšín (LGBT). Najvyšší evanjelický cirkevný súd v utorok zamietol jeho žiadosť o vrátenie kánonickej misie, ktorú mu odobral Zbor biskupov po tom, čo Prostredník vystúpil na Dúhovom pochode v Bratislave.

„Generálny súd týmto potvrdil právomoc biskupov rozhodovať o vysokoškolských učiteľoch aj bez toho, aby sa o spornej otázke viedla akademická diskusia na pôde cirkvi a s fakultou,“ okomentoval rozhodnutie Prostredník. Jeho právny zástupca zvažuje obrátiť sa v tejto veci na civilné súdy.

•  Podľa prieskumu iniciatívy Inakosť patrí školské prostredie medzi najčastejšie miesta, kde sa príslušníci LGBT menšiny stretávajú so šikanovaním a ďalšími nepríjemnými skúsenosťami.

„V školách by sa mali rozprávať o tejto problematike a nerobiť z LGBT ľudí tabu. Mali by mať na túto tému prepracovanú politiku proti šikanovaniu. To znamená, aby učitelia vedeli, čo majú robiť, lebo si myslím, že v súčasnosti nevedia, ako sa v takýchto situáciách zachovať. Učitelia by mali byť v tejto problematike vzdelaní,“ priblížil v rozhovore pre denník Pravda psychológ Andrej Kuruc.

•  Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností ocenili najlepších vedcov za rok 2017. Zoznam i profily ocenených si môžete pozrieť tu.

To, ako vníma prácu na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity úspešná vedkyňa Mariana Derzsi, ktorá sa po 10 rokoch vedeckej práce vo Varšave, Krakove, Paríži a Padove vrátila zo zahraničia späť na Slovensko, približuje Denník N.

 

Všimli sme si

•  Titul najobľúbenejšieho učiteľa Zlatý Amos získal v tomto školskom roku učiteľ dejepisu a občianskej náuky Ján Gáll zo Základnej školy na Drábovej ulici v Košiciach. O cene samotnej, slovenskom školstve a o deťoch, ktoré učí, rozprával ocenený pedagóg pre HN televíziu.

• Inštitút pre finančnú politiku (IFP) zverejnil analýzu, podľa ktorej až 60 % detí, ktorých rodič patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Podľa IFP zároveň platí, že viac ako priemernú mzdu zarobí iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší ľudia podobne ako v Spojených štátoch amerických, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %.

• O tom, že vzdelávací systém musí myslieť práve na deti z najchudobnejších rodín, rozprávala pre denník SME kolumbijská expertka na vzdelávanie Vicky Colbert, ktorá je zároveň spoluzakladateľkou vzdelávacieho modelu Escuela Nueva (Nová škola).

• Organizácia LEAF v spolupráci s Nadáciou Orange ponúka školám projekt zameraný na premenu škôl prostredníctvom mentorstva a koučingu aplikovaných do každodenného života školy. Základné informácie o projekte aj možnosti prihlásiť sa sú dostupné tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk