Čo priniesol týždeň 16. 11. 2020 – 22. 11. 2020

Školské triedy ostávajú naďalej zväčša prázdne | Foto – TASR

Témy týždňa

O termín návratu detí do škôl sa vedú spory • Avizované zmeny v školstve jedni vítajú, iní ich považujú za nekoncepčné • Rektori najväčších vysokých škôl vytvorili novú platformu

Výrok týždňa

„Je povrchné, ak niekto školu vníma ako prostredie, kde deti zmysluplne trávia čas pod dohľadom dospelých. To je hlúposť. Takisto mi je ľúto, ak niekto školy vníma iba ako prípravu subjektov na budúcu ekonomickú produkciu. Škola je priestorom, kde sa deťom sprostredkúva spoločenská skúsenosť. Ale nie preto, aby ju zase reprodukovali. Ale preto, aby vytvárali inú, lepšiu, novú spoločenskú realitu.“

Viera Kalmárová
bývalá hlavná školská inšpektorka
rozhovore pre Denník N | 20. 11. 2020

Výber z udalostí

• Jednou z najdiskutovanejších tém uplynulého týždňa bol spor o vhodnom termíne návratu detí do škôl. Týka sa to najmä žiakov na druhom stupni základných škôl a stredoškolákov. Kým minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zdôrazňoval, že by sa školy mali otvoriť čo najskôr, hlavný hygienik Ján Mikas i predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) s tým nesúhlasili.

Koncom októbra hovoril minister Gröhling o termíne návratu detí do škôl 30. novembra. Neskôr navrhol, aby sa školy vrátili k systému semaforov podľa lokálnej epidemickej situácie. Premiér však zastával názor, že by sa deti mali vrátiť do škôl až po Vianociach, kedy by podľa neho mohlo byť denne zachytených maximálne 500 nakazených ľudí.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) dodal, že otvorenie škôl môže zvýšiť počet pozitívnych. Premiér Matovič zopakoval, že kým na Slovensku nebude menej ako 750 pozitívnych denne, školy sa plošne otvárať nebudú.

• Hlavný hygienik Mikas skonštatoval, že úplné otváranie škôl zatiaľ neprichádza do úvahy. „Ak by sa situácia výrazne zlepšovala, potom je na diskusiu na ústrednom krízovom štábe, či uvoľníme nejakú časť alebo nie,“povedal Mikas s tým, že zatiaľ platia výnimky, napríklad možnosť prezenčného vzdelávania menších skupín žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.

Návrat detí do škôl označila ako prioritný krok aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). „Žiadne iné opatrenie nepodporíme v strane Za ľudí skôr, ako návrat detí do škôl,“ uviedla Remišová s tým, že úlohou dospelých je „spraviť všetko preto, aby sme túto generáciu mladých nestratili.“

Mimoparlamentná strana Spolu-OD vyzvala vládu na otvorenie škôl formou petície na stránke otvormeskoly.sk. „Školy majú mať pri otváraní prednosť pred plavárňami a kinami tak, ako je to vo väčšine západných krajín. Samozrejme, so zabezpečením všetkých protipandemických nariadení a hygienických opatrení,“ apeluje predseda strany Juraj Hipš.

• Príklady západoeurópskych krajín, ktoré ponechali školy otvorené aj pri zavedení tvrdých opatrení, zosumarizoval Denník N. O pláne Českej republiky, ktorá od pondelka 30. novembra prechádza na neobmedzenú prezenčnú výučbu na prvom stupni a v deviatom ročníku základných škôl, informoval denník SME. Český minister školstva Robert Plaga (ANO) v uplynulom týždni zároveň ohlásil, že ďalšie triedy druhého stupňa sa budú na prezenčnom vzdelávaní striedať.

• K návratu detí do škôl a dopadom dištančnej výučby sa vyjadrili viaceré odborníčky a komentátori.

Analytička Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) Alexandra Ostertágová v blogu približuje dôsledky prerušenia prezenčnej výučby, ktoré odhadujú zahraničné štúdie. Zároveň uvádza odporúčania pre zmiernenie negatívnych dopadov uzatvorenia škôl.

V skoré otvorenie škôl dúfa aj bývalá hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. „Napríklad tak, že sa triedy rozdelia a deti by ani nemuseli chodiť do školy päť dní v týždni, stačilo by len na tri hodiny povedzme dvakrát do týždňa, možno v menších skupinách,“ hovorí Kalmárová.

Nikde inde sa školy nezamkli s takou ľahkosťou a nikde inde k ich otváraniu nepristupovali s takou opatrnosťou ako na Slovensku. Akoby si to krajina z chvosta všetkých možných vzdelávacích rebríčkov mohla dovoliť,“ komentuje neotváranie škôl Juraj Javorský v Denníku N.

x Martin Hanus z Konzervatívneho denníka Postoj pripomína, že sme po celej krajine otvorili divadlá, kiná a kostoly, no desaťtisíce tínedžerov aj z bezpečnejších okresov nechávame naďalej doma.

Fakt, že môžu byť otvorené nákupné centrá, no školy nie, považuje za absurdný aj Andrej Bán.

x To, že žiaci sú rukojemníkmi v politickom spore medzi SaS a OĽaNO, skonštatoval Peter Tkačenko zo SME.

O tom, že uprednostnenie kostolov pred školami napovedá o prioritách krajiny, píše Marián Repa v denníku Pravda. Denník zároveň v súvislosti s negatívnymi dôsledkami dištančnej výučby zosumarizoval aj názory riaditeľov z rôznych častí Slovenska.

• Skutočnosť, že sa žiaci s výnimkou niekoľkých týždňov v júni a v septembri učia dištančne už viac ako osem mesiacov, zhodnotila školská psychologička Eliška KostelníkováĽudský mozog síce nie je sval, ale tiež ho trénujeme tým, že naň viac a viac nakladáme. Na diaľku je to oveľa zložitejšie,“ konštatuje Kostelníková. Tipy na udržanie pozornosti žiakov počas online hodín v článku na portáli Eduworld.sk prezentuje Eliška Herinková.

• Ministerstvo školstva nedávno oznámilo, že za prácu počas pandémie vyčlení zamestnancom škôl na odmeny takmer 11 miliónov eur. Približne 78-tisíc ľudí pracujúcich v školstve by si tak malo prilepšiť približne o 100 eur. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek v tejto súvislosti upozornil, že v školstve pracuje dvojnásobne viac zamestnancov.

Takýto prístup je nespravodlivý voči ostatným zamestnancom pracujúcim v rámci originálnych kompetencií samospráv, ide napríklad o ľudí pracujúcich v školských kluboch detí, materských školách, základných umeleckých školách, jazykových školách, centrách voľného času, školských jedálňach, školských internátoch,“ priblížil Ondek.

„Nevnímam to ako dostatočné, lebo na dištančné vzdelávanie musím míňať vlastnú elektrinu, internet a používať súkromný mobil,“ okomentovala výšku odmeny učiteľka zo základnej školy v Bratislave Veronika Gereková.

Refundáciu 80 % hrubej mzdy má pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom základných umeleckých škôl priniesť opatrenie, ktoré v stredu odobrila vláda. Refundácia sa vzťahuje na obdobie od marca do júna 2020 a týka sa približne 6200 zamestnancov a vyše 700 umeleckých škôl.

• Zavedenie dištančnej výučby prinieslo aj otázku o spôsobe konania najbližších maturitných skúšok. Ministerstvo školstva tvrdí, že maturity by nemali prebiehať ako v minulom školskom roku, kedy boli maturanti hodnotení podľa spriemerovaných koncoročných známok zo všetkých ročníkov štúdia a polročných známok z posledných dvoch ročníkov maturitných predmetov. „Išlo o jednorazové riešenie, kde sme boli aj v časovom sklze,“povedal minister Gröhling s tým, že o podobe budúcich maturít bude verejnosť informovať najneskôr začiatkom marca.

• Mladším žiakom má pri dištančnom vzdelávaní pomôcť projekt ministerstva školstva, ktorý prinesie databázu krátkych videí. Úložisko videí www.ucimenadialku.sk/edutv bude obsahovať aj zvukové nahrávky pre nevidiacich žiakov, hodiny v posunkovom jazyku pre nepočujúcich a hodiny v jazykoch národnostných menšín.

Ukážku videa k vyučovaniu slovenčiny si môžete pozrieť tu.

„Minulý týždeň sme predstavili náš plán pre moderné školstvo. Jeden z cieľov, ktorý už dnes realizujeme, je vytvorenie digitálneho učiva alebo databázy krátkych video hodín, ktoré pomôžu učiteľom a žiakom pri zatvorení škôl,“ okomentoval spustenie databázy minister Gröhling.

• Na ministrom predstavený plán pre školstvo reagovali viacerí odborníci a odborníčky.

x Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov v ankete Denníka N skonštatoval, že po desaťročia trvajúcom drancovaní školstva“ od ministerstva očakáva ambicióznejšie plány.

Analytičke občianskeho združenia Nové školstvo Zuzane Zimenovej minister po predstavení plánov pripomína „netrpezlivého manažéra nastaveného na výkon, obľubujúceho instantné riešenia, očakávajúceho rýchly úspech.“

Podľa zriaďovateľky 1. súkromného gymnázia Márie Smrekovej  zámery ministerstva iba „hasením nevyhnutných problémov“, a teda „prestupovaním na mieste.“

Miro Kocúr z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska si naopak myslí, že ministrovi slúži ku cti, že opatrenia rámcuje skôr ako praktické riešenia čiastkových problémov než vizionársku reformu.“

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak vníma pozitívne rýchlosť, s akou minister prišiel s plánom na zmeny v školstve. „Taktiež pozitívne hodnotím výber priorít, ako je liberalizácia trhu s učebnicami, zjednotenie financovania, odstránenie byrokracie a optimalizácia siete škôl,“ uviedol analytik.

To, že pozitíva predstaveného plánu „ležia v akejsi hmle nejasných detailov“ v blogu konštatuje pedagóg Martin Brestovanský.

• Rektori a rektorky časti vysokých škôl vytvorili platformu, ktorá má byť alternatívou voči Slovenskej rektorskej konferencii (SRK). „Domnievame sa, že vnútorná diskusia medzi reprezentáciami vysokých škôl, primárne na pôde SRK, nie je dostatočná a primeraná vážnosti aktuálnej situácie. Vysoké školstvo stojí na križovatke a musí sa rozhodnúť, ako ďalej,“dôvodí časť rektorov s tým, že v SRK plánujú pôsobiť aj naďalej.

Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer vznik platformy označil za slobodné rozhodnutie predstaviteľov významnej časti VŠ, ktoré signalizuje rôznorodosť potrieb škôl. „Tak, ako diskutujeme s rektorskou konferenciou, tak budeme diskutovať aj s alternatívnou rektorskou konferenciou,“ reagoval na iniciatívu minister Gröhling.

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 27 nových vysokoškolských profesorov. Počas odovzdávania dekrétov ich požiadala, aby vo svojom ďalšom pôsobení brali do úvahy, že vzdelanie zaväzuje a titul profesora ešte viac.

Všimli sme si

• Český spravodajský portál Aktuálně.cz zverejnil dvanásť inšpiratívnych príbehov, ktoré priniesla anketa s názvom Hvězdy výuky na dálku. Ide o príklady učiteľov a učiteliek, ktorí dobre zvládli online vyučovanie v dobe pandémie, a zároveň pritom nezabudli na potreby detí. Mená víťazov ankety v štyroch kategóriách budú známe už tento týždeň. Viac o nominovaných sa dočítate tu.

• Anketu na Slovensku vyhlásil aj Štátny pedagogický ústav, ktorý hľadá „Top“ učiteľa cudzieho jazyka. Cieľom je oceniť učiteľky a učiteľov s inovatívnymi vzdelávacími metódami a snahou inšpirovať a motivovať svojich žiakov. Nominácie možno posielať do konca novembra. Podrobnosti sú uvedené tu.

• Bývalá hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová získala ocenenie Lúč z tmy, ktoré osobnostiam zasadzujúcim sa o zlepšenie postavenia Rómov a Rómiek na Slovensku udeľuje združenie EduRoma.

Portál Čierna labuť priniesol rozhovor, v ktorom Kalmárová komentuje aj to, kam sme sa za posledných päť rokov posunuli pri riešení segregácie a diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk