Čo priniesol týždeň
17. 10. – 23. 10. 2016

Čo priniesol týždeň

 

Témy týždňa

Zverejnenie téz národného programu rozprúdilo diskusiu o budúcnosti vzdelávania na Slovensku Iniciatíva slovenských učiteľov ukončila stupňovaný štrajk Diskutuje sa aj o problémoch slovenskej vedy a vedeckej produkcie

 

Výrok týždňa

Každé dieťa by malo mať možnosť získať vzdelanie, ktoré mu zabezpečí nielen potrebnú sumu znalostí, ale aj uplatniteľnosť na trhu práce. Špeciálne školy by mali byť naozaj len pre špeciálne prípady, teda pre tých, ktorí to potrebujú. Deti sociálne vylúčených ľudí nemožno posielať do špeciálnych škôl bez zohľadňovania ich reálnych schopností.“

SMER-SD
výňatok z programových téz strany | 22. 10. 2016

 

Výber z udalostí

 V uplynulom týždni sa rozprúdila diskusia k návrhu cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) pod názvom Učiace sa Slovensko, ktoré vypracoval tím odborníkov a zverejnilo ministerstvo školstva. Diskutované tézy sa týkajú regionálneho školstva, navrhované zmeny v oblasti vysokého školstva ministerstvo prisľúbilo zverejniť už čoskoro.

Minister Peter Plavčan (nom. SNS) vyhlásil, že na Slovensku musí byť celospoločenská zhoda v tom, že v oblasti vzdelávania a výchovy je potrebná zmena. Dodal, že tézy NPRVV budú po verejnej diskusii a okrúhlych stoloch dopracované a konkretizované o návrhy opatrení. „Opatrenia budú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Legislatívnej i ekonomickej povahy. Budeme pripravovať dvojročné plány, v ktorých budú konkrétne úlohy a navrhnuté finančné krytie.“

Ako by na základe zverejnených téz mohlo vzdelávanie na Slovensku vyzerať o desať rokov, si môžete pozrieť v reportáži RTVS spolu s vyjadreniami ministra, spoluautorov dokumentu a učiteľov z praxe.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=SWkg7G-nlYw&list=PLVJhyb5dWQeCP9zd19CrdJpMWvfzZm6mp&index=3[/youtube]

 

K téme v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko diskutovali dvaja z autorov téz, analytička Nového školstva a spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac Zuzana Zimenová a exminister školstva Milan Ftáčnik. Vypočujte si audiozáznam.

 

 K tézam NPRVV sa vo svojom blogu vyjadril aj opozičný poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorého je chvályhodné, že dokument vznikol, no mnohé progresívne myšlienky sú v ňom málo konkretizované.

Ciele NPRVV privítala aj Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, pretože majú potenciál zmeniť uzatvorené školstvo na otvorený systém vzdelávania orientovaný na rôznorodé potreby detí. Zároveň však upozornila, že podobné koncepčné dokumenty v minulosti stroskotali buď na tom, že si ich školy neosvojili alebo boli zavádzané v chaose a pod tlakom, výsledkom čoho je mimoriadne rezistentné školské prostredie. „Učitelia totiž vedia, že zle pripravená a realizovaná zmena bez finančnej a odbornej podpory a pomoci bude pre nich len ďalšou obrovskou záťažou, ktorú už po tretí raz nemusia ustáť,“ konštatuje Repčíková.

 Výrazne kritickejšie sa k tézam na portáli Konzervatívneho denníka Postoj vyjadril Branislav Pupala z Trnavskej univerzity. Podľa neho dokumentu chýba kontext a dostatočné zdôvodnenie cieľov, a preto sa s väčšinou téz nedá súhlasiť ani nesúhlasiť. Oceňuje síce, že povinné vzdelávanie je koncipované ako záväzok štátu občanom, záležitosti výchovy a vzdelávania sú prezentované ako nadrezortné a špeciálne školstvo je vnímané ako poskytovateľ pomoci učiteľom hlavného vzdelávacieho prúdu, no ďalšie pozitívne prvky sú podľa neho utopené v povrchných klišé „individualizácie,“ „šitia na mieru“ a učiteľov ako „sprievodcov, mentorov a pomocníkov“.

Pupala kritizuje zúženie uchopenia ranej starostlivosti, nekonzistentný dôraz materiálu na vzdelávacie programy, nedostatočne vyargumentované predĺženie povinného vzdelávania nadol aj nahor, absenciu zásadnejších posolstiev o všeobecnom vzdelávaní i nenadväzujúce ciele v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolskej prípravy učiteľov. Aj z týchto dôvodov sú podľa neho lepším východiskom pre víziu reformy vzdelávania predstavy exministra Juraja Draxlera, ktoré spísal vďaka svojej „stáži“ a intenzívnemu učeniu sa na ministerstve.

 Vybraným tézam NPRVV sa venovali viaceré médiá. Denník N okrem prehľadu plánovaných zmien priniesol aj anketu s odborníkmi. Pýtal sa ich na ciele, ktorých presadenie  bude náročné aj také, ktoré môžu byť vnímané kontroverzne. Denník Pravda sa podrobnejšie venoval otázkam predškolskej prípravy a školskej dochádzky. Portál aktuálne.sk informoval o návrhoch, ktoré majú zmeniť hodnotenia žiakov a zamedziť ich predčasnému vypadávaniu z procesu vzdelávania. O znižovaní dôrazu na známkovanie žiakov písali aj aktuality.sk.

Školstvu sa nevyhli ani komentátori. Zuzana Kepplová píše o tom, že ak sa budú ďalšie rady na zlepšenie školstva iba nabaľovať a nebudú podložené analýzami, výsledkom bude iba nesúrodá zbierka dobrých úmyslov. Juraj Javorský podotýka, že ak si z dokumentu odmyslíme vznešené tézy, zostanú len opatrenia bez poriadneho zdôvodnenia, termínov, naznačeného postupu a pridelených peňazí, takže na veľkú chválu je podľa neho ešte priskoro.

 Denník SME sa v sérii článkov popri trestom v škole, doučovaní po škole a náročnom presadzovaní inovácií vo vzdelávaní zaoberal aj zmenami role učiteľov, ktorí by sa mali stať sprievodcami žiakov pri ich aktívnom učení sa. Článok čerpá aj z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky realizovaného agentúrou TNS pre kampaň Chceme vedieť viac v roku 2015.

Vo výskume sa pri otázkach o učiteľoch okrem iného ukázalo, že podľa väčšiny verejnosti (69 %) by sa mali učitelia venovať každému žiakovi a dobrí učitelia sa poznajú podľa toho, že vedia zohľadniť potreby rôznych detí (59 %). Zároveň by nemali len vzdelávať, ale aj rozvíjať postoje a hodnoty (61 %). Učiteľ má deti skôr podporovať v tom, aby si pomáhali (55 %), než aby medzi sebou súťažili (15 %). Verejnosť je však rozpoltená v tom, či budú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi v budúcnosti viac partnerské, pričom najskeptickejší sú v tomto ohľade najmladší respondenti.

Dve pätiny respondentov (40 %) bolo v prieskume presvedčených o tom, že dobrý učiteľ by mal byť skôr autoritou a zdrojom poznania, podľa tretiny (32 %) by mal byť pre deti priateľom a sprievodcom. K prvej predstave sa viac priklonili starší a vysokoškolsky vzdelaní, k druhej skôr ženy, najmladší respondenti a rodičia školopovinných detí.

Väčšina respondentov (62 %) v prieskume spred vyše roka podporovala zvýšenie platov učiteľov, najviac v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, medzi staršími a vysokoškolsky vzdelanými.

 V uplynulom týždni skončil stupňovaný štrajk Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU), ktorá žiadala zvýšenie platov učiteľov, viac peňazí do školstva a zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania pedagógov. Podľa jedného z iniciátorov štrajku Vladimíra Crmomana štrajk splnil svoju úlohu a štafetu majú teraz prebrať školskí odborári v kolektívnych vyjednávaniach, pri ktorých im ISU vyjadruje podporu.

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek v reakcii na ukončenie protestov ISU uviedol, že nepomohli naplneniu ich požiadaviek a ohrozili aj samotných štrajkujúcich. „Vážime si a podporujeme snahu každého zamestnanca na zlepšenie svojich pracovných podmienok. Obávame sa však, že jediným výsledkom týchto akcií bolo rozbitie kolektívov v školách a školských zariadeniach, strata priazne širokej verejnosti a oslabenie motivácie mnohých učiteľov zabojovať za svoje požiadavky v skutočnom štrajku v čase, keď by mohol byť najúčinnejší,“ konštatoval Ondek.

 K protestom učiteľov, ale aj k tomu, že by školy nemali byť len továrňou na automaty so správnymi odpoveďami, sa v rozhovore pre portál Čierna labuť vyjadril exprezident spoločnosti Microsoft pre Európu Jan Mühlfeit. Do piatich rokov podľa neho bude úplne jedno, kto akú školu vyštudoval a „hlavné bude, či má ten človek energiu a schopnosť samostatne uvažovať.“

 Na diskusiu k požiadavkám Slovenskej matematickej spoločnosti (SMS), ktorá presadzuje viac hodín matematiky aj povinnú maturitu z tohto predmetu, nadviazal rozhovor so šéfom SMS Karolom Mikulom. V reakcii na zvyšujúcu sa popularitu Hejného metódy vo výučbe matematiky, ktorá ju deťom a mladým ľuďom približuje zážitkovo, povedal: „Kritérium by nemalo byť, či sa na hodine študenti zabavia. Ale to, či na konci vedia to, čo by mali vedieť.“ Mikula matematiku vníma ako seriózny predmet a nečaká od nej veľkú zábavu.

 Problematike tzv. predátorských podvodných časopisov, v ktorých publikujú aj slovenskí akademici a vedci, sa venuje denník SME. Článok poukazuje aj na to, že voči podobným praktikám nie sú imúnne ani najväčšie univerzity a ich schopnosť sebareflexie či nápravy nie je vysoká. Analýza publikačnej činnosti z rokov 2011 až 2015 zároveň odhaľuje priepastné rozdiely vo vedeckej produkcii medzi slovenskými vysokými školami.

O poslaní, prínose i kvalite spoločenských a humanitných vied na Slovensku diskutovali v relácii RTVS Večera s Havranom politológ Jozef Bátora, sociológ Miroslav Tížik a filozof Emil Višňovský.

Tému „mlčiacich slovenských akademikov“, ktorí  sa na rozdiel od českých kolegov nevyjadrujú ku kritickým otázkam spoločnosti, predostiera riaditeľ nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla.

 O tzv. digitálnej priepasti v kontexte vzdelávania píše spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac Zuzana Zimenová. Poukazuje na nedostatok informácií o tom, ako digitálne technológie využívajú deti a mladí ľudia a aj na to, že potenciál moderných technológií nebude vo vzdelávaní naplno využitý, kým školám okrem tabletov neponúkneme aj bohatú databázu materiálov a s technológiami sa nenaučia pracovať aj učitelia.

K rozvoju digitálnych zručností detí sa snaží prispieť občianske združenie Learn2Code. V uplynulom Európskom týždni programovania iniciatíva zapojila žiakov z viacerých slovenských miest do aktivít, v ktorých si mohli vytvoriť vlastnú minihru, animáciu alebo naprogramovať robota. Spoluzakladateľ školy programovania a ambasádor EU Code Week na Slovensku Marián Kristeľ v tejto súvislosti uviedol, že „digitálna gramotnosť a najmä programovanie sa stávajú nevyhnutnými zručnosťami 21. storočia,“ a preto je dôležité približovať ho pútavým spôsobom aj najmenším.

 

Všimli sme si

 Osud chovankyne detského domova po vstupe do ozajstného sveta opisuje česko-slovenský film Pirko, ktorý je už aj v slovenských kinách. Upútavku k filmu si môžete pozrieť tu.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=5b5Kfeuk_Jo[/youtube]

 Tomu, čo ovplyvňuje uplatnenie mladých ľudí po odchode z detských domovov, sa venuje príspevok Milana Ficaštúdii uverejnenej v magazíne Slovenská štatistika a demografia. Najnovšie vydanie tohto odborného časopisu Štatistického úradu SR je tematicky venované deťom a mládeži.

 Deťom i dospelým je venovaná nová rozprávková kniha Útek od spisovateľa Mareka Vadasa a ilustrátorky Daniely Olejníkovej. Krátkymi príbehmi malého chlapca poukazuje na správanie sa k cudzincom, nedostatok súcitu a ľudskej spolupatričnosti, ale aj na ochotu pomôcť.

 Skúsenosti z prípravy budúcich učiteľov v Kanade opisuje slovenská učiteľka Jana Ftáčnik Pastorková. O kanadskom recepte na dobrého učiteľa si môžete prečítať tu.

 

Pripravujeme

 V spolupráci s neziskovou organizáciou Tandem pokračujeme v realizácii workshopov o budúcnosti vzdelávania na Slovensku v maďarčine. Najbližšie workshopy sa uskutočnia 3.11. v Komárne a 16.11. v Dunajskej Strede. O presnom čase a mieste konania vás budeme informovať.

bij2016

 Pripravujeme aj štvrtú diskusiu za okrúhlym stolom pre politikov, odborníkov i praktikov, v ktorej sa budeme venovať regulácii, riadeniu a prerozdeleniu kompetencií v slovenskom školstve.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
 

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: