Témy týždňa
Minister školstva bilancoval svoj prvý rok, odborníci aj praktici sú kritickí • Prerábajú sa návrhy noviel školského aj vysokoškolského zákona • Po univerzitách hrozia štrajkom aj stredné zdravotnícke školy
Výrok týždňa
„Namiesto toho, aby ministerstvo najprv získalo podnety z terénu a potom ich zapracovalo do noviel, sa udial opak. Žiadna participácia, transparentnosť a verejná diskusia. Minister školstva sa veľmi podobá premiérovmu štýlu riadenia pandémie – mnoho tlačoviek, fotografií, rozhodnutí bez podpory odborníkov a expertov z praxe.“
Viktor Križo
zástupca Slovenskej komory učiteľov
v hodnotení roku práce ministra školstva | 15. 3. 2021
Výber z udalostí
• Uplynul rok od nástupu vlády Igora Matoviča (OĽaNO). Bilancovanie činnosti jej ministrov a ministeriek prekryla koaličná kríza, z ktorej vývoja nie je jasné, ako dlho bude v tomto zložení naďalej vládnuť. Ku zhodnoteniu krokov vo vzdelávaní pristúpil aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS), odborníci a odborníčky či ľudia zo školskej praxe.
Minister posledný rok označil za náročný a dynamický, skomplikovaný pandémiou koronavírusu. „Hneď po nástupe sme za 4 dni spustili web Učíme na diaľku za nulové náklady. Už počas prvého dňa tento web navštívilo 119-tisíc ľudí. (…) V októbri roku 2020 sme investovali prvých 6 miliónov eur na nákup digitálnych technológií a v januári ďalšie 3 milióny eur na tento účel. Príspevok dostalo 2265 škôl. V pláne obnovy sme navyše na digitalizáciu školstva vyčlenili 180 miliónov eur,“ sumarizoval Gröhling svoj odpočet za uplynulý rok.
• Analytik Juraj Čokyna, ktorý donedávna pôsobil na Inštitúte vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva za pozitívum uplynulého roka v školstve označil zmenu na čele Štátneho pedagogického ústavu, ktorý vedie Miroslava Hapalová. „Pod jej vedením sa rozbehli napríklad dôležité zmeny v školskom kurikule, čo je obzvlášť dôležité v súvislosti s riešením dosahu pandémie na školské výsledky detí,“ povedal Čokyna.
Zároveň dodal, že najväčšou zmenou v školstve je zlepšenie marketingovej komunikácie ministerstva a najväčším negatívom dopad pandémie na desaťtisíce detí, ktoré sa v čase zatvorených škôl neučili vôbec alebo nemali prístup k online vzdelávaniu. „Tieto čísla mohli byť násobne nižšie, ak by ministerstvo reagovalo včas, respektíve ak by vôbec reagovalo,“ poznamenal.
• Podľa Slovenskej komory učiteľov (SKU) sa v prvom roku funkčného obdobia ministra Gröhlinga robili viac-menej len kozmetické opravy a hasili požiare spôsobené pandémiou, čo si vyžadovalo mimoriadne úsilie.
„Bohužiaľ, musíme konštatovať, že školstvo ani dnes nie je prioritou vlády. Rezort skončil mimo záujmu víťaznej politickej strany, rovnako v predchádzajúcich desaťročiach. Komora učiteľov žiadala od novej vlády procesuálnejšie zmeny, ktoré nakoniec sú zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády. Tie sa však doteraz v rezorte školstva neuskutočnili,“ zhodnotil za SKU Viktor Križo.
Medzi pozitíva SKU aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) zaradili vyrokovanie prednostného očkovania učiteľov. „Minister školstva dokázal počas pandémie zabezpečiť financovanie osobných nákladov zamestnancov školstva pri dištančnej aj prezenčnej forme vyučovania,“ dodal ešte predseda OZPŠaV Pavel Ondek. Za negatíva uplynulého roka označil to, že napriek sľubom doteraz nedošlo k zjednoteniu financovania zamestnancov v regionálnom školstve a tiež spôsob, akým ministerstvo zasahuje do fungovania vysokých škôl.
• Pôsobenie ministra Gröhlinga vo funkcii hodnotia predstavitelia vysokých škôl negatívne. V uplynulých týždňoch ostro kritizovali avizované zmeny vo vysokošolskom zákone i zámery spracované v Pláne obnovy a odolnosti financovaného z prostriedkov EÚ (napr. tu, tu a tu).
Nespokojnosť Akademického senátu (AS) a vedenia Trnavskej univerzity (TU) vyústila do požiadavky na výmenu vedenia ministerstva. „Obidva dokumenty vznikali bez toho, aby vysoké školy mali možnosť vyjadrovať sa k ich obsahu, redukujú podstatu univerzitného vzdelávania na obsluhu pracovného trhu,“ konštatuje TU na margo návrhu novely zákona aj plánu obnovy s tým, že „záujem riešiť problémy VŠ a pripraviť užitočnú novelu zákona o VŠ sú len mediálnymi pózami ministra školstva a štátneho tajomníka.“ Viac o tom, prečo TU žiada odchod ministra školstva, pre denník Pravda povedala predsedníčka AS TU Katarína Karabová.
Ministerstvo školstva vydalo v stanovisko, v ktorom zopakovalo, že znenie návrhu novely o vysokých školách pripraví expertná pracovná skupina. No napríklad predstavitelia Ekonomickej univerzity v Bratislave hovoria, že prísľub širokej diskusie k plánovaným zmenám je iba deklaratívny.
• Kritike ministerstvo nečelí len v súvislosti s plánovanými zmenami v oblasti vysokého školstva. Stredné zdravotnícke školy (SZŠ) vyjadrili nespokojnosť s návrhom novely zákona o odbornom vzdelávaní, podľa ktorého by sa pre ne mala otvoriť možnosť zapojiť sa do duálneho vzdelávania.
„Sme presvedčení, že zavedením duálneho vzdelávania do zdravotníckych škôl by došlo jednoznačne k zníženiu kvality vzdelávacieho procesu pri praktickom vyučovaní a k znižovaniu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska by ohrozilo kvantitu i kvalitu personálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ povedal Miroslav Sekula, prezident Asociácie SZŠ, ktorá vyhlásila štrajkovú pohotovosť. „Stratili by sme možnosť kontrolného pôsobenia nad žiakmi, neboli by sme účastní praxe,“ doplnil pre Hospodárske noviny riaditeľ SZŠ v Poprade Miroslav Bednár.
To, že navrhovaná zmena by študentom a študentkám stredoškolských zdravotníckych odborov mohla priniesť benefity, konštatuje riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier Lukáš Kober. „Študent má za prax, ktorú realizuje v nemocnici, zaplatené. Zamestnávateľ mu zabezpečuje napríklad aj ošatenie, stravovanie a príspevok na cestovanie,“ uviedol Kober. Rezort školstva na kritiku reagoval konštatovaním, že vstup do duálneho systému bude naďalej len dobrovoľný.
• Iniciovanie ďalšej hromadnej pripomienky podnietil aj druhý návrh novely školského zákona. K prvému návrhu v medzirezortnom pripomienkovaní prišlo vyše tisíc kritických podnetov. Ministerstvo školstva ho následne prepracovalo a posunulo na skrátené pripomienkovanie. No napríklad kritizovanú požiadavku minimálnej 20%-nej úspešnosti v Testovaní 9 ako podmienky pre prijatie na strednú školu nahradilo požiadavkou prijímania „úspešných absolventov“ testovania.
Pod hromadnú pripomienku „Nehádžme deťom polená pod nohy 2“ sa podpísalo viac ako 1800 ľudí, takže ministerstvo s jej iniciátormi musí rokovať.
„Keď sa v septembri vrátia do 9. ročníka, budú predovšetkým potrebovať podporu. Nie nový zákon, ktorý im povie, že ak neprejdú Testovaním 9, ich ďalšia vzdelávacia cesta je zarúbaná,“ napísala na margo navrhovanej zmeny sociologička Tina Gažovičová.
• Zmenou v školskom zákone sa v uplynulom týždni zaoberal aj parlament. Poslanci a poslankyne v druhom čítaní rokovali o návrhu, ktorý má rozšíriť možnosť tzv. domáceho vzdelávania aj pre druhý stupeň základných škôl. Návrh získal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a nadobudne účinnosť od 1. septembra tohto roka.
• To, že na rozdiel od prvej vlny pandémie ministerstvo školstva momentálne nedisponuje informáciami o počte detí, ktoré sa v tomto školskom roku doma nevzdelávajú vôbec alebo sa vzdelávajú len minimálne, v blogu novovzniknutého Centra vzdelávacích analýz (CVA) konštatujú Alexandra Ostertágová a Michal Rehúš.
„Aktuálne pracujeme na viacerých prieskumoch a analýzach, vďaka ktorým budeme schopní poskytnúť ministerstvu školstva a ďalším aktérom vo vzdelávaní spoľahlivý základ, od ktorého bude možné odvinúť účinné kompenzačné opatrenia na nadchádzajúce obdobie,“ avizuje CVA v článku.
O tom, že ministerstvo v súčasnosti nemá kompletné informácie o počte otvorených škôl a nezbiera ani údaje o počte detí a učiteľov, ktorí sa nakazili v školách, informoval Denník N.
• Na to, ako je možné, že od konca februára nedošlo k zatvoreniu škôl tak, ako to pre zhoršenú epidemickú situáciu požadovali odborníci, odpovedá Tomáš Čorej v Deníku N. Mária Dvořáčková v Hospodárskych novinách konštatuje, že riaditelia na prezenčné vyučovanie púšťajú viac detí, ako je nevyhnuté. Epidemiológovia a hygienici upozorňujú na pozitívne prípady medzi deťmi, ktoré nákazu môžu ďalej šíriť.
„Pokiaľ by boli zabezpečené nosové testy alebo kloktacie, ktoré deti zvládnu, to treba zaviesť a používať,“ myslí si hlavná epidemiologička ministerstva zdravotníctva Henrieta Hudečková.
Reportáže o tom, ako prebehlo pilotné testovanie kloktaním v Bratislave či Plaveckom Štvrtku si môžete prečítať tu a tu.
Všimli sme si
• Česká školská inšpekcia zverejnila tematickú správu o dištančnom vzdelávaní v základných a stredných školách. Okrem iného v nej prezentuje podiel žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami zapojenými do online výučby, ale aj dáta o rôznych podobách organizácie výučby na diaľku.
• Denník N pripravil súťaž „Správa z izolácie“ pre žiakov základných a stredných škôl. Správa môže mať formu listu, úvahy, denníkového záznamu, fotky, kresby, videa či básne a mladí ľudia ju môžu do 6. apríla zaslať emailom na sutaz@dennikn.skalebo ju uverejniť ako post na Instagrame s hashtagom #spravazizolacie. Viac o podmienkach súťaže nájdete tu.
• Komunitné centrum Stará jedáleň pri príležitosti roku od zatvorenia škôl usporiadalo online diskusiu „Rok bez spolužiakov“ o pocitoch mladých ľudí a detí, ktoré sú pre pandémiu mesiace odkázané iba na dištančné vzdelávanie. Moderátor Samo Marec sa o téme rozprával so školským psychológom Petrom Tóthom, riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu Miroslavou Hapalovou a s Janou Lednickou z psychologickej poradne.
Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk