Témy týždňa

Parlament rokuje o programovom vyhlásení vlády Školskí odborári a nespokojní učitelia protestovali v Bratislave Investície do školstva majú byť kryté zdrojmi z racionalizácie siete škôl Skupina opozičných poslancov navrhuje povinné návštevy Osvienčimu pre stredoškolákov

Výrok týždňa

„Za posledné desaťročia sme svedkami toho, že víziu je v zásade schopný naformulovať takmer každý, lebo sa týka ďalšieho časového úseku. Ale pokiaľ ide o navrhnutie efektívnych krokov, ktoré by viedli k cieľu, tam sa líšime, pri formulácii zlyhávame a v každom prípade realizácia je v drvivej väčšine už len snom. (…) Pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania chceme, aby sa zúčastnili všetky politické strany (…), aby takýto dokument nebol na štyri roky. Ale predovšetkým chceme, aby sa tvorby tohto dokumentu zúčastnili tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená predstavitelia stavovských organizácií, učitelia, zástupcovia rodičov, ktorí obhajujú záujmy detí.“

Výber z udalostí

 Organizácie nominované na 7. ročník Ceny Nadácie Orange v kategórii Vzdelávanie prezentovali svoje aktivity pred hodnotiacou komisiou v zložení Zora Bútorová, Martin Kríž a Miron Zelina. Občianske združenie Nové školstvo nominované „za aktívne včlenenie témy vzdelávania do centra verejného záujmu“ prezentovalo výstupy kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Nadácia Orange prvýkrát umožňuje rozhodnúť aj o laureátovi Ceny verejnosti hlasovaním prostredníctvom facebookovej stránky do 13. 5. 2016. Z hlasujúcich budú vyžrebovaní traja, ktorí získajú pozvánku na slávnostný gala večer 31. 5., na ktorom predstavia víťazov spomedzi nominovaných organizácií v kategóriách Vzdelávanie, Komunitný rozvoj a Sociálna inklúzia.

Pozrite si video z prezentácie nominovaných organizácií a podporte nás. Ďakujeme!

 Parlament rokuje (tu, tu a tu) o programovom vyhlásení vlády (PVV), ktoré poslancom v zastúpení hospitalizovaného premiéra Roberta Fica predniesol podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (SMER-SD). Po prerokovaní v jednotlivých výboroch parlamentu, ktoré vyhlásenie odporučili schváliť, a tým vysloviť vláde dôveru, sa začala rozprava v pléne, počas ktorej sa k téme školstva vyjadrili viacerí opoziční aj koaliční poslanci.

Predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (SMER-SD) poukázal na to (tu, tu, tu a tu), že v roku 2016 sa tarifné platy učiteľov spolu s príplatkami oproti predchádzajúcemu roku zvýšia o približne 12 %. „Toto číslo nie je žiadna katastrofa, je to seriózny podklad na to, aby sme veci nemuseli riešiť na uliciach,“ odkázal nespokojným učiteľom Petrák, ktorý zvyšovanie platov nevníma len ako prostriedok na zvýšenie ich motivácie, ale najmä ako nástroj na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania. Zároveň pripomenul, že ďalšia z požiadaviek učiteľov na zmeny systému ich ďalšieho vzdelávania doteraz narážala na odmietanie zo strany sociálnych partnerov, pretože kreditové príplatky sú súčasťou ich odmeňovania.

 V predprimárnom vzdelávaní Petrák vníma iba jediný problém, ktorým sú nedostatočné kapacity materských škôl. Ambíciou vládneho programu je, aby na konci tohto volebného obdobia boli zaškolené všetky deti od štyroch rokov, pričom v prípade marginalizovaných skupín je potrebné dostať deti už od tretieho roku života, aby „získali základné návyky, ktoré sú nevyhnutné pre život v civilizovanej spoločnosti.“

Podpredsedníčke parlamentu Lucii Nicholsonovej (SaS) sa ambícia 100%-nej zaškolenosti detí v materských školách javí ako nesplniteľná tým, že sa iba dobudujú kapacity materských škôl. Pri deťoch z rómskych osád škôlky podľa nej často nie sú naplnené, a preto nabáda na uzákonenie povinnej dochádzky do škôlky pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev.

 Podľa poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) je PVV v oblasti školstva len „prikrášlenou kópiou dokumentu z roku 2012,“ a vlády sa pýta, či podmienené zvyšovanie zdrojov do školstva povedie k prepúšťaniu učiteľov. V oblasti odborného vzdelávanie a prípravy zároveň kritizoval nedostatočné vzdelávanie učiteľov a majstrov odborného výcviku a nefunkčný duálny systém, do ktorého sa nezapojilo ani pol percenta študentov. Deklarovaný cieľ otvoriť ho malým a stredným podnikom pri súčasnom nastavení nevidí ako reálny. Navrhuje, aby podniky pod kontrolou štátu a tie, čo dostávajú rôzne stimuly a úľavy, boli povinné zapojiť sa do duálneho vzdelávania.

Poslanec Oto Žarnay (OĽANO-NOVA) upozornil (tu a tu) na prípady zastrašovania a šikanovania učiteľov nadriadenými, pri ktorých im nepomôžu ani ich zriaďovatelia. V atmosfére strachu podľa neho nie je možné robiť reformu školstva, a preto „zostane len kusom papiera, ktorý skôr či neskôr učitelia neprevezmú alebo neprijmú.“ Zároveň skritizoval nekvalitné učebnice aj kreditový systém ďalšieho vzdelávania, na ktorom podľa neho parazitujú súkromné spoločnosti. Jeho kolega z poslaneckého klubu OĽANO-NOVA Miroslav Sopko navrhuje (tu a tu), aby sa presnejšie zadefinovali požiadavky na ľudí, ktorí vo vzdelávaní pôsobia, a aby sa kládol väčší dôraz na budovanie vzťahov v školách.

 Podľa Martina Poliačika (SaS) školy majú byť v prvom rade orientované na vzdelávacie potreby detí a vzdelávací systém má rozviazať ruky šikovným učiteľom a vedeniam škôl. Na to podľa neho treba okresať štátne vzdelávacie programy. Výrazné zvýšenie platov v školstve podľa neho nie je dôležité iba na to, aby sa zamedzilo odchodu kvalitných učiteľov, ale aj na rýchlejšiu výmenu tých nekvalitných.

Podľa poslanca Miroslava Beblavého (nezar.) PVV v oblasti školstva charakterizuje absencia ucelenej predstavy o potrebnej zmene. „Kým to nehorí, netrápim sa, keď to horí, sledujem to, keď to ide buchnúť, tak tam nalejem trochu vody a počkám, čo bude. To je politika status quo. Takú sme videli v školstve aj vo vede posledné štyri roky, a takú uvidíme aj najbližšie štyri roky.“

 Denník SME zosumarizoval päť problémov vládneho programu v školstve: nízke investície do vzdelávania, neuspokojivé platy zamestnancov, neefektívna sieť škôl, nepraktická deľba právomocí a nepochopenie zmyslu inkluzívneho vzdelávania. Redakcia zrealizovala aj diskusiu k PVV, ktorej sa zúčastnili viacerí odborníci.

Schválenie PVV sa očakáva v tomto týždni. Na vyslovenie dôvery novej vláde je potrebných 76 hlasov poslancov, vládna koalícia má k dispozícii 81 mandátov.

 Zatiaľ čo v parlamente bežala rozprava k PVV, učitelia proti nemu demonštrovali v uliciach Bratislavy. Protest zvolal Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV), ktorý podporili aj ďalšie profesijné a stavovské organizácie. Protestujúcim prekáža, že požiadavky, ktoré sa dostali do PVV, nemajú finančné krytie. Nespokojní sú aj s plánovaným nárastom platov pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Podľa polície sa protestujúcich zišlo 5-tisíc, podľa odborárov ich bolo vyše 7-tisíc (správy a reportáže tu, tu, tu, tu, tu, fotogalérie tu, tu, tu a tu, videá tu a tu).

Minister školstva Peter Plavčan v reakcii na protest vyhlásil, že rešpektuje právo každého človeka vyjadriť svoj názor a zopakoval, že k návrhu PVV sa vyjadrili zástupcovia takmer 30 organizácií, vrátane školských odborov. Po jeho schválení ministerstvo do mesiaca pripraví dokument s úlohami, ktoré dokáže splniť ešte v tomto roku. „Tým by sme sa pokúsili presvedčiť všetkých aktérov, politické strany, poslancov i vládu o tom, že dokážeme plniť reformu školstva a na základe toho sa potom snažiť o jej finančné zabezpečenie nad rámec nevyhnutného minima, ktoré je uvedené v programovom vyhlásení vlády,“ povedal Plavčan.

 Po proteste pred budovou parlamentu predseda NR SR Andrej Danko (SNS) prijal zástupcov školských odborov. Na následnom brífingu vyhlásil, že zástupcovia učiteľov majú uňho dvere otvorené. „Nebudete z našich úst počuť populizmus, sľuby, ako budeme bez problémov všetko zvyšovať, ako budeme každému plniť každé želanie.“ V diskusnej relácii TA3 V politike na konci týždňa uviedol, že minister školstva má mandát navrhovať výraznejšie zvýšenie platov. „Za to vláda požaduje akceptovanie krokov, ktoré povedú k systémovým zmenám a taktiež to, aby sa zo strany učiteľov neobjavovali ultimatívne požiadavky.“

Vicepremiér pre investície a bývalý minister školstva Peter Pellegrini v nedeľnej relácii RTVS O päť minút 12 oznámil, že vláda chce znížiť počet škôl aj učiteľov a ušetrené peniaze prerozdeliť ostatným. „Ak budú úspory, peniaze sa rozdelia medzi menší počet ľudí a škôl,“ vyhlásil.

Ďalšie protesty učiteľov sú pravdepodobné. Podľa prezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana nie je vylúčený ani štrajk.

 Časť opozície vyzvala vládu, aby do učebného plánu stredoškolákov zaradila povinnú návštevu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. S iniciatívou prišiel nezaradený poslanec Zsolt Simon a pridali sa k nemu kluby SaS, OĽANO-NOVA a Sme rodina – Boris Kollár. „Proti nárastu fašizmu a extrémizmu hlavne medzi mladými ľuďmi je nutné niečo urobiť. Je nutné začať poznaním histórie a prevenciou,“ povedal Simon, ktorý je presvedčený, že keď budú mladí ľudia na vlastné oči vidieť hrôzy holokaustu, prispeje to k eliminácii rôznych prejavov intolerancie.

Minister školstva Peter Plavčan aktivitu opozície privítal s poukazom na to, že aj v PVV sa uvádza potreba cielenej prevencie proti intolerancii, násiliu a extrémizmu vo všetkých podobách. Zatiaľ nie je jasné, ako by sa tieto aktivity mali financovať.

 Podľa komentátora denníka Pravda Mariána Repu je to však iba jedna z možností ako možno študentom sprostredkovať hrôzy druhej svetovej vojny. Od jednorazovej návštevy podľa neho nemožno očakávať, že bude mať zásadný vplyv na formovanie politických postojov a potrebná je systematická práca v škole a kvalitná občianska výchova.

Podľa korešpondentky Denníka N Jany Shemesh sú exkurzie stredoškolákov do bývalého koncentračného tábora v Izraeli bežnou záležitosťou, no nie všetci ich podporujú. Exkurzie sa stali súčasťou študijného programu, no dnes už tento trend pomaly opúšťajú. Dôvodom je finančná záťaž pre rodičov a niekedy aj nevhodné správanie študentov. Prominentné telavivské gymnázium podľa nej návštevy úplne zrušilo, pretože podľa vedenia školy v študentoch podporuje šovinizmus.

Všimli sme si

 Portál EDUin publikoval komentár Jiřího Nantla z Masarykovej univerzity v Brne, ktorý sa podieľal na príprave českej vzdelávacej stratégie do roku 2020. Základná konfliktná línia v názoroch na vzdelávaciu politiku podľa neho nie je ideologická, ale charakterizovaná perspektívami dvoch skupín aktérov vo vzdelávaní. Jeden prístup pomenúva ako „učitelismus-ředitelismus,“ druhý možno nazvať „rodičovizmom“. „Nepamatuji, že by se některý ministr odvážil veřejně vyslovit, že nejdůležitější ve škole není učitel, ale žák,“ konštatuje Nantl, podľa ktorého to však bez zasypania najväčších priekop medzi rodičmi a učiteľmi nepôjde.

 Portál ciernalabut.sk uverejnil reportáž z bežného školského dňa na waldorfskej škole (WŠ) v Bratislave. Riaditeľka školy Xénia Činčurová a špeciálna pedagogička Miroslava Heribanová v rozhovore približujú, v čom je vzdelávanie v škole iné a prečo so žiakmi postupujú pomalšie, aj aké dosahujú výsledky v porovnaní s inými školami. Reagujú aj na kritiku antropozofie, na ktorej je pedagogický prístup školy založený. Český lekár a vedec Jiří Heřt už pred desiatimi rokmi uviedol, že „příčiny současného zájmu o WŠ zřejmě nesouvisejí s kvalitou waldorfského školství a jeho pedagogiky, ale jsou jen odrazem atmosféry doby, hledající hodnoty duchovní, mystiku a iracionalitu.“

 Zo štatistík zverejnených na portáli FiveThirtyEight sa ukazuje, že medzi užívateľmi najčastejšie editovanými heslami na Wikipédii sú najmä tie, ktoré možno považovať za kontroverzné. V rôznych rokoch boli opravy a doplnenia najviac dopĺňané pri hesle George W. Bush, libanonská vojna či pád malajzijského lietadla.

Pripravujeme

 Už vo štvrtok 28. 4. sa na Spojenej škole Novohradská zúčastníme stretnutia rodičov, ktorí sa angažujú v iniciatíve Zelená stužka. Na stretnutí budeme prezentovať výstupy kampane s dôrazom na vzdelávacie potreby detí a možnosti ich systémovej podpory.

 V máji vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník Dobrá škola a spoločnosť Exam Testing. V prezentácii a na workshope sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a aký vplyv by mohla mať na vzdelávacie výsledky žiakov, organizáciu vyučovania aj hodnotenie kvality vzdelávania.

 V máji sa zúčastníme aj fóra o vzdelávaní v Pezinku, na príprave ktorého spolupracujeme so zástupcami miestnej samosprávy.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: