Čo priniesol týždeň
17. 11. – 23. 11. 2014

Čo priniesol týždeň

 

Témy týždňa

Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší  Prezident vrátil do parlamentu schválenú novelu školského zákona  Boli vymenovaní noví profesori a noví rektori vysokých škôl  Vláda vzala na vedomie správu o činnosti Akreditačnej komisie za rok 2013  Dobré umiestnenie Slovenska v ICILS 2013  Intenzívne vzdelávanie ako nástroj znižovania nezamestnanosti

Výrok týždňa

„Systém školstva na Slovensku je ako taký obrovský slon. Kto sa vozil na slonovi, vie, že slon sa nedá riadiť, ide si kam chce. Na tohto slona si od revolúcie sadlo 18 ministrov školstva, teda v priemere 1,3 roka vždy niekto iný. Chvíľu sa povozil a potom ho zase vymenil niekto ďalší. Je to iba tápanie, žiadna veľká premena sa neudiala. Preto keď si pripomíname problémy, ktoré v roku 1989 ľudia v školstve identifikovali, musíme konštatovať, že dnes sú vlastne rovnaké. Odbornejšie riadenie školstva, väčšia autonómia učiteľov, sebavedomejší a slobodnejší žiaci – to všetko sú témy, ktoré sú stále živé.“
 

Fedor Blaščák
kampaň Chceme vedieť viac
v relácii RTVS Štúdio Dialóg dnes | 17. 11. 2014

 

Výber z udalostí

 Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridala agentúra TNS Slovakia, ktorá začiatkom roka 2014 realizovala prieskum o mládeži Millennials+. Spoločnosť TNS nám ponúkla súhrnné zistenia o tom, aký je svet dnešných tínedžerov, aké vyznávajú hodnoty, aké sú ich názory, životné postoje a ako vnímajú svoju budúcnosť. Ďakujeme!

 Prezident Andrej Kiska vrátil do parlamentu schválenú novelu školského zákona, ktorou sa sprísňujú kritériá na jedlá ponúkané v školských bufetoch. Podľa prezidenta je totiž schválený zákon v niektorých článkoch neurčitý a nejednoznačný a vedie k nezrozumiteľnosti.

 V rámci tej istej novely školského zákona boli v parlamente schválené aj dva tzv. legislatívne prílepky o finančnej podpore športu a siete materských škôl.  Keďže novelu školského zákona vrátil prezident späť do Národnej rady SR, opätovné prerokovanie sa týka aj spomínaných prílepkov.

S týmito navrhovanými zmenami v školskom zákone súvisí ďalší návrh, ktorý tento týždeň schválil  Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Majú sa ním zabezpečiť zdroje na zvýšenie kapacít materských škôl a na podporu športu. Na zvýšenie kapacít materských škôl by podľa návrhu malo pribudnúť k už schváleným 5 miliónom eur ďalších 5 miliónov eur. Ďalších 1,5 milióna eur by malo byť k dispozícii na riešenie havarijných situácií v školách. O 3,5 milióna eur by sa mal navýšiť  aj rozpočet pre šport. „Týmto bude mať rozpočet úroveň 1,5 miliardy eur na rok 2015,“ povedal po rokovaní výboru minister školstva Peter Pellegrini.

 Prezident republiky Andrej Kiska vymenoval 31 nových profesorovdvoch nových rektorov vysokých škôl.

 Vláda vzala na vedomie správu o činnosti Akreditačnej komisie za rok 2013. „Na počet obyvateľov máme priveľa univerzít, ktoré poskytujú všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania. Skladba študijných programov na viacerých vysokých školách je nevyhovujúca a niektoré vysoké školy poskytujú často vzdelávanie bez náležitej kvality a s veľmi slabou väzbou na vedecký výskum,“ uvádza sa v správe. Správa poukazuje aj na nevyhnutnosť revidovať Sústavu študijných odborov vrátane ich opisov.

 Výsledky Medzinárodnej štúdie počítačovej a informačnej gramotnosti ICILS 2013 boli zverejnené. Do štúdie ICILS 2013 sa zapojilo 18 krajín sveta. Výsledky našich žiakov zaradili Slovensko medzi 10 krajín s vyšším skóre v porovnaní s priemerom. Vyššiu úroveň počítačovej gramotnosti dosahujú žiaci v krajinách, v ktorých pripadá na 1 počítač v škole menší počet žiakov. Na slovenských školách je to priemerne 9 žiakov na 1 PC, v Austrálii sú to 3 žiaci na 1 PC a v Nórsku 2 žiaci na 1 PC.

Štúdia zároveň potvrdila, že čím vyšší je stupeň rozvoja informačných a komunikačných technológií v krajine, tým je aj priemerný výkon jej žiakov v počítačovej gramotnosti vyšší. „Uvedená štúdia bude pre nás podkladom ako využiť eurofondy v aktuálnom programovacom období tak, aby sme dostali do škôl nielen hardware, ale i nadstavili samotný proces vzdelávania učiteľov a žiakov,“ povedal minister školstva Peter Pellegrini.

 Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnil analýzu, ktorá poukazuje na tri najvýznamnejšie príčiny pretrvávajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Prvou je nízka úroveň vzdelania a diskriminácia Rómov pri pohovoroch do zamestnania. Druhým dôvodom je nevhodná počiatočná štruktúra hospodárstva, ktorá brzdí tvorbu nových pracovných miest už od začiatku transformácie. Vysoké odvodové zaťaženie a pasca neaktivity sú tretím dôvodom, pretože vytvárajú bariéry pre zamestnávanie nízkopríjmových skupín. Za jedno z vhodných opatrení, ktoré by mohli situáciu zlepšiť,  považuje IFP zintenzívnenie vzdelávania – zvyšovanie kvalifikácie nezamestnaných Rómov, vzdelávanie rómskej mládeže a antidiskriminačné vzdelávanie majority.

Analýza pomerov na Slovensku, ktorú pripravil IFP fungujúci v rámci ministerstva financií, je dostupná iba v anglickom jazyku tu. V slovenskom jazyku je dostupný len komentár pod názvom Bez práce nie sú koláče.

Všimli sme si

 Sedemnásťročný Dominik Drdul zo Slovenska vystúpil v Bruseli pred zástupcami Európskej komisie a predstaviteľmi Európskeho parlamentu v mene všetkých detí so zdravotným znevýhodnením. Bol vybraný, aby predniesol príhovor na 4. výročnej konferencii európskej platformy proti chudobe, ktorá sa konala pri príležitosti 25. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa. „Je problém v myslení ľudí, ktorí pokladajú naše životy za menejcenné. Situujú sa do roly spasiteľov – ja ti pomôžem, ja to vyriešim. Neberú nás ako partnerov. Ale ja nestojím o pocit, ja stojím o to, aby som mohol niečo robiť,“ povedal Dominik. „Netreba veľa úsilia na to, aby ste videli moje zdravotné postihnutie – je zrejmé. No viete objaviť moje schopnosti? Môžete objaviť schopnosti iných detí so zdravotným postihnutím? Prosím, urobte to. Berte mňa a všetky ostatné deti za svojich partnerov – túžime, aby ste nás brali vážne,“ zdôraznil Dominik.

 „Deti je potrebné oveľa viac zapájať do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich dotýkajú alebo môžu ovplyvniť ich život. Treba ich povzbudzovať k vytváraniu a vyjadrovaniu svojich názorov a myšlienok a predovšetkým brať ich do úvahy,“ konštatuje sa v odporúčacom liste, ktorý bol skoncipovaný v rámci projektu Posilňovanie hlasov detí v spoločnosti EÚ prostredníctvom detských liniek pomoci a ktorý na tlačovej konferencii prezentovala Linka detskej istoty pri Slovenskom výbore pre UNICEF.

„Očakávame, že deti dospejú a stanú sa schopnými a platnými členmi spoločnosti. Aby sa takými mohli stať, musia byť tak vychovávané. Ak sa k nim po celý čas staviame iba ako k deťom, nedávame im žiadne právo rozhodovať sa, zúčastňovať sa dôležitých činností a formovať aktívne postoje, nemôžeme očakávať, že to zrazu dokážu v deň svojich 18 narodenín,“ zdôrazňuje sa v odporúčacom liste.

 Sociologický ústav SAV prezentoval hlavné zistenia štúdie Postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989. „V novembri 1989 ľudia odmietli štátny byrokratický socializmus a ideálom sa stal švédsky či rakúsky model netotalitného štátu, ktorý ponúkal kombináciu vysokého životného štandardu a sociálnych istôt,“ povedal jeden z autorov štúdie Miroslav Tížik. „Ukazuje sa, že po takomto type štátu ľudia túžia aj v súčasnosti,“ dodal. Viacerí sa domnievajú, že mnohé sa v našej krajine za 25 rokov zlepšilo, no niečo sa naopak zhoršilo. Ľudia s vyšším vzdelaním vnímajú situáciu pozitívnejšie.

 Prognostici predpovedajú, že nárast počtu domácností samostatne žijúcich a hospodáriacich osôb sa nezastaví ani v najbližších rokoch. Do roku 2030 by sa mal ich celkový podiel na všetkých typoch slovenských domácností zvýšiť zo súčasných 29,5 percenta až na 31,7 percenta. Tieto a ďalšie prognózy priniesla najnovšia štúdia Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030, ktorú vypracovali Výskumné demografické centrum INFOSTAT, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a Prognostický ústav SAV. Domácnosti jednotlivcov vznikajú buď úmrtím jedného z členov úplnej rodiny alebo rozvodom osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. „V mladšom veku zasa jednočlenné domácnosti vytvárajú slobodné osoby, pričom medzi nimi prevažujú muži do veku 35 rokov,“ povedal jeden z autorov štúdie Branislav Šprocha.

 

Pripravujeme

 Názory verejnosti na to, aké zmeny nás v spoločnosti čakajú a ako na ne bude reagovať vzdelávanie, predstavíme na podujatí  kampane Chceme vedieť viac dňa 25. 11. v čase od 17.00 do 20.00 hod. v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Srdečne vás pozývame!

Pozrite si inšpiratívne video, ktoré ponúka iný spôsob uvažovania o budúcnosti vzdelávania, než na aký sme na Slovensku zvyknutí:

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=O35n_tvOK74[/youtube]

Na tvorivých workshopoch pre verejnosť sme ľuďom kládli podobné otázky. Príďte si aj vy zažiť čo sme zistili počas roka 2014!

Nečakajte klasickú konferenciu s príspevkami a panelovými diskusiami. Prezentáciu prvých zistení z kampane sme pripravili ako zážitkový event pre širokú verejnosť. V prípade záujmu vyplňte, prosím, prihlasovací formulár, ktorý nájdete tu.

 

Človeče, zapoj sa!

 Na webe kampane pokračujeme vo zverejňovaní príbehov detí a ich rodín, ktoré ilustrujú ich osobné skúsenosti so školským systémom na Slovensku. Prvých dvanásť príbehov bude prevzatých z manuálu advokačného poradenstva, ktorý pre rodičov a učiteľov pripravilo občianske združenie Nové školstvo. Ak sa chcete s nami podeliť o váš príbeh, neváhajte a napíšte nám. Radi ho pridáme k ostatným.

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk