Témy týždňa

Súčasní aj bývalí politici spomínajú na zosnulého podpredsedu školského výboru Ľubomíra Petráka • Kritika plánovaných zmien v školskom a učiteľskom zákone neutícha • Očkovanie učiteľov do 55 rokov pokračuje

Výrok týždňa

„Veľmi by som odporúčal, aby sa školy otvárali postupne. Napríklad najskôr jeden deň v týždni. Postupne by sa pridávali ďalšie dni. Dôležité je, aby sa myslelo na to, že deti potrebujú podporu a pomoc. (…) Treba dať väčší dôraz na vzťahy. Na ich znovuobnovenie. Malo by byť veľa triednických hodín, na ktorých deti budú hovoriť o pocitoch z toho, ako sa majú a ako si predstavujú najbližšie dni. Dôležité je aj individuálne poradenstvo a odborná pomoc. Ak sa u niektorých detí prejavia patologické následky, tak budú potrebovať pomoc. Nemyslím si, že systém je na to pripravený alebo to takto reflektuje.“

Marek Madro
psychológ, riaditeľ združenia IPčko
v rozhovore pre denník SME | 18. 2. 2021

Výber z udalostí

• Vo veku 59 rokov v sobotu 20. februára zomrel poslanec Národnej rady SR za stranu Smer-SD, podpredseda školského parlamentného výboru a starosta obce Hurbanova Ves Ľubomír Petrák. Deň predtým predseda strany Robert Fico informoval, že poslanec je vo vážnom zdravotnom stave a zvádza ťažký boj. Úprimnú sústrasť rodine bývalého šéfa školského výboru a vďaku za jeho prácu, korektný prístup a vystupovanie vyjadrili najvyšší ústavní činitelia, stranícki kolegovia (napríklad tu, tu a tu) a viacerí súčasní i bývalí politici a političky naprieč politickým spektrom.

x „Napriek niektorým odlišným názorom sme dokázali spolu komunikovať slušne a vecne a to som si na ňom vážil,“ zhodnotil spoluprácu s Petrákom minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

x „Bol človek, ktorý vedel preukázať rešpekt aj kolegom v opozícii, človek, ktorý počúval, skrátka politik, s ktorým si viete predstaviť konštruktívnu spoluprácu napriek tomu, že stojíte na opačných brehoch politického spektra,“ napísala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí).

x „Napriek tomu, že sme boli z opačných strán politického spektra, vychádzali a spolupracovali sme veľmi dobre. Vážil som si ho, aj jeho seriózny prístup a dlhoročné skúsenosti,“ vyjadril sa predseda školského výboru Richard Vašečka (KÚ, klub OĽaNO).

x „Pamätám si ho ako profesionála, človeka, ktorý sa veľmi trpezlivo prehrýzal často nevďačnými detailmi parlamentnej práce, viac ako na sebaprezentácii mu záležalo na výsledku. Navyše, ako človek jednou nohou v samospráve nestratil kontakt s tým, čo sa deje priamo na úrovni života ľudí v obciach a vedel na to poukazovať,“ spomína exminister školstva Juraj Draxler.

• „Ľubo sa nikdy nevyhýbal nepríjemným témam a nebál sa debatovať ani na „cudzom ihrisku“. Spomínam na všetky tie okrúhle stoly na rôzne témy vzdelávacej politiky, ktoré sme v Novom školstve organizovali a ktorých sa opakovane zúčastnil. Jeho skúsenosti budú v školskom výbore veľmi chýbať,“ napísala analytička Nového školstva Zuzana Zimenová.

Okrúhle stoly Nového školstva v novembri 2019 boli venované témam riadenia a financovania škôl. Ako vtedajší predseda školského výboru sa na nich zúčastnil aj Ľubomír Petrák, ktorý do diskusie prispel cennými podnetmi. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým.

• V druhej polovici januára ministerstvo školstva do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) poslalo návrh novely školského zákona, s ktorým v nasledujúcich týždňoch vyjadrili nespokojnosť mnohé organizácie a jednotlivci pripájajúci sa k hromadným pripomienkam (napr. tu, tu, tu, tu a tu). K návrhu napokon prišlo vyše tisíc pripomienok. Aj v minulom týždni, keď už na ministerstve prebiehali rozporové konania, jeho kritika v médiách silnela.

x Konferencia biskupov Slovenska navrhovanú novelu odporúča stiahnuť a prepracovať. Výhrady biskupov sa týkajú aj miery právomocí samosprávnych krajov voči cirkevným a súkromným školám, napríklad pri určovaní počtu žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia.

x Zásadné pripomienky k navrhovanej zmene školského zákona má aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. „Hoci novela dáva nádej na potenciálnu možnosť ďalšieho vzdelávania detí s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia v bežných stredných školách, naďalej umožňuje ich vylučovanie do špeciálnych škôl. A to bez úpravy akéhokoľvek predvídateľného postupu smerujúceho k ukončeniu vzdelávania žiakov a žiačok s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia v segregovaných špeciálnych školách,“ uviedla Patakyová.

x So spôsobom, akým chce ministerstvo novelou školského zákona obmedziť funkčné obdobie riaditeľa školy, nesúhlasí Slovenská komora učiteľov (SKU). „Starosta je úplne neobmedzený panovník, pri vymenovaní riaditeľa má právo veta. A to sa ešte viac posilní,“ tvrdí Viktor Križo z SKU. „Nemá to byť o počte rokov. Má to byť o tom, čo riaditeľ dokáže urobiť pre školu, či ju dokáže posúvať, či si rozumie s personálom a či sú rodičia spokojní,“ myslí si predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková.

• SKU spolu s ďalšími profesijnými organizáciami kritizuje, že ministerstvo pre blížiacu sa účinnosť povinného predškolského vzdelávania päťročných detí a nedostatok kapacít v škôlkach umožnilo poskytovať ho aj zariadeniam mimo siete škôl. Nevyžaduje pritom od nich rovnaké štandardy kvality ako od registrovaných škôlok.

„Sme za rozmanitosť poskytovateľov, avšak základná požiadavka na kvalifikáciu osôb, ktoré majú vzdelávať deti, musí platiť pre všetkých. Verejnosť ako prijímateľ verejného povinného vzdelávania musí mať štátom garantovanú odbornosť na všetkých jeho stupňoch,“ konštatujú organizácie.

Aliancia súkromných jaslí a škôlok sa voči vyjadreniu organizácií ohradila s tým, že odmieta tvrdenia o nekvalite či nekvalifikovanosti ich pedagogických zamestnancov.

• Kritike čelí aj návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý ministerstvo taktiež predložilo na pripomienkovanie. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada o jeho stiahnutie a prepracovanie po diskusii s odborníkmi, pričom navrhovaným zmenám vyčíta nesystémovosť a nelogickosť.

„Niektoré zmeny, ako napríklad zavedenie nadčasovej práce pre vedúcich zamestnancov, dokonca popierajú filozofiu pôvodného zákona. Návrh zavádzajúci nadčasovú prácu pre vedúcich zamestnancov znamená ďalší negatívny dopad na verejné financie, jeho dosah však predkladateľ v doložke vplyvov ani nevyčíslil,“ upozornil expert ZMOS na školstvo Zdenko Krajčír s tým, že návrh môže ešte viac znížiť kvalitu riadenia regionálneho školstva.

• Školy dostali od druhého februárového týždňa možnosť obnoviť prezenčnú výučbu pre najmladších žiakov a žiačky a pre končiace ročníky základných aj stredných škôl. V stredu 17. februára ministerstvo školstva evidovalo obnovené prezenčné vyučovanie v 2681 školách, z toho 1174 materských, 1219 základných a 288 stredných škôl. V troch samosprávnych krajoch stredného Slovenska pritom prebiehali jarné prázdniny, počas ktorých mohli žiaci navštevovať jarné školy.

Koncom týždňa počet čiastočne otvorených škôl presiahol počet 2700, v školách sa učilo viac ako 177-tisíc žiakov a žiačok.

• Zhodnotenie návratu detí do škôl zo strany riaditeľov aj rodičov z rôznych častí Slovenska priniesol denník Pravda. To, ako prebehlo otvorenie jednej z najväčších škôl na Slovensku vSenci, priblížila reportáž Denníka N. „Tieto deti volajú korona deti. Nie som pedagóg, neviem ich doma učiť. Ešte som navyše musela pracovať a mala som pred pôrodom,“ opisuje jedna z matiek privádzajúca do školy jedno svoje dieťa, kým ďalší dvaja druhostupniari ostali pri online vyučovaní doma. Na to, že štát nepočítal so situáciami, keď dieťa pochádza z čierneho okresu, ale školu navštevuje v červenom, čím spôsobil chaos a nepríjemnosti najmä rodičom, upozornili Hospodárske noviny.

Ministerstvo školstva prisľúbilo, že školám dodá respirátory a ďalšie ochranné pomôcky, no ani začiatkom minulého týždňa ich mnohé nemali k dispozícii. „Niektoré dodávky sú práve na ceste a ochranné pomôcky budú odovzdané v najbližších hodinách,“ reagovalo ministerstvo.

• Ministerstvo školstva spustilo registráciu na očkovanie pre ďalších pedagogických zamestnancov škôl. Prihlásiť sa môžu prostredníctvom tohto formulára. „Do kategórie pedagogický zamestnanec, samozrejme, spadajú aj vychovávatelia, pedagogickí asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a pedagogickí zamestnanci internátov na školách,“ozrejmil minister Gröhling. Dodal, že možnosť zaregistrovať sa na očkovanie už využilo približne 8500 učiteľov a špecifikoval, v ktorých mestách ešte sú voľné termíny na očkovanie v prebiehajúcom týždni.

„Záujem bol enormný. Aj preto sa po diskusii s ministrom zdravotníctva otvoril celý systém a v súčasnosti sa môžu registrovať už aj učitelia druhého stupňa základných škôl alebo stredných škôl v jednotlivých kategóriách,“ poznamenal Gröhling na margo očkovania pedagogických zamestnancov do 55 rokov.

O tom, že po vakcinácii mali viacerí učitelia nežiaduce účinky, pre ktoré ostali doma a v niektorých prípadoch to posunulo aj otváranie škôl, písali denník SME a Denník N (tu a tu). Podľa odborníkov ide o bežné príznaky, ktoré vo veľkej väčšine prípadov do pár dní odznejú.

• V uplynulom týždni ministerstvo školstva ohlásilo vyčlenenie 20 miliónov eur na udržateľnosť zamestnanosti pedagogických a nepedagogických zamestnancov v základných umeleckých školách. „Nechceme, aby koronakríza a s ňou spojený pokles podielových daní ohrozili rozvoj talentu mladých ľudí, a preto sme presadili tento projekt,“ skonštatoval minister Gröhling na margo pomoci z Európskeho sociálneho fondu.

• O tom, že dlhodobo zatvorené školy a odlúčenie od kolektívu môžu u detí spôsobovať úzkosti a depresie, pre Hospodárske noviny rozprávala psychologička Eva Gajdošová. To, že pocity osamelosti a depresie sú najčastejšími dôsledkami sociálnej odlúčenosti, pre ktoré sa tínedžeri obracajú na psychologické poradne, vysvetľoval riaditeľ poradne IPčko Marek Madro.

Všimli sme si

• „O vzdelávaní detí sa hovorí po celú dobu pandémie. V médiách dostávajú priestor rodičia, odborníci, stredoškoláci aj vysokoškoláci, ale nás zaujíma aj pohľad detí zo základných škôl,“ píše český týždenník Respekt v úvode článku, v ktorom uverejnil výpovede detí o tom, ako prežívajú dištančné vzdelávanie.

Česká republika plánuje otvorenie škôl aj pre deviatakov základných škôl a maturantov od 1. marca. Znamenalo by to návrat 100-tisíc žiakov a 30-tisíc učiteľov. Nástup na prezenčné vyučovanie má byť podmienený testovaním.

• Denník N uverejnil rozhovor s českou psychologičkou Janou Nováčkovou, kritičkou tradičného školstva a spoluautorkou konceptu respektovat a být respektován. „Hovorím, že tradičná škola tak, ako je nastavená – že sa deti v triede učia rovnaké veci rovnakým spôsobom v rovnaký čas – vlastne kradne deťom čas na ich optimálny rozvoj, znemožňuje im poznať samých seba, kde sú ich prirodzené silné stránky, kde je ich individuálny potenciál,“ konštatuje Nováčková.

• Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 24. ročník oceňovania významných slovenských osobností vedy a výskumu – Vedec roka SR 2020. Nominácie do piatich kategórií je možné zasielať do 31. marca 2021. Ďalšie informácie sú dostupné na webe Veda na dosah.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk