Platy pedagogických zamestnancov na Slovensku naďalej výrazne zaostávajú nielen v porovnaní s krajinami OECD, na chvoste sme aj v rámci krajín V4 | Zdroj: SKU podľa OECD

 

Témy týždňa

Študenti stredných a vysokých škôl zorganizovali štrajky a protesty • Komora učiteľov a ministerstvo školstva sa navzájom kritizujú • Obedy „zadarmo“ a úvahy o povinnej maturite z matematiky sú naďalej témou

 

Výrok týždňa

„Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) jednou rukou dáva a druhou berie. Pridá pedagógom desať percent do taríf, ale zoberie 12 percent za príplatky za vzdelávanie a obmedzí možnosti ich získavania. Mladým učiteľom zvýši nástupný plat, ale zoberie im možnosť prilepšiť si k platu príplatkami za vzdelávanie a atestáciu.“

Vladimír Crmoman
prezident Slovenskej komory učiteľov
počas tlačovej konferencie k téme platy učiteľov | 16. 9. 2019

 

Výber z udalostí

• Študenti stredných aj vysokých škôl sa spolu s akademikmi a vedcami v uplynulom týždni zúčastnili štrajkov a protestov. „Klimatická zmena je taká hrozba, ktorá sa dotýka všetkých nás, preto dnes na námestí nestojíme sami. Cítime, že naše aktivity majú zmysel, ľudia sa viac zaujímajú, začínajú chápať problém, ktorému čelíme. Pominul sa čas na diskusie, či a ako problém riešiť, prišiel čas konať,“vyhlásil jeden z organizátorov štrajku za budúcnosť klímy Jakub Andacký z hnutia Fridays For Future Slovensko.

„Nie je nám ľahostajné, kde a ako budeme žiť, v akom životnom prostredí, a preto stojíme za bojom ku klimatickým zmenám. Nastal čas sa zodpovednejšie správať k našej planéte,“ vyhlásil rektor Univerzity Komenského Marek Števček.

Organizátori štrajku predstavili dvanásť požiadaviek vláde, prezidentke a slovenským poslancom Európskeho parlamentu. Okrem presadzovania efektívnych riešení požadujú dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040 a vyhlásenie stavu klimatickej núdze.

• Okrem štrajkov ohľadom klimatickej zmeny sa vo viacerých mestách na Slovensku uskutočnili aj protesty Za slušné Slovensko. Študentka a organizátorka Karolína Farská pre TV SME odpovedala na to, prečo ďalšie protesty zvolali. Na to, čím študentov a mladých ľudí láka iná demonštrácia – Pochod za život – hľadá odpoveď článok Denníka N. Pochod sa uskutočnil v nedeľu v Bratislave a podľa organizátorov sa ho zúčastnilo približne 50-tisíc ľudí.

• V minulom týždni vyjadrili nespokojnosť aj pedagógovia, keď upozornili na stále nedostatočné platové ohodnotenie svojej profesie.„Zvyšovanie platov pedagógov v zásade len kopíruje rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ povedal prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman.

„Zatiaľ čo pokladník v hypermarkete má garantovaný zmluvný nárast mzdy prvé štyri roky o 10,7 %, pedagógovi stúpne tabuľkový plat za rovnaké obdobie len o 1 %. Ak ministerka Lubyová hovorí o 36 %-nom náraste platov začínajúcich učiteľov za posledné tri roky a tri mesiace, tak diskontný reťazec zvýšil za necelého 2,5 roka platy o viac ako 35 %, vysvetlil Crmoman s dodatkom, že štát pedagógom jednou rukou dáva a druhou berie.

• Slovenskí učitelia sa v rebríčku OECD ocitli so svojim príjmom na treťom mieste od konca, napísala Ivana Šalgová. Problémy vyplývajúce z nízkeho zárobku učiteľov, špecificky v Bratislave, opisuje Denisa Gdovinová. O tom, že debata o miere zvyšovania platov je dôležitá, no verejnosť zaujíma najmä otázka zvyšovania kvality vzdelávania, píše Ľuboslav Kačalka.

„Považujeme za dôležité povedať, že Slovenská komora učiteľov dlhodobo nezmyselne kritizuje všetky dobré a pozitívne kroky a opatrenia, ktoré ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej urobilo v prospech učiteľov,“ reagovalo ministerstvo na kritiku SKU týkajúcu sa učiteľských platov.

• Zástupcovia SKU kritike podrobili aj zmeny vsystéme profesijného rozvoja, keď skonštatovali, že zmenami došlo len k redukcii a premenovaniu predchádzajúceho systému. Ministerstvo na kritiku reagovalo tvrdením, že nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch „motivuje školy, školské zariadenia, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov k plánovaniu a absolvovaniu takého vzdelávania, ktoré bude mať priamy dopad na zvýšenie odbornosti poskytovania výchovy a vzdelávania, na profesionalizáciu výkonu špecializovaných činností a na prenos inovácií do výchovy a vzdelávania.“

• Zástupcovia SKU, mimovládnych organizácií i parlamentnej opozície poukazujú na nedostatočný počet odborných a pomocných zamestnancov v školách a na z toho vyplývajúce problémy pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti.

Tejto téme sa venovala aj diskusia s odborníkmi a odborníčkami na pôde parlamentu, ktorú iniciovala poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). „Treba zaviesť komplexné systémové riešenie v rámci inkluzívneho vzdelávania, ktoré zoberie dobrú prax, s ktorou máme všetci skúsenosti, a zabezpečí vzdelanie každému dieťaťu,“ povedal po zasadnutí riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo.

Zimenová zároveň uverejnila blog, v ktorom uvádza, že ministerka Lubyová šíri zavádzajúce informácie o systéme financovania asistentov učiteľa. Poslanci Štefan Vavrek a Ladislav Balódi (obaja Most-Híd) v pléne parlamentu v prvom čítaní získali podporu pre návrh, ktorým chcú meniť systém podpory vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

• Ambíciu podporiť týchto žiakov deklarovali aj predkladatelia návrhu zavádzajúceho obedy „zadarmo,“ ktorý vstúpil do platnosti začiatkom septembra a už niekoľko mesiacov čelí kritike (napr. tu, tu a tu). Strana Smer-SD, ktorá návrh presadila, za tým vidí politikárčenie a myslí si, že systém obedov zadarmo funguje.

„Ja sa pýtam, to naozaj starostovia a primátori, ktorí za posledných päť rokov dostali o jednu miliardu eur viac na svojich príjmoch, a to drvivá väčšina je tvorená z daní z príjmov fyzických osôb, nemajú na to, aby 8 a 12 centov doplatili? Ja za tým vo veľkej miere vidím politikárčenie a, bohužiaľ, na úkor detí,“ reagoval na kritiku poslanec Smer-SD Erik Tomáš.

 „Ak sa dieťa neodhlási z obeda, rodič bude musieť uhradiť celú hodnotu jedla. V takomto prípade dieťaťu nepatrí dotácia na stravu, nakoľko neodobralo obed, čo je jednou zo zákonných podmienok pre poskytovanie tejto dotácie,“ vysvetľovala v uplynulom týždni Alena Madzinová zo školského úradu vo Veľkom Slavkove. To, že rodičia žiakov mnohých základných škôl za obedy aj v súčasnosti doplácajú niekoľko eur mesačne, opisuje reportáž HN televízie.

• Aj v minulom týždni pokračovala diskusia o zmysle zavedenia povinnej maturity z matematiky, o ktorej uvažuje ministerstvo školstva. Opozičná SaS to odmieta. „Je pravda, že povinná maturita by vlastne nútila žiaka venovať sa matematike. V prvom rade je však treba zlepšiť kvalitu výučby a podporiť nové metódy rozvíjania matematickej gramotnosti,“ uviedol tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling.

„Ministerstvo školstva vyzýva študentov, ich rodičov, aj učiteľov, aby sa nenechali zneistiť populistickými vyjadreniami niektorých opozičných politikov. Rezort školstva neuvažuje o celoplošnom zavedení povinnej maturity z matematiky,“ reagovalo ministerstvo s tým, že o prípadnom zavedení povinnej maturity z matematiky sa zatiaľ len uvažuje a rozhodne sa o tom až po odbornej a verejnej diskusii.

„Je to rovnako nekoncepčné a nesystémové opatrenie v aktuálnom stave, ako zavádzanie dejepisu v 9. ročníku či obedy zadarmo,“ dodal k tejto téme Viktor Križo z SKU.

 

Všimli sme si

• O tom, že dieťa v škole potrebuje najmä rešpekt a systém „cukru a biča“ nefunguje, pre DVTV hovoril pedagóg Daniel Pražák. „Učiteľ nie je ten, kto má stáť pred tabuľou, ale má tvoriť situácie, ktoré vedú k objavovaniu, má byť deťom sprievodcom, odpadá tak to, že nemôže skrotiť deti, pretože to nepotrebuje,“ konštatuje Pražák.

• „Niekoľko prvákov nastúpilo v septembri do školy s nezvyčajnou taškou. Volá sa Nosha, je oveľa menšia ako bežné typy, ľahšia. A keď sa zoderie, tak ju možno s čistým svedomím vyhodiť do kompostu, kde sa za niekoľko dní rozloží. Je to zatiaľ jediná taška na svete, ktorá to dokáže,“ približuje denník Pravda v rozhovore s dizajnérom a spoluautorom návrhu tašky, Juliánom Tuptom.

• Portál Euractiv.sk zverejnil infografiku, ktorá znázorňuje, že počet mladých ľudí, ktorí nepracujú a ani sa nevzdelávajú v Európe klesá, no rozdiely medzi krajinami sú výrazné. „Zatiaľ čo v Holandsku či Dánsku sa ich podiel na celkovom počte mladých vo veku 15-24 rokov drží dlhodobo na 5-7 %, v Taliansku sa blíži k 10 %. Na Slovensku zatiaľ neklesol pod 10 %,“ uvádza portál.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk