Výrok týždňa

„To, čo sa vy snažíte označiť za nezvládnutý proces prípravy zákona, je naopak široký, demokratický proces, v ktorom sa všetci mohli vyjadriť. Mnohé skupiny, ktoré návrh zákona pripomienkujú, sú prirodzene antagonistické skupiny, takže my nikdy nemôžeme prísť s návrhom, pri ktorom si všetci podajú ruky. Nič lepšie sa už nepodarí vyrokovať.“

Martina Lubyová (nom. SNS)
ministerka školstva
počas rokovania školského výboru parlamentu | 21. 3. 2019

 

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni pokračoval spor medzi zástupcami školských organizácií a ministerstvom školstva v súvislosti s návrhom zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Tentoraz sa presunul na pôdu parlamentu počas zasadnutia výborov.

Na zasadnutí ústavnoprávneho výboru vystúpili aj iniciátori petície za stiahnutie návrhu zákona kvôli nedodržaniu legislatívneho procesu. Právnička Daniela Čorbová za iniciátorov uviedla, že došlo k zásadnému zásahu do jeho znenia, no pripomienkové konanie k nemu sa už neopakovalo. Zákon má podľa nej aj mnoho obsahových nedostatkov. Petíciu doteraz podpísalo viac než 18-tisíc ľudí.

• Počas zasadnutia školského výboru procesné i obsahové nedostatky zákona kritizoval Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov i JozefTurčány zo Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) zákon zvýši ochranu pedagógov a zabezpečí aj profesionalizáciu ich činnosti a zvýši kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.

Šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek na margo návrhu skonštatoval, že nie je „stopercentný“, ale pripomienky odborov sú v ňom zapracované. Aj preto požiadal poslancov o hlasovanie v jeho prospech. Dodal pri tom, že po jeho prijatí nehrozí učiteľom znižovanie platov. „Kto bude na sebe pracovať, príplatok dostane,“poznamenal predseda odborárov.

Poslankyňa Eva Smolíková (SNS) a poslanci Pavol Goga (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd) k návrhu o pedagogických a odborných zamestnancoch predložili vo výbore rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje takmer 50 bodov. Desiatky pripomienok k návrhu zaslal aj Odbor legislatívy a aproximácie práva NR SR.

Z pripomienok, ktoré poslanci dostali na stôl v deň rokovania výboru, vyplýva, že z návrhu zákona okrem iného nie je jasné, ako bude prebiehať schvaľovanie modulov vzdelávania, ako bude hradený nárok na úhradu vakcinácie učiteľov, či na koho zo zamestnancov škôl sa vzťahuje povinnosť preukazovania psychickej spôsobilosti.

„Vy ste dnes dostali na stôl 50 pozmeňujúcich návrhov – kedy ste sa s nimi mali oboznámiť? Na základe čoho sa budete o nich takto narýchlo rozhodovať?,“ opýtal sa členov výboru počas zasadnutia šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

• Ku kritizovanému návrhu zákona sa v rozhovore pre týždenník Trend vyjadril aj predseda školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD). Uznal, že odmeňovanie učiteľov by malo byť nastavené inak, ale zmene podľa neho bráni odpor odborárov. „Položte otázku odborárom, prečo tvrdošijne už niekoľko rokov trvajú na svojich požiadavkách spájať plat učiteľa s ich vekom a nie kvalitou práce. Toto je zásadná vec, na ktorej sa nevieme zhodnúť,“ povedal Petrák.

• Okrem návrhu „učiteľského“ zákona parlament na začínajúcej schôdzi prerokuje aj ďalšie návrhy:

x návrh skupiny opozičných poslancov hnutia OĽaNO, ktorým chcú obmedziť používanie elektronických zariadení žiakmi v školách počas vyučovania;

x návrh predložený poslancami SaS Branislavom Gröhlingom a Radoslavom Pavelkom, ktorý má vrátiť financovanie regionálneho školstva výlučne do kapitoly ministerstva školstva a nedeliť sa oň s ministerstovm vnútra;

x návrh opozičného poslanca Ota Žarnaya (Spolu-OD) chce zmeniť spôsob výberu riaditeľov škôl s účelom zvýšenia jeho transparentnosti a zabezpečiť rovný prístup ku všetkým uchádzačom;

x vládny návrh o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý má zaviesť tzv. stabilizačné pôžičky pre študentov ­­takých vysokoškolských odborov, ktorí absolvovaním štúdia získajú predpoklady na výkon povolania ohrozeného nedostatkom pracovných síl;

x koaličný návrh novely zákona o „konzorciách vysokých škôl“, ktorý má uľahčiť spoločný postup verejných vysokých škôl pri tvorbe študijných programov alebo pri spoločnej výskumnej činnosti;

x návrh novely zákona od poslancov SNS o stimuloch na výskum, ktorým sa okrem iného upravuje požiadavka na zápis do registra partnerov verejného sektora aj vo vzťahu k žiadateľom o stimuly.

• Na to, že stimuly na vedu a výskum zo štátneho rozpočtu ministerstvo školstva naposledy rozdelilo podozrivým spôsobom, a to aj firmám nezapísaným v registri, v uplynulých mesiacoch upozorňovala Nadácia Zastavme korupciu a aj opoziční poslanci.

Poslankyňa Veronika Remišová (OľaNO) skritizovala aj financovanie vedy a výskumu z eurofondov. Podľa nej firma, ktorá chce čerpať takéto dotácie, čelí nadmernej byrokracii a Slovensko tak prichádza o veľkú časť peňazí. „Minulý rok nám takto prepadlo 27 miliónov eur, tento rok je to ďalších 81 miliónov eur. Takže za dva roky sme prišili o 108 miliónov eur,“ tvrdí Remišová.

Ministerstvo sa bráni tým, že ide najmä o problém jeho bývalého vedenia. „Po jej nástupe sa podarilo znížiť hroziaci dekomitment vo výške 70 miliónov eur na 27 miliónov eur,“ opísalo ministerstvo stav po nástupe Lubyovej do funkcie. Na svojej webstránke taktiež zverejnilo stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že sústavné útoky a politizácia čerpaniu eurofondov na vedu a výskum neprospievajú.

• O tom, že pre podozrenia z manipulácie pri hodnotení eurofondových projektov, pre ktoré musel odstúpiť minister Peter Plavčan (nom. SNS), stále vyšetruje polícia, písal týždenník Trend.

Obchodné komory na Slovensku sa k vede a výskumu vyjadrili v spoločnom komentári. Konštatujú v ňom, že inovácie sú hybnou silou priemyslu a Slovensko neúctou k vede hazarduje s budúcnosťou.

• Nad tým, či Slovensko nerezignovalo na svoj ďalší vnútorný rozvoj a nesústreďuje sa len na krátkodobý ekonomický rast, sa v komentári denníka SME zamýšľa Vasil Gluchman.

O kvalite slovenských vysokých škôl sa diskutovalo aj na pôde parlamentu počas štvrtého ročníka Konventu akademických senátov. „Pracujeme na revízii sústavy študijných odborov. Darí sa nám ju redukovať asi zo 400 na 40. Študenti tak budú mať väčšiu možnosť zamerať sa na interdisciplinárne štúdiá a ľahšie sa im bude prechádzať z jednej študijného programu do druhého,“ povedala zástupcom škôl ministerka Lubyová.

O tom, čo si o kvalite vysokých škôl na Slovensku myslia zahraniční študenti, ktorí sem prišli študovať, si môžete prečítať v reportáži týždenníka Trend.

• K uplatneniu absolventov vysokých aj stredných škôl sa v uplynulom týždni vyjadril aj minister práce Ján Richter (Smer-SD). „Absolventi vysokoškolského vzdelania majú oveľa väčšiu ochotu prijať zamestnanie za začiatočnícky plat, ktorý tiež možno nie je v súlade s očakávaniami. Tu je zásadný rozdiel v porovnaní so stredoškolákmi,“ vyhlásil Richter.

• Na stredné aj základné školy sa zamerala Štátna školské inšpekcia vo svojej Správe o úrovni výchovy a vzdelávania v uplynulom školskom roku. Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová ju prezentovala členom školského výboru. Inšpekcia upozorňuje na problém predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky, aj na slabú ochranu žiakov pred sociálno-patologickými javmi.

• Ministerstvo zdravotníctva avizovalo zmenu platných zákonov, po ktorej by sa do predškolského zariadenia mohli zapísať len deti, ktoré absolvovali povinné očkovanie.

V pripravovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia navrhujeme zabezpečiť povinnosť, aby do „predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu,“ uviedla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smer-SD).

 

Všimli sme si

• Druhý ročník Konferencie o nových prístupoch k mladej generácii – YoDelmá podporiť projekty mladých ľudí, ktorí chcú meniť svoje okolie k lepšiemu. Tohtoročná koferencia sa zameria na témy inovácií a demokracie. Viac o konferencii i o možnostiach uchádzať sa o grant nájdete tu.

• Najlepším učiteľom sveta sa v súťaži Global Teacher Prize stal Peter Tabichi z Kene. O cenu v hodnote jeden milión dolárov sa za Slovensko uchádzala minuloročná víťazka prvého ročníka národnej súťaže Zuzana Tkáčová z Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach.

• „V deň narodenia Jána Amosa Komenského 28. 3. 2019 učitelia v čiernom symbolicky vzdajú o 12.00 úctu minútou ticha smutnej pravde o našom školstve, ktoré skonalo na podvýživu, zanedbanie a systémové týranie,“ avizujú zástupcovia Slovenskej komory učiteľov a Iniciatívy slovenských učiteľov.

• O tom, že žiakom v slovenských školách chýba veľké množstvo asistentov, píše v blogu Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „Je alarmujúce, že ministerstvo školstva schválilo len mizivých 40,7 % žiadostí škôl, ako samo na svojej stránke informuje. Teda šesť z desiatich asistentov učiteľa, o ktorých sa riaditeľ odhodlal žiadať, nezískalo miesto, aj keď ich súrne potreboval,“ uvádza Páleník.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk