Témy týždňa

Slovenskom otriasol spôsob odobratia sedemročného chlapca v škole Ministerstvo školstva zverejnilo návrh plánu úloh do konca tohto roka Národný plán rozvoja výchovy a vzdelávania má byť predložený na verejnú diskusiu na prelome rokov Ombudsmanka opakovane poukazuje na systémové chyby v slovenskom školstve

 

Výrok týždňa

„Teraz sa všetci bránia, že toto sa už nikdy nemôže zopakovať a tvária sa, akoby sa to stalo prvýkrát, ale nie je to pravda. Stále sa dejú podobné prípady, ale pokiaľ bude vládnuť ľahostajnosť u našich úradníkov, bude sa to diať naďalej. (…) Druhá vec je, že kuratela rieši prípady až v bode, keď už sa riešiť nedajú. Až 90 % prípadov odoberania detí sa dá riešiť na začiatku. Dá sa pomôcť a poradiť rodinám, keď je sociálny pracovník školený a má záujem. (…) Treba však povedať, že je aj veľa dobrých sociálnych pracovníkov, ktorí dokážu s ľuďmi pracovať a keď prídu do rodiny, kde sa má dieťa odobrať, poriadne preverujú situáciu, či je to pre neho najlepšie riešenie. (…) Pri súčasnej rozvodovosti bude takýchto prípadov, obávam sa, stále viac a viac. Sú rodičia, ktorí sa dokážu dohodnúť, ale sú rodiny, ktoré berú dieťa ako zbraň.“

 

Výber z udalostí

 Blogerka Monika Kozelová informovala o prípade odobratia sedemročného chlapca v základnej škole v Brehoch priamo počas vyučovania. Rozhodnutie prišiel vykonať úradník z Okresného súdu v Žiari nad Hronom spolu s pracovníčkou úradu práce a matkou chlapca. Tá sa so starými rodičmi, ktorí sa o dieťa počas jej pobytu v zahraničí doteraz starali, od decembra minulého roka sporí o to, komu má byť dieťa zverené.

Priebeh výkonu súdneho rozhodnutia, z ktorého bol zhotovený videozáznam, šokoval verejnosť. Zábery zachytávajú, ako plačúceho a kričiaceho chlapca násilne odvádzajú pred očami jeho spolužiakov, za protestov učiteľky aj riaditeľky školy. Školu pred výkonom rozhodnutia nikto neinformoval, hoci podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti sa tak malo udiať minimálne 24 hodín vopred, aby bol priebeh odňatia čo najšetrnejší a nespôsobil dieťaťu ujmu. Traumatizované podľa riaditeľky, učiteľky aj odborníkov zostali aj ostatné deti v triede.

Prípadu sa obsiahlo venovali médiá, necitlivý priebeh odobratia odsúdil prezident, viacerí ministri a poslanci parlamentu, odborníci aj mimovládne organizácie. Prípad rieši generálna prokuratúra aj polícia pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

 Slovenský výbor pre UNICEF vo svojom vyhlásení poukázal na porušenie viacerých práv zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa vyjadril obavy z dôsledkov pre všetky zainteresované deti. Podľa stanoviska Koalície pre deti, ktorej čerstvými členmi sú aj Nové školstvo a CVEK, spoluiniciátori kampane Chceme vedieť viac, bol zákrok v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a zrejme nadlho bude „učebnicovým príkladom toho, ako sa takéto zákroky nemajú vykonávať.“

 O tom, že napĺňanie základných práv detí na Slovensku nie je samozrejmosťou, svedčí Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2015, ktorú v parlamente predstavila Jana Dubovcová. Správa v oblasti vzdelávania konštatuje porušovanie základného práva detí na prístup k vzdelaniu, ktoré má charakter systémovej chyby. Prieskum ombudsmanky ešte z roku 2013 potvrdil, že opakovane dochádza k zaraďovaniu veľkého počtu detí pochádzajúcich z vylúčených spoločenstiev do špeciálneho vzdelávania. Právny stav taktiež umožňuje vytvárať segregované školské obvody. Súčasťou správy, ktorou sa parlament svojho času odmietol zaoberať, bol aj návrh konkrétnych opatrení, ktoré zostali bez adekvátnej odozvy.

Zistenia ombudsmanky z roku 2014 o testovaní školskej spôsobilosti zas ukazujú, že psychologické pracoviská pri diagnostikovaní detí nezohľadňujú ich sociálne pomery a materinský jazyk. Používanie rovnakého postupu bez zohľadňovania osobitnej situácie detí z vylúčených spoločenstiev je však podľa práva diskriminačné. V prieskume sa zároveň ukázalo, že systém rediagnostiky detí nefunguje.

Napokon prieskum z roku 2015 o získavaní informovaného súhlasu od rodičov ukázal, že súhlas na zaradenie dieťaťa do špeciálnej školy sa často získava bez porozumenia veci. Ombudsmanka preto navrhla opatrenia, pri ktorých ministerstvo analyzuje ich uskutočniteľnosť.

Zhrnutie zistení zo všetkých správ VOP v oblasti vzdelávania si môžete prečítať tu.

 Poslanec Ondrej Dostál (OKS) v rámci prerokovávania správy ombudsmanky navrhol, aby NR SR požiadala vládu o predloženie stanoviska k návrhom a odporúčaniam od roku 2012. Poslanci vládnej koalície tento návrh odmietli, čím podľa Dostála vyjadrili nezáujem o to, či a ako budú orgány verejnej správy postupovať pri oddeľovaní rómskych žiakov, či vytvoria podmienky na prístup k rovnocennému vzdelávaniu aj pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a či sa umožní prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj žiakom vzdelávaným v špeciálnych školách a triedach.

 V rozhlasovej relácii RTVS Z prvej ruky o praxi nadmerného zaraďovania detí z detských domovov a rómskych osád do špeciálnych škôl hovorila riaditeľka CVEK a spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac Elena Gallová Kriglerová. V rozhovore so Zuzanou Kadlečíkovou, vedúcou oddelenia pre vzdelávanie rómskych komunít na ministerstve školstva, Kriglerová upozornila, že v súvislosti s vysokým počtom rómskych detí v špeciálnych školách „ministerstvo školstva síce neustále poukazuje na to, že ide o individuálne zlyhania, ale samotný Ústav detskej psychológie a patopsychológie pred pár rokmi skonštatoval, že minimálne 30 % rómskych detí, ktoré sú zaraďované do špeciálnych škôl, sú tam zaradené neoprávnene.“

 Ministerstvo školstva zorganizovalo okrúhle stoly pre zástupcov školskej a akademickej obce, na ktorých sa diskutovalo o potrebných zmenách v regionálnom aj vysokom školstve. Predstavitelia desiatok organizácií diskutovali o návrhu úloh rezortu do konca roka 2016, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády (PVV). Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) avizoval, že okrúhle stoly bude organizovať trikrát ročne a okrem nich plánuje vytvoriť aj pracovné skupiny a obnoviť Radu pre systémové zmeny v školstve.

Za najdôležitejšiu úlohu v roku 2016 ministerstvo považuje vypracovanie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorý vytýči zámery a ciele výchovy a vzdelávania v 10-ročnom výhľade. Kompletný zoznam úloh na tento rok má ministerstvo uverejniť do konca mája 2016. Niektoré médiá už zverejnili časť návrhov (tu a tu).

 Nejasné finančné krytie pre potrebné zmeny kritizovali zástupcovia učiteľov. „Točíme sa v kruhu niekoľko rokov a stále nechcú povedať jasne, ako to myslia s tými financiami a vieme, že bez toho sa nedá pohnúť. Pokiaľ nebude finančné krytie reformy, nebude možné ju realizovať,“ povedal prezident SKU Vladimír Crmoman. Nespokojnosť vyjadrili zástupcovia školských organizácií ešte pred stretnutím v spoločnom komuniké, podľa ktorého je uspokojivé vyriešenie financovania nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj školstva.

Minister Plavčan avizoval, že v rámci návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 bude žiadať zvýšenie objemu financií do školstva.

 Vytvorenie externého tímu poradcov pre prípravu NPRVV, ktorého členmi sú  aj spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac Zuzana Zimenová, šéfredaktor Dobrej školy Vladimír Burjan či exminister školstva a exprimátor Bratislavy Milan Ftáčnik, sa stretlo s pozitívnymi aj kritickými reakciami.

Podľa Fera Múčku sa kritici systému dostali do nečakanej dilemy, no nemá zmysel špekulovať a treba sa pokúsiť o presadenie zmien aj pri súčasnom vedení rezortu, pretože „hrať sa na Plavčan-tabu by bolo síce nezávislácke, ale tejto krajine úplne nanič.“

Martin Mojžiš naopak hovorí, že prijať úlohu poradcu u „figúrky, ktorej hlavnou úlohou je akýmkoľvek balamutením udržať v rezorte školstva sociálny zmier počas slovenského predsedníctva EÚ,“ je  „smutná chyba“.  Zmienenému cieľu je podľa neho podriadené predstieranie širokej diskusie a organizovanie okrúhlych stolov.

Podľa Zuzany Wienk je nádej, že na Slovensku v dohľadnej dobe vznikne silná proreformná vláda zložená z morálne silných strán, mizivá, a preto je dôležité, aby sa „uvážliví Don Quijotovia na školstve“ pokúsili opraviť systém, a ak sa im to aj nepodarí, môžu po nich ostať aspoň dôležité koncepčné materiály, ktoré môžu byť po ruke niekomu, kto už bude na reformy pripravený.

Členka tímu externých poradcov Zuzana Zimenová na svojom webe zverejnila návrhy, ktoré sa jej podarilo presadiť do podkladov na ministerské okrúhle stoly a zároveň vyzvala na celkovú zmenu spôsobu diskusie rezortu s verejnosťou.

 Poslanec Branislav Gröhling (SaS) vyzval ministra školstva Petra Plavčana na zavedenie opatrenia, vďaka ktorému by sa predišlo likvidácii viacerých odborov na stredných odborných školách. Ak sa totiž podľa súčasných pravidiel na určitý odbor neprihlási dosť žiakov, aby vytvorili triedu, škola ho nemôže spojiť s hocakým iným odborom, iba s príbuzným. Poslanec argumentuje, že všetky odbory majú rovnaké všeobecné teoretické predmety, a aj niektoré odborné, a preto by mali byť podmienky ich spájania voľnejšie nastavené. Vďaka tomu by nemuseli zanikať také, ktorých absolventi sú na trhu žiadaní a na ich štúdium štát dokonca poskytuje motivačné štipendiá.

 O tom, že akákoľvek reformná snaha stroskotá bez výrazných investícií do školstva, píše Ľuboš Sibert. Iný pohľad má riaditeľ základnej školy v Bánovciach nad Bebravou Andrej Kúdela. Školy sú podľa neho plné nekompetentných pracovníkov, u ktorých je nízky predpoklad zvýšenia kvality odvádzanej práce iba po náraste mzdy. „Otázku výšky platov pedagogických a odborných zamestnancov treba v školách riešiť vedno s kvalitou ľudských zdrojov,“ myslí si riaditeľ.

O potrebných zmenách v školstve hovorí psychologička, Lucia Rošteková z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Bánovciach nad Bebravou, podľa ktorej s lepším odmeňovaním treba očakávať aj vyšší tlak na kvalitu práce a osobnostné predpoklady učiteľov.

Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka musí do slovenského školstva vstúpiť trh a metóda pokusov a omylov. Namiesto jednej centrálne riadenej reformy podľa neho treba robiť množstvo paralelných reforiem, pretože iba tak sa vytratí racionálna apatia voličov aj politikov.

 

Všimli sme si

 Nad tým, ako jednostranne je nastavený náš školský systém už na svojom vstupe, sa po skúsenosti s testovaním školskej zrelosti svojho syna na portáli Čierna labuť zamýšľa Ivana Poláčková. Podľa testujúcej psychologičky v ňom treba mať ústa na zámok alebo si hľadať alternatívnu školu.

 Poslankyňa Simona Petrík (nezar.), ktorej pred časom nebolo dovolené vziať svoje dieťa do rokovacej sály parlamentu, iniciovala aktivitu Vezmime svoje dieťa do práce na podporu zladenia rodinného a pracovného života. Podľa poslankyne je už aj na Slovensku v mnohých druhoch zamestnaní normálne vziať si svoje deti do práce a zamestnávatelia, ktorí to umožňujú, si zaslúžia uznanie verejnosti. Rodičov preto vyzvala, aby posielali fotografie a videá z firemných škôlok, detských kútikov aj priamo zo svojich pracovísk, z ktorých plánuje vytvoriť album. Jej aktivitu podporila verejná ochrankyňa práv, Aliancia žien, portál profesia.sk a viaceré ďalšie organizácie.

 V Spojených štátoch sa už od roku 1993 vo štvrtý štvrtok v apríli organizuje Take Our Daughters and Sons to Work Day. Zapájajú sa doň súkromné firmy aj verejné inštitúcie, ich organizáciu tento rok svojím posolstvom podporil prezident Barack Obama a rezolúciou aj americký Senát.

 Ako netradične si môžu otcovia spolu so svojimi deťmi uctiť ich matky, ukazuje tanečné štúdio GroovaRoo z americkej Kalifornie. Pozrite si ich funky video.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=0aA3WsY_X2Y[/youtube]

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z tretieho okrúhleho stola o vzdelávacej vízii postavenej na potrebách detí.

 Už tento piatok 27. 5. vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník DOBRÁ ŠKOLA a spoločnosť EXAM Testing. V dopoludňajšej prezentácii sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a na popoludňajšom workshope zas tomu, aký vplyv na vzdelávacie výsledky aj organizáciu vyučovania by mohlo mať to, ak by sa vytváranie priaznivého prostredia na učenie stalo základným kritériom hodnotenia kvality škôl.

 31. 5. sa zúčastníme Trend konferencie Premeny vzdelávania v epoche obrazoviek venovanú digitalizácii vzdelávacieho obsahu, jeho financovaniu z európskych fondov a otázke ich prínosu pre deti, učiteľov a rodičov. Konferenciu moderuje Fedor Blaščák, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: