Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Nemeckí exriaditelia škôl ukázali, ako sa dá inkluzívne vzdelávať 
Rokovanie školského výboru o reforme zrušili Ďalšie prehajdákané eurofondy
Výrok týždňa
„Väčšina našich detí je z Luníka IX alebo z okolitých osád. To sú rodiny, ktoré nežijú na hranici biedy, oni už žijú v biede. Stáva sa, že deti prídu do prvého ročníka a nevedia po slovensky a aj v rómčine majú slabú slovnú zásobu. Následne ich tento systém hodnotí, ako reagujú na učiteľku a ako vykonávajú pokyny. Lenže ako ich môže žiak vykonávať, keď učiteľke nerozumie? A potom musíte nechať dieťa prepadnúť. Keď dieťa prepadne v tomto veku, už sa nespamätá a školu skončí v 6. ročníku.“
Anna Koptová
riaditeľka súkromnej základnej školy
v reportáži Denníka N | 16. 10. 2017
Výber z udalostí
V uplynulom týždni sme spracovávali výstupy z verejnej prednášky nemeckého experta Wilfrieda W. Steinerta. Bývalý riaditeľ oceňovanej školy Waldhofschule, ktorá vzdeláva deti s rôznymi potrebami, ukázal, ako môže inkluzívne vzdelávanie úspešne fungovať. Videozáznam z prednášky v nemčine, prezentáciu a fotogalériu z podujatia si môžete pozrieť tu.
O činnosti inej inkluzívnej školy v Nemecku hovorila na konferencii Centra pre výskum etnicity a kultúry jej bývalá riaditeľka. Vypočujte si rozhovor s Margret Rasfeld pre RTVS.
Inkluzívne vzdelávanie je aj jedným z pilierov reformného dokumentu Učiace sa Slovensko (UsS), ktorý začiatkom októbra tím expertov odovzdal ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS). Tá sa o ňom vyjadrila, že je v súčasnej podobe nerealizovateľný a nemá politickú podporu.
Ministerstvo školstva plánuje dokument pretaviť do Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, čo malo byť dôvodom na zrušenie plánovanej schôdze školského výboru parlamentu.
Podľa predsedu výboru Ľubomíra Petráka (Smer-SD) UsS nie je exekutívnym materiálom. „V reformnom materiáli musia byť zadefinované nástroje a aj finančné prostriedky, ktoré povedú k naplneniu a udržateľnosti reformy,“ konštatoval Petrák.
Podpredsedníčka výboru Veronika Remišová (OĽaNO) považuje ministerkino vyhlásenie za dôkaz nezáujmu o posúvanie slovenského školstva dopredu. „Je to zneužívanie dobrej vôle a nadšenia všetkých, ktorí sa do procesu tvorby a pripomienkovania dokumentu zapojili,“ vyhlásila Remišová.
„Často hovoríme, že reforma školstva musí pokračovať naprieč rôznymi vládami, naprieč rôznymi stranami. A tu nedokážu ani ministri za jednu stranu pokračovať a nadviazať na svoju prácu,“ reagoval poslanec Branislav Gröhling (SaS).
Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) uviedla, že rezort školstva presne vie, čo má robiť. „Učiace sa Slovensko jasne hovorí, prečo sa výsledky našich žiakov stále zhoršujú. Posilniť treba individuálny prístup učiteľov k žiakom, na čo zas učitelia potrebujú viac priestoru na vyučovaní, pomoc asistentov, špeciálnych pedagógov a motiváciu,“ mieni poslankyňa.
O UsS bola reč aj v relácii TA3 Téma dňa, kde diskutovali koaličný predseda školského výboru Petrák a jeho opozičný člen Gröhling. Pre Hospodárske noviny sa k politickej priechodnosti dokumentu vyjadril jeden zo spolutvorcov Emil Višňovský. Presvedčenie, že opatrenia vychádzajúce z UsS sa v praxi prejavia, no nie z iniciatívy ministerstva školstva, predpovedá analytička Viera Žúborová.
Alternatívny postup pri príprave školskej reformy prezentovala riaditeľka projektu MESA10 To dá rozum Renáta Hall.
Kým vedenie rezortu školstva sa do reformných krokov nehrnie a ministerka po svojom predchodcovi hasí problémy, predseda parlamentu a SNS Andrej Danko po zasadnutí Medziparlamentnej únie v Petrohrade volá po podpore výučby ruštiny v slovenských školách. „Máme veľký záujem na posilnení ruského jazyka. Dnes nám práve tento jazyk aj v rámci rozvoja napríklad obchodu chýba,“ konštatoval Danko, ktorého v Rusku zaujala aj povinná výučba šachu.
Štátny pedagogický ústav po brannej výchove navrhuje zaviesť nový voliteľný predmet pre stredné školy zameraný na turizmus a cestovný ruch. Jeho obsahom by mali byť dejiny, kultúra a súčasnosť Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novom meste nad Váhom Jána Hargaša to možno rozoberať aj v rámci existujúcich predmetov. „Treba ju riešiť v súvislostiach, zakomponoval by som ju preto v rámci literatúry či dejepisu.“
Generálny manažér Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenska vidí priority inak. „V prvom rade treba spraviť revíziu štruktúry učebných a študijných odborov v tomto zameraní, viac ich prepojiť na prax či modernizovať obsah odbornej prípravy študentov,“ skonštatoval Marek Harbuľák.
O tom, že namiesto zásadných zmien vo vzdelávaní ministri školstva hovoria o pridávaní a uberaní vyučovacích predmetov, písala poslankyňa Zuzana Zimenová. Presvedčenie, že v rámci výučby je najdôležitejší prístup učiteľa, vyjadruje Valentína Sedileková.
K téme prepájania stredoškolského štúdia s praxou prispel poslanec Gröhling v stanovisku k súčasnej podobe duálneho vzdelávania. „Z duálneho vzdelávania potrebujeme odstrániť nadbytočnú byrokraciu, umožniť do neho vstup aj v druhom či treťom ročníku, podporiť zapojenie malých a stredných podnikov a zrušiť systém znižovania normatívov na žiaka,“ navrhuje Gröhling.
V tomto roku sa do duálneho vzdelávania zapojilo 1370 prvákov, teda necelé 4 % z celkového počtu prvákov na stredných odborných školách.
Neefektívne míňanie peňazí na ministerstve školstva prišlo na pretras aj v súvislosti s projektom celoživotného vzdelávania. Národný projekt „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ vyšiel na takmer 28 miliónov eur a realizoval ho Národný ústav celoživotného vzdelávania. V rámci projektu ponúkal bezplatné kurzy z rôznych oblastí, medzi inými aj online kurz pestovania zeleniny, prípravy minútok či montáže vodovodov.
Na zbytočnosť projektu ešte v roku 2014 upozornil poslanec Miroslav Beblavý (nez.), minulý týždeň naň upriamila pozornosť strana SaS, keďže podľa jej informácií bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo subvenčného podvodu. Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík ešte v apríli 2015 podal v súvislosti s týmto projektom podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom (OLAF).
Na nezmyselnosť a neudržateľnosť projektu upozornila aj Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých (AIVD). „Na začiatku projektu bolo v ústave asi desať ľudí. V minulosti nerobili nič s e-learningami a ani s takým širokým spektrom odborných kurzov. A zrazu dostali na starosť 28-miliónový projekt, pre ktorý museli nabrať stovky ľudí,” vysvetlil Klaudius Šilhár z AIVD.
Na sobotňajšej konferencii strany Smer-SD v Nitre jej predseda a premiér Robert Fico vyhlásil, že zvýšenie platov učiteľov nastalo od septembra 2017 a bude platiť počas celého nasledujúceho kalendárneho roka. Ďalšie zvyšovanie miezd bude až od januára 2019.
Premiér zároveň skonštatoval, že ho mrzí odmietnutie zvýšenia platov v jednom balíku o 26 % zo strany školských odborov. Vláda v priebehu leta s odbormi rokovala a zvýšenie platov podmienila podpísaním memoranda o sociálnom zmieri, v ktorom by sa odbory zaviazali neštrajkovať. Odborári sa svojho ústavného práva na štrajk vzdať odmietli, a preto učiteľom nezvyšujú platy rovnako ako ostatným zamestnancom verejnej správy.
Prepustenie polovice zamestnancov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) má byť podľa ministerstva školstva výsledkom auditu z mája tohto roka. APVV je štátnou agentúrou, ktorá rozdeľuje granty v rôznych oblastiach vedy. Vlani financovala 730 projektov v celkovej sume 27,3 milióna eur. Tento rok hospodári s 28 miliónmi. Ministerstvo školstva v tejto súvislosti uviedlo, že „agentúra nepotrebovala na výkon svojej činnosti pôvodný počet zamestnancov, a to aj v porovnaní s inými obdobnými agentúrami.“
V tomto roku APVV nedokázala na už schválené projekty vyčleniť potrebné prostriedky.
O nedostatku financií na chod základnej a materskej školy v Chorvátskom Grobe informoval Denník N. Prispievajú dokonca i rodičia, no väčšina ich prostriedkov končí v rukách developera, ktorý stavia novú škôlku. Výsledkom je nedostatok peňazí na platy učiteľov a ďalších zamestnancov.
Všimli sme si
O tom, že mužov v slovenskom školstve je na Slovensku ako šafranu a najmenej ich učí najmladšie deti v škôlkach, písala Ela Rybárová v denníku SME. Na celom Slovensku je ich podľa aktuálnych údajov v súkromných a štátnych materských školách 49, čo nie je ani pol percenta.
Nadácia Milana Šimečku predstavuje vzdelávací portál, v ktorom cez autentické vyjadrenia mladých ľudí predstavuje témy identity, rozmanitosti, predsudkov a diskriminácie. Portál vznikol v rámci medzinárodného projektu Stories that Move. Prvý seminár pre slovenských učiteľov sa uskutoční 9. až 11. novembra v Bratislave. Prihlásiť sa možno tu.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Zdroj fotografie: Národný projekt – Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj lepšej uplatniteľnosti na trhu práce