Témy týždňa

Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší  Ministerstvo školstva plánuje zaviesť novú reguláciu prijímania žiakov na stredné školy už tento rok  Zamestnávatelia vedia málo o školách,  ktoré pripravujú ich budúcich zamestnancov  Maturita a Testovanie 9 budú tento rok aj online  Minister školstva sľubuje učiteľom odbúranie zbytočnej byrokracie  Rezort školstva nepodporí vznik nových vysokých škôl

Výrok týždňa

„Nemá význam otvárať polemiku, či regulácia toku žiakov na stredné školy je rozumná priorita. Podstatnejšie je, že do sveta, v ktorom účastníci pracovného trhu budú meniť päť či viackrát nielen zamestnávateľa, ale aj charakter činnosti, za ktorú sú platení, je nielen nemožné, ale aj zbytočné plánovať správny pomer gymnazistov a žiakov stredných odborných škôl. Darmo sa dnes zdá, že napr. opravár splachovacích zariadení je presne to, čo bude trh v roku 2018 najviac „poptávať,“ keď v roku 2028 nemusí byť využitie ani pre jedného. Školstvo budované na potreby priemyselnej revolúcie stojí najmä pred problémom, že v čoraz sofistikovanejšom svete sa zbytočným a nepoužiteľným stane celý rad zamestnaní, ktoré ešte dnes veselo fungujú.“

 

Výber z udalostí

 Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší. Ľudia z iniciatívy Sloboda učenia nám napísali: „Sme veľmi radi, že sme sa dozvedeli o kampani Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania. Aj my „chceme vedieť viac“ a chceme aj to, aby slovenská verejnosť diskutovala o vzdelávaní s vedomím, že súčasné školstvo prakticky nereaguje na výzvy dnešnej doby. Podporujeme preto túto kampaň a chceme sa zmysluplne a zodpovedne zapojiť do spoločnej diskusie“. Pridajte sa aj vy!

 Minister školstva Juraj Draxler chce napriek neúspechu Dušana Čaploviča pokračovať v úsilí regulovať počty študentov na gymnáziách a stredných odborných školách. „Najčistejším riešením pri prijímaní na stredné školy by bol štandardizovaný test, ktorý by hral dominantnú úlohu. V tejto chvíli sa snažíme zistiť, či sme schopní s takýmto riešením prísť už pri nadchádzajúcich prijímačkách na gymnáziá. Je celkom možné, že v prípade gymnázií by sme dali nejakú váhu dajme tomu aj známkam v posledných dvoch ročníkoch štúdia a prípadne nechali malý priestor aj na nejaké pohovory, ktoré by prebehli na úrovni školy,“ predstavil minister svoje zámery v rozhovore pre denník SME.

 Úrad vlády SR zverejnil informáciu, že „pozná najlepšie stredné odborné školy v regiónoch“. Nejde však o skutočný rebríček kvality SOŠ, ale o zistenia z prieskumu zameraného na niečo úplne iné. Prieskum, realizovaný  na vzorke 2000 väčších i menších firiem, zisťoval, aký majú zamestnávatelia prehľad o školách vo svojom regióne a ako hodnotia ich imidž.

Výsledky prieskumu ukázali, že znalosť zamestnávateľov o školách je nízka. „Najznámejšiu“ školu spoznalo v danom regióne iba necelých 12 percent zamestnávateľov a celkovo až 139 škôl zamestnávatelia vôbec nepoznali, dokonca ani nevedeli, že existujú. Zverejnený „rebríček“ SOŠ tak odhalil najmä neinformovanosť zamestnávateľov a neschopnosť škôl vojsť do povedomia širšej verejnosti.

 Riadny termín externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2014/2015 sa uskutoční v dňoch 17. až 20. marca. Celoplošné testovanie deviatakov bude 15. apríla.

Do tohtoročného testovania sa budú môcť niektorí žiaci zapojiť aj elektronickou formou. Maturitu online a Testovanie 9 online umožní elektronický testovací systém e-Test. „Štandardizované testy prinášajú objektívny prvok do školskej praxe. E-testovanie je moderná forma, ktorá uľahčí život učiteľom aj žiakom,“ povedal minister školstva Juraj Draxler s tým, že elektronické testovanie prinesie aj nemalé úspory.

Dodávateľ systému e-Test vykonáva od januára 2015 kontrolu školských počítačov, ako aj stability pripojenia na internet. Výsledky kontroly ukážu, ktorá škola bude žiakov testovať v režime online a ktorá „po starom“.

 Minister školstva Juraj Draxler je v poradí už štvrtým ministrom školstva, ktorý učiteľom sľubuje odbúrať zbytočnú byrokraciu. „Chceme sa na to pozrieť komplexnejšie. Keď budeme mať koncepčnú predstavu, tak sa začneme pozerať, ktoré druhy tlačív sa dajú zrušiť, ktorý druh administrácie sa dá presunúť a podobne,“ priblížil minister plány rezortu, ktoré učitelia počúvajú už niekoľko rokov.

Na zvýšenú byrokraciu upozorňujú učitelia už od roku 2009, kedy „reforma“ ministra Jána Mikolaja  zvýšila ich administratívnu záťaž. V roku 2011 zaslali ministrovi Eugenovi Jurzycovi v rámci projektu debyrokratizácie konkrétne podnety na jej odbúranie, veľa sa však nezmenilo.

V roku 2013 minister Dušan Čaplovič učiteľom prisľúbil nové riešenia: „Prehnanú administratívu vnímam ako dlhotrvajúci problém. V pripravovanej novele školského zákona sa vypustia niektoré tlačivá, ktoré sú zahrnuté do pedagogickej dokumentácie. Zásadným technickým opatrením na znižovanie administratívnej záťaže bude rozbehnutie rezortného informačného systému. Veľa sa doň investovalo od roku 2009, ale po mojom príchode na rezort bol stále nefunkčný. Preto som prijal opatrenia, aby sa investície konečne prejavili. Verím, že sa tak stane v roku 2014.“ Nestalo sa.

Minister Peter Pellegrini v septembri 2014 učiteľom opäť iba sľuboval: „Budem chcieť na pracovných návštevách v teréne, aby mi učitelia ukázali, čo všetko musia papierovať. A všetko, čo budem považovať za nepotrebné, dám príkaz nevypĺňať a nepoužívať.“ Sľub splniť nestihol. Učitelia očakávajú, že problém konečne vyrieši jeho nástupca.

 Minister školstva Juraj Draxler nepodporuje vznik nových vysokých škôl. Vláde navrhne neudeliť súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy s názvom Technologický inštitút A. Ruprechta so sídlom v Šamoríne a ministerský súhlas nedostane ani Vysoká škola ekonómie a podnikania. „Treba podporiť, aby existujúce vysoké školy zvyšovali svoju kvalitu, a nie aby sa vytvárali nové, ktoré by iba duplikovali existujúce kapacity,“ povedal minister.

Nie všetky už existujúce  vysoké školy však môžu rátať s podporou rezortu. V súvislosti s prebiehajúcou akreditáciou minister Juraj Draxler v rozhovore pre Denník N povedal: „Nemyslím si, že v dohľadnom čase hrozí, že by sme diskutovali o rušení niektorej z verejných univerzít. Na druhej strane niektoré súkromné školy sú malé, začínajú mať aj pre demografickú krivku problémy a zrejme zaniknú“.

 Novým vedúcim služobného úradu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR sa stal Norbert Molnár, ktorý predtým pôsobil na Úrade vlády SR. Vystriedal Henrietu Crkoňovú, ktorú vláda z funkcie vedúcej služobného úradu odvolala 14. januára 2015.

Všimli sme si

 Ľudia z iniciatívy Sloboda učenia preložili do slovenčiny Manifest 15, ktorý dňa 1. 1. 2015 zverejnilo 33 medzinárodne uznávaných vzdelávacích expertov, medzi nimi  John W. Moravec (Education Futures), Peter Gray (Boston College) a Sugata Mitra (Newcastle University). Ide o medzinárodnú výzvu za zmeny vo vzdelávaní orientované na budúcnosť. Manifest predstavuje prehľad poznatkov, myšlienok a vízií o vzdelávaní, ktorý má ľuďom pomôcť pochopiť, ako vyzerá vzdelávanie súčasnosti, ako sa mení a na čo by sa mala upriamiť pozornosť v budúcnosti.

„Sme posadnutí zavádzaním nových technológií do našich životov a zároveň len málo rozumieme tomu, na čo nám sú. Vďaka technológiám dokážeme robiť lepšie to isté, čo doteraz, ale používanie nových technológií v starom modeli školstva je premárnená príležitosť. Čierne tabule na kriedu sa nahradili bielymi tabuľami na fixky a SMART tabuľami. Knihy sa nahradzujú tabletmi a čítačkami. Ale v školstve to vyzerá podobne, akoby sme chceli elektrinou z jadrovej elektrárne poháňať konský záprah,“ píše sa okrem iného v manifeste, ku ktorému môže pridať svoj podpis každý, kto súhlasí, že  zmeny v procesoch učenia by mali prebiehať zmysluplnejšie.

 Britská Open University vo svojej v poradí už tretej správe o pedagogických inováciách upozorňuje na trendy, ktoré začnú do vzdelávania čoraz viac prenikať už v roku 2015:

1. MOSL (Massive Open Social Learning) – intenzívne zdieľanie poznatkov a diskusií na sociálnych sieťach;
2. čoraz väčšie prispôsobovanie výučby potrebám žiakov;
3. tzv. prevrátená trieda – žiak sa oboznamuje s látkou online a čas v triede je viac venovaný najmä diskusii a rozvoji kritického myslenia;
4. BYOD (bring your own device) – učenie pomocou vlastných zariadení;
5. hľadanie vlastných, individuálne efektívnych spôsobov učenia;
6. dynamické hodnotenie – proces, v ktorom sa hodnotenie prepája s intervenciou a s hľadaním nových ciest ako dopĺňať odhalené medzery;
7. učenie v rámci rôznych udalostí (event-based learning);
8. učenie prostredníctvom príbehov;
9. postupy, pri ktorých získa žiak osvojením si novej myšlienky nový pohľad na realitu (threshold concept);
10. kreatívne pretváranie materiálov (bricolage).

 „S pohľadom upretým na post ministra školstva, kde sa ľudia obmieňajú rýchlejšie ako trvá školský rok, patrí plač nad slovenským vzdelávacím systémom medzi smutné klišé. Chvalabohu, 21. storočie nám ponúka zmes rôznych možností. Na dva kliky od nás existuje farbistý svet, kde sa vzdelávanie stáva dobrodružstvom. Corsera, edX, Udacity a Udemy sú štyri svetové vzdelávacie platformy, ktoré ponúkajú tzv. MOOC kurzy, čo by bolo možné preložiť ako masívne otvorené online kurzy, ktoré sa stali mainstreamom,“ píše Ivana Mrvová a pridáva ďalšie možnosti vzdelávania bez limitov pre ľudí, ktorí majú chuť objavovať stále niečo nové.

 Na Slovensku sa vyučovanie matematiky Hejného metódou presadzuje veľmi pomaly, hoci záujem o ňu rastie. Zatiaľ sa podľa nej učia iba prvé dva ročníky na 10 základných školách. V susednom Česku je takýchto škôl 800, pričom Hejného metódou sa v nich učia aj „druhostupniari“ a očakáva sa aj nástup stredoškolákov. Táto metóda rozvíja nielen matematické myslenie, ale všeobecne aj intelekt, sociálne a komunikačné schopnosti v tíme a argumentáciu v čase. „Držíme sa zásady, že vedomosť získaná vlastnou úvahou je kvalitnejšia než vedomosť sprostredkovaná. Je nádherné pozorovať deti, keď nastane ten „aha moment,” zrazu prídu na to, ako by to vyriešili, vymyslia proces, ako dospieť k výsledku, vedia si vlastnú odpoveď obhájiť,“ priblížila zážitky s touto metódou Zita Joyce zo Spojenej školy Novohradskej v Bratislave.

Pozrite si prezentáciu Milana Hejného, kde v závere zdôvodňuje zmysel vzdelávania, ktoré vedie deti k premýšľaniu: „Žiadna inštitúcia a žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti ako mysliaci občania“.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=xm0xsBjdMe4[/youtube]

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Kampaň pokračuje | Podporte nás

 

V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.

Na pokračovanie potrebujeme Vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk