Výrok týždňa

„Niekedy stačí úplne malý, pre niekoho bezvýznamný podnet, no pre týrané traumatizovane dieťa, ktorého vnútorne a dlhodobé zranenia nie sú vidieť, je to ako iskra pri priloženej zápalke. Tragédia vo Vrútkach bola s vysokou pravdepodobnosťou následkom takýchto vnútorných zranení, dlhodobého až neľudskému ponižovania.  Ak sa ako spoločnosť nebudeme v dostatočnej miere venovať prevencii násilia a to komplexne na všetkých úrovniach, ak sa deti už od útleho veku nenaučia identifikovať vhodné a nevhodné správanie, prijímať inakosť a riešiť konflikty nenásilným spôsobom, tak tragédií, ako sa stala vo Vrútkach, môže byť omnoho viac.“

Mariana Kováčová
šéfka organizácie Centrum Slniečko
v príspevku na sociálnej sieti | 17. 6. 2020

 

Výber z udalostí

• V rámci uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu mohli stredné školy otvoriť svoje brány od pondelka 22. júna. Možnosť vrátiť sa do škôl od tohto dátumu dostali aj žiaci a žiačky 6. až 9. ročníka základných škôl. Počas minulého týždňa viacerí zriaďovatelia upozornili, že sa mnohé stredné školy otvoria až od 29. júna alebo 30. júna, aby mohlo prebehnúť odovzdávanie koncoročných vysvedčení.

„Predpokladáme, že školy využijú tieto dni najmä na odovzdanie vysvedčení, prípadne na odovzdávanie učebníc a ukončenie ročníka. Určite nebudeme odporúčať žiadne skúšanie ani testovanie,“ zdôraznil v súvislosti s opätovným otváraním škôl minister školstva Branislav Gröhling (SaS). V základných a materských školách sa od minulého týždňa zmiernili aj ďalšie opatrenia. Deti rozdelené do menších skupín môžu učitelia opäť zlúčiť do jednej triedy. Zrušilo sa aj povinné meranie teploty žiakov a prehlásenie zákonného zástupcu o zdravotnom stave dieťaťa pre materskú školu.

• O školstve v čase koronakrízy a výzvach, ktoré pandémia priniesla pre vzdelávací systém na Slovensku a v Čechách hovoril minister Branislav Gröhling s českým ministrom školstva Robertom Plagom (ANO) počas diskusie s názvom Núdzový stav vo vzdelávaní – riešenia a príležitosti v ČR a SR.

Organizovali ju česká Stála konferencia asociácií vo vzdelávaní a Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní zo Slovenska.

• Zámer zmapovať dopady pandémie koronavírusu na vzdelávanie, organizovanie výučby a záverečných skúšok na slovenských vysokých školách deklaruje Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) v spolupráci so Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo (SAAVŠ).

„Pedagógovia, vedci, vedúci zamestnanci, ktorí sa počas mimoriadnej situácie snažili poskytnúť študentom to najlepšie, čo môžu, si zaslúžia pochvalu a budeme ich uvádzať ako príklady dobrej praxe,“ priblížil cieľ prieskumu člen Výkonnej rady SAAVŠ Bálint Lovász. Iniciátorom ide aj o identifikovanie nedostatkov vo funkčnosti vnútorných systémov zabezpečovania kvality na vysokých školách.

• Jedným z dôsledkov krízy koronavírusu v prebiehajúcom školskom roku bolo nariadenie ministerstva školstva, podľa ktorého sa na stredných školách neuskutočnili prijímacie konania, ale prijímanie budúcich študentov na základe priemeru známok. Viacerí riaditelia škôl, študenti aj rodičia tento krok ministerstva kritizovali.

„Prikláňam sa k názoru, že priemerová podoba prijímacích skúšok bola skôr diskriminačná ako spravodlivá,“ myslí si učiteľka gymnázia v Košiciach Ľubica Fedorová. „Keď si uchádzač s dvojkami na vysvedčení vybral gymnázium, tak mal smolu a musel ísť do druhého kola,“ dodal pre Hospodárske noviny riaditeľ gymnázia v Prešove Pavol Petrovský.

Ministerstvo školstva kritike oponuje. „Prijímacie kritériá si nastavovali školy samostatne. Dva povinné predmety mohli školy doplniť o výsledky v súťažiach či medzinárodné úspechy a aj o vlastné kritérium,“ tvrdí ministerstvo.

• O tom, prečo v Prešovskom kraji obnovilo prezenčné vzdelávanie najmenšie percento škôl a o možných dôvodoch, pre ktoré sa do škôl nevrátili mnohé deti z marginalizovaných rómskych komunít, v reportáži pre konzervatívny denník Postoj píše Adam Takáč.

To, že ministerstvo školstva nemá podrobnejšie dáta o tom, akým spôsobom sa v čase zatvorených škôl deti vzdelávali, skritizoval predseda strany Spolu – občianska demokracia Juraj Hipš. „Napríklad, česká školská inšpekcia má kompletné dáta o tom, koľko škôl a ako učilo, kde boli problémy, koľko detí nebolo zapojených,“ porovnáva Hipš.

• K téme nedostatočnej kvality a nevhodných podmienok vzdelávania deti z marginalizovaných komunít sa v uplynulom týždni vyjadrilo aj ministerstvo školstva. Informovalo, že o odstraňovaní segregácie v školách komunikuje s Európskou komisiou, ktorá nám pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní hrozí žalobou.

Ministerstvo zároveň priblížilo, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia zaznamenávajú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní v porovnaní s ostatnými deťmi. Títo žiaci majú oproti ostatným žiakom aj viac ako štvornásobne vyššiu mieru opakovania ročníka. Takmer dvojnásobne viac z nich po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje ďalej vo vzdelávaní.

• Na postoj k spoločnému vzdelávaniu detí s rôznymi potrebami a z rozličných sociálnych pomerov sa ministra školstva pýtal Branislav Dobšinský z portálu aktuality.sk.

Minister Gröhling sa v rozhovore vyjadril aj k téme šikanovania na školách. Tá sa opäť dostala do pozornosti po útoku vo vrútockej škole, pri ktorom okrem mladého páchateľa a zároveň bývalého študenta školy tragicky zahynul zástupca riaditeľky a ďalší ľudia, vrátane detí, utrpeli vážne zranenia.

„Čo sa týka šikany, je to obrovský problém, o ktorom sa u nás vôbec nerozpráva. Je to akoby to slovo ani neexistovalo, vždy sme sa snažili ho potlačiť úplne na spodok záujmov. Budúci školský rok sa preto bude niesť v duchu absolútneho potlačenia šikany a nulovej tolerancii voči šikane,“ uviedol Gröhling a dodal, že ministerstvo chce k riešeniu problému prispieť posilnením podporného personálu škôl.

• To, že Štátna školská inšpekcia vo svojej správe za minulý školský rok na problém šikanovania upozorňuje, pripomína Ivana Štefúnová z denníka Pravda. Šikanovanie inšpektori zaznamenali takmer v každej škole, ktorú navštívili. Skúsenosti s takýmto správaním zisťovali prostredníctvom dotazníka, do ktorého sa zapojilo 2 362 žiakov 6. a 7. ročníkov ZŠ.

Možnosť, že by motívom útoku vo Vrútkach mohlo byť šikanovanie páchateľa v minulosti, odmietol primátor mesta Branislav Zacharides. „Neboli v minulosti počas jeho štúdia zaznamenané skutočne žiadne náznaky toho, že by bol z niekoho strany šikanovaný,“ poznamenal primátor, podľa ktorého v súvislosti s útočníkom koluje množstvo „nepráv, poloprávd a neistôt.“

Voči tvrdeniam o šikanovaní páchateľa sa ohradila aj riaditeľka vrútockej školy Erika Repková, ktorá tragédiu podrobne opísala. „Má pravdu v tom, že jednoduché vysvetlenia sú často falošné. Nech by vyzerali hocijako logicky. Bráni dobré meno školy. Na druhej strane treba priznať, že napriek všetkej snahe a dobrej vôli sa o šikane nemuselo vedieť,“ reaguje na slová riaditeľky komentátor Ľubomír Jaško. O osobnej skúsenosti z pohľadu obete šikanovania v škole píše Matia Lenická.

O tom, že následky šikanovania dieťaťa môžu v prípade nespracovania traumy prepuknúť aj po mnohých rokoch, pre aktuality.sk hovorí šéfka organizácie Centrum Slniečko Mariana Kováčová. Téme sa v blogu podrobnejšie venuje aj Juraj Hipš. To, ako psychológovia po podobných udalostiach pracujú s deťmi, a prečo je dobré, keď sa žiaci vrátia do tried čo najskôr, približuje Mária Anyalaiová.

• Po útoku páchateľa vo Vrútkach prišiel o život zástupca riaditeľky školy Jaroslav Budz. Posledná rozlúčka s pedagógom, ktorý sa útočníkovi postavil do cesty, sa konala uplynulý piatok. Na učiteľa v blogu spomína aj jeho bývalý žiak Marek Yildizlar. Zdravotný stav piatich pacientov, ktorí počas útoku utrpeli zranenia, vrátane dvoch maloletých, je podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice v Martine stabilizovaný.

V uplynulom týždni médiá informovali aj o prípade zastrašovania učiteľky jednej z bratislavských základných škôl. Polícia v tejto súvislosti obvinila 15-ročného bývalého žiaka školy za to, že učiteľku zastrašoval opakovane prostredníctvom emailových správ. „Obsahom týchto zastrašujúcich správ mali byť vyhrážky o vyhlásení vojny všetkým učiteľom, ktoré mali byť odpoveďou na prísny pedagogický prístup učiteľky,“ uviedla polícia.

Na otázky, ako sa môžu školy brániť osamelým útočníkom a či je možné sa na takéto útoky vopred pripraviť, odpovedal bezpečnostný manažér Martin Královič v rozhovore s Petrom Hanákom. K téme sa Královič vyjadroval aj pre denník SME.

• O finančnej pomoci školám a racionalizácii ich siete v uplynulom týždni rokovali zástupcovia samosprávnych krajov SK8 spolu s ministrom školstva. „Budeme chodiť do regiónov a vysvetľovať na zastupiteľstvách aj rodičom, prečo je dobré niektoré stredné školy zlúčiť. Je to o tom, aby sme mohli lepšie zaplatiť učiteľov, aby sme mohli lepšie vybaviť školy, aby každá škola mala jedáleň, knižnicu či telocvičňu, a na to by mali byť používané ušetrené financie,“ uviedol minister Gröhling.

O optimalizácii siete škôl Gröhling hovoril aj pre Hospodárske noviny. „Máme do 300 základných škôl, ktoré majú nula žiakov, čo je úplný nezmysel. Štát takáto škola nič nestojí, ale zaťažuje systém a nemotivuje, aby ste ho tvorili,“ povedal minister.

• Kritická situácia na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU) neutícha. Akademický senát fakulty (AS FIIT) je opäť nefunkčný po tom, čo sa svojho mandátu vzdala členka zastupujúca študentov, Michaela Kolesíková. Tá uviedla, že „odmieta byť súčasťou účelovo zloženého senátu a legitimizovať svojou účasťou jeho rozhodnutia“.

Kritizovaný dekan fakulty Ivan Kotuliak reagoval vyhlásením, že študentka zmarila možnosť konštruktívnej diskusie pred prvým plánovaným zasadnutím AS FIIT po dlhej dobe. „Pred voľbami sme aj od rektora dostali upozornenie, že fakultný senát má byť funkčný a keď sa niektorá zo strán vzdá mandátu, bude to mať vážne následky na ďalšie fungovanie fakulty,“ povedala k aktuálnemu vývoju hovorkyňa dekana Monika Karoliová.

Koncom týždňa sa v médiách objavila aj informácia, že dekan nepredĺžil pracovné zmluvy štyrom pedagógom a nedal k tomu nijaký dôvod. Vedenie fakulty uviedlo, že to nie je povinnosťou zamestnávateľa a dodalo, že časti štrajkujúcich pedagógov zmluvy predĺžilo.

• Ďalšie správy zo školstva jednou vetou:

x Andrej Hutta, ktorého nedávno do vedenia Štátneho inštitútu odborného vzdelávania dosadil minister Branislav Gröhling, skončil vo svojej funkcii po tom, čo aktuality.sk upozornili, že sa pred pár rokmi za podozrivých okolností dostal k miliónovej zákazke od štátu.

x Minister Branislav Gröhling v uplynulom týždni odpovedal aj na otázky Štefana Hríba v relácii .pod lampou, ktorú si môžete pozrieť tu.

 

Všimli sme si

• Pätica vedeckých pracovníkov si minulý utorok v Bratislave prevzala ocenenia v rôznych kategóriách v rámci podujatia Vedec roka SR. V kategórii „Vedec roka 2019“ ocenenie získal Peter Skyba, ktorý sa venuje rozvoju a výskumu fyziky nízkych teplôt. Rozhovor so Skybom priniesli Hospodárske noviny. Krátke profily ďalších ocenených vedeckých pracovníkov nájdete tu.

• Čo potrebujeme na výrobu škrečkovej elektrárne? Koľko vodných elektrární je na Slovensku? A mal by v atómovej elektrárni pracovať taký bezpečnostný technik, ako je Homer Simpson? Aj na tieto otázky odpovedá 7-ročná Monika Bošková.

• Vedkyňa Dominika Fričová v blogu iniciatívy Žijemvedu.sk opisuje „(skoro) všetko, čo ste chceli vedieť o VEGA grantoch, ale báli ste sa opýtať.“ O tom, že téma prideľovania grantov je Pandorinou skrinkou slovenskej vedy, reagujúc na Fričovej text píše vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk