Témy týždňa

Opozícia neuspela s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Pokus o odvolanie ministra reštartoval diskusie o potrebných zmenách v školstve Učitelia požadujú vyššie platy aj po schválení návrhu rozpočtu vládou Sociálne znevýhodnenie výrazne ovplyvňuje výsledky detí na Slovensku aj v zahraničí

 

Výrok týždňa

„Deti nie sú dosť dobré pre škôlky a školy, lebo sa nesprávajú tak, ako by sa žiadalo. Rodičia nie sú dosť dobrí pre školy, lebo netrávia dosť času s deťmi pri úlohách, čiže nerobia prácu školy. Podnikatelia nie sú dosť dobrí pre úrady, lebo nepodnikajú tak, ako im určujú naše pravidlá, normy a kontroly. Čo to má spoločné so zaostávaním regiónov a odchodom mladých do zahraničia? Princíp. Zvykli sme si na štát, ktorý chce meniť ľudí v prospech úradov, a nie úrady a regulácie v prospech ľudí.“

 

 

Výber z udalostí

 Parlament nevyslovil nedôveru ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi (nominant Smer-SD). Za návrh hlasovalo 35 prítomných opozičných poslancov, proti bolo 75 poslancov vládnej strany Smer-SD. V zdôvodnení poslanci uviedli tri dôvody, ktoré podľa nich svedčia o nezvládnutom riadení rezortu školstva – nekonanie v kauze podvodného prevodu peňazí z Metodicko-pedagogického centra, konanie ohľadom ďalšieho využitia budovy Ekoiuventy na aktivity pre deti a mládež a nezvládnutú personálnu politiku.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) dôvody na vyslovenie nedôvery označil za absurdné a uviedol, že ministra treba za jeho prácu chváliť. Vláda vo svojom stanovisku  vyzdvihla pozitíva pôsobenia Juraja Draxlera od nástupu do funkcie poukázaním na rozširovanie kapacít materských škôl, zavedenie inovovaných štátnych vzdelávacích programov, výstavbu modulových základných škôl, prijatie zákona o odbornom vzdelávaní či prípravu zákona o športe a sprísnenie akreditácií vysokých škôl. Minister okrem argumentov na svoju obhajobu v parlamente skonštatoval, že „školstvo potrebuje veľa zmien,“ a preto prosí, „aby sme sa po voľbách vrátili k vecnej a konštruktívnej diskusii.“

 V relácii RTVS Sobotné dialógy sa Juraj Draxler vyjadril k stavu slovenského školstva a pomenoval oblasti, v ktorých sú potrebné zmeny, vrátane spôsobu financovania škôl, kontinuálneho vzdelávania učiteľov, ako aj zvyšovania platov učiteľov. Zároveň uviedol, že ak by po voľbách dostal ponuku, aby pokračoval na poste ministra, „musí byť politická garancia toho, že objem peňazí do školstva sa výrazne navýši.“

V nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12 poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) v diskusii s ministrom povedal, že problémom školstva nie je súčasný minister, ale to, že školstvo po celé štyri roky nebolo pre vládu prioritou. Podľa neho v rezorte chýba stabilita, jasná vízia a vytváranie lepších podmienok. Zároveň kritizoval návrh rozpočtu na nasledujúce tri roky.

„V tomto rozpočte je zvýšenie pre roky 2017 a 2018 pre školstvo, základné, stredné aj vysoké, nula eur. To je záväzný dokument, ktorého čísla musia sedieť. Posiela sa do Európskej komisie, je to náš oficiálny fiškálny plán, to nie sú predvolebné reči. Ak o dva mesiace v záchvate predvolebného boja budú hovoriť, že z tej nuly sa stane 500 miliónov eur, ja tomu nebudem veriť, lebo v správe pre Európsku komisiu povedali niečo úplne iné,“ konštatoval Beblavý.

 Slovenská komora učiteľov (SKU) požaduje zvýšenie platov učiteľov od roku 2016 o 140 eur a od roku 2017 o ďalších 90 eur, čo by znamenalo dosiahnutie úrovne 1,2 násobku priemernej mzdy. Sľubovala to Čaplovičova správa o stave školstva. SKU zároveň požaduje navýšenie rozpočtu ministerstiev školstva a vnútra na regionálne školstvo o 400 miliónov eur. Podľa ministra Juraja Draxlera je výzva nereálna. „Nemôžete prísť s tým, že sa má štátny rozpočet, ktorý už je pripravený, zmeniť o pol miliardy. S tým vás vysmeje ktokoľvek, kto pracuje so štátnym rozpočtom,“ povedal minister, ktorý sa prihlásil k potrebe razantného zvýšenia platov, no návrh SKU označil za „rozbíjanie jednotného frontu.“

 Na Slovensku zväčša nedochádza k jednotnému postupu profesijných a záujmových združení v školstve. Školské odbory vyjednali zvýšenie platov, ktoré je neprijateľné pre SKU. Podobné rozpory ako pri platoch sa v minulosti objavili aj pri financovaní súkromných škôl, keď Združenie samosprávnych škôl Slovenska (ZSŠS) navrhovalo prednostné financovanie verejných škôl, voči ktorému sa ohradila Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. ZSŠK a SKU sa nezhodli ani pri inovovaní štátnych vzdelávacích programov, napríklad v otázke, či majú byť učebné osnovy rozdelené podľa ročníkov. Združenie katolíckych škôl Slovenska sa zas v roku 2012 odmietlo pridať k štrajku učiteľov. Ten vyhlásili a podporovali odborové organizácie v školstve, ktoré v iných otázkach medzi sebou viac súťažia, než spolupracujú. Jednotné požiadavky rôzne združenia v školstve presadzujú skôr výnimočne, napríklad pri spoločnom odmietnutí rozšírenia kompetencií zriaďovateľov, ktoré však parlament napriek ich nesúhlasu v júni schválil.

V diskusii denníka SME zakladateľ prvej komunitnej školy v Zaježovej Juraj Hipš uviedol, že „je fatálnou chybou rozprávať sa o tom, že jedinou chybou školstva sú peniaze a platy. Toto je obrovský mýtus, na ktorý sa často debaty o školstve zužujú (…) Keď vidím učiteľov, ktorí diktujú deťom poznámky z učebnice a deti si ich majú písať do zošitov, aj keby ste im dali zajtra 1400 eur, neprestanú učiť tak, ako sú naučení. Ich prístup nezmení viac peňazí, budú učiť rovnako.“  Podľa Anny Chlupíkovej, riaditeľky základnej školy v Novákoch, „slobodu nechce veľa štátnych škôl. Žijú v schizofrénii. Mnohí si povedia, nech nám štát všetko nadiktuje a na druhej strane sa sťažujú, čo od nich štát požaduje.“

 Nadácia Milana Šimečku zverejnila odpočet tretieho roku vlády Roberta Fica v oblasti integrácie Rómov a Rómok do spoločnosti. Odborníci a odborníčky kroky vlády hodnotili celkovou známkou 3 mínus. V oblasti vzdelávania viacerí vyzdvihli realizáciu národného projektu PRINED, proces revízie akčných plánov Stratégie vlády SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorú prijala ešte vláda Ivety Radičovej, či zvýšenú pozornosť, ktorú začala Štátna školská inšpekcia venovať problému segregovaného vzdelávania.

Skôr pozitívne boli hodnotené kroky na zvýšenie kapacít materských škôl, ktoré však samy osebe nestačia na systémovú podporu predškolského vzdelávania sociálne znevýhodnených žiakov. Nejednoznačne odborníci hodnotia výstavbu modulových základných škôl. Ako nedostatočné boli hodnotené kroky zamerané na systémovú zmenu základného školstva, ktorý by zabezpečil rovný prístup ku kvalitnému a spoločnému vzdelávaniu rôznych žiakov.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák v oblasti vzdelávania vyzdvihol podporu programov ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania, ako aj legislatívne zmeny, ktoré majú zabrániť nesprávnemu zaraďovaniu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl. Vedúci komunitného centra v Dobšinej Martin Vavrinčík v polemickom článku zvažuje možné prínosy a riziká zavedenia povinnej predškolskej výchovy na kompenzovanie nedostatočnej pripravenosti rómskych detí na vzdelávanie v základných školách.

 Intenzívne diskusie o povinnej dochádzke detí do materskej škôlky rok pred nástupom do školy prebiehajú aj v Českej republike. Odborníci z viacerých organizácií, ktorí v sociálne vylúčených lokalitách pracujú, upozorňujú, že zavedenie povinnosti nemusí pomôcť tým deťom, ktoré to najviac potrebujú, ak na to materské školy nebudú dostatočne odborne a personálne pripravené. Ako alternatívne riešenie navrhujú rozšírenie možnosti poskytovania ranej starostlivosti a predškolskej prípravy špecializovanými detskými skupinami, ktoré sa môžu venovať deťom so sociálnym znevýhodnením, ale napríklad aj deťom s poruchou pozornosti, ktoré mnohé škôlky odmietajú prijímať.

 Výskum Michiganskej štátnej univerzity na základe údajov OECD poukazuje na to, že školy v mnohých krajinách reprodukujú alebo prehlbujú socioekonomické nerovnosti vo výsledkoch žiakov namiesto toho, aby ich zmenšovali. Deje sa tak aj vďaka rozdielnej kvalite vyučovania či podnetom, ktoré deti z rôznych pomerov dostávajú. V krajinách ako Austrália, Nový Zéland či Spojené kráľovstvo sú veľké rozdiely medzi študentmi v rámci jednej školy, zatiaľ čo vo Francúzsku, Nemecku či Japonsku medzi rôznymi školami. Najmenší vplyv socioekonomického statusu na výsledky žiakov v matematike bol zaznamenaný vo Švédsku a na Islande, najväčší v Holandsku a Južnej Kórei.

Rozdielna kvalita vzdelávania sa prejavuje aj v rozdielnej pravdepodobnosti, s ktorou sa žiaci z chudobnejších a z bohatších rodín dostanú k vyššiemu vzdelaniu. Podľa údajov OECD je pravdepodobnosť, že sa k vyššiemu vzdelaniu dostane aj dieťa menej vzdelaných rodičov, jedna z najnižších v Taliansku, Poľsku a na Slovensku. Iná štúdia OECD zas poukazuje na to, ako k dobrým výsledkom prispieva sebadôvera detí a podpora, ktorú dostávajú v rodine a v škole.

 Rôzne možnosti podpory učenia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia prezentujú české portály Mají na to! a Kudy vede cesta. O individualizované vzdelávanie detí s rôznymi potrebami sa snažia aj viaceré školy na Slovensku, napríklad Spojená škola na Letnej ulici v Poprade. Aj s jej žiakmi sme v rámci kampaňových workshopov tvorili školy budúcnosti.

 Dôsledne personalizované vzdelávanie môže v školách fungovať už aj dnes. Sieť škôl AltSchool v Spojených štátoch vznikla na to, aby deťom vytvorila priestor na vzdelávanie podľa vlastných potrieb, záujmov a individuálneho tempa. Škola je vybavená modernými technológiami, ktoré umožňujú, aby si každé dieťa vytváralo svoj vlastný týždenný „playlist“ aktivít, na ktorých sa dohodne so svojím učiteľom. Deti často pracujú aj na spoločných úlohách vo vekovo zmiešaných skupinách.

V AltSchool sa kladie dôraz na komunitný život a žiaci v rámci výučby podnikajú rôzne študijné výlety do miestnych inštitúcií a firiem. Učitelia tam pracujú v tímoch a zameriavajú sa v rovnakej miere na akademický progres, ako aj osobnostný a sociálny rozvoj žiakov. Rodičia týždenne dostávajú správu o výsledkoch svojich detí spolu s hodnotením učiteľa aj sebahodnotením žiakov.

Pozrite si sekvenciu krátkych videí, ako sa deti v Altschool učia od najútlejšieho veku až po začiatok strednej školy.

 

Všimli sme si

 Trinásťročný Ondrej Vrábel začal vytvárať počítačové hry pre svoju sesternicu. Vyvinul sa z toho portál hier pre deti s mentálnym postihnutím zameraných na rozvíjanie schopností písať, čítať, rozoznávať farby, počúvať, zapamätávať si a hrať sa. „Hry nie sú pekné pre nás – majú jednoduché písmo, nemajú farebné pozadie, neobsahujú veľa textu, ani vecí, ktoré sa nám, zdravým ľuďom, páčia. Deti, ktoré majú psychické problémy hru vidia úplne inak. (…) Nie je všetko zlato, čo sa blyští (a platí to aj naopak),“ uvádza sa na portáli.

 O post detského komisára sa napokon uchádzajú dve kandidátky a dvaja kandidáti. Poslanecký klub strany Smer-SD navrhol poslankyňu a exministerku práce Vieru Tomanovú, SaS nominovala exposlankyňu Natáliu Blahovú, kandidátom predsedu ľudskoprávneho výboru Rudolfa Chmela (Most-Híd) je Ondrej Gallo z Nadácie Pontis a Pavol Hrušovský (KDH) nominoval Jozefa Mikloška z organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.

 Vplyvný poľský denník Gazeta Wyborcza publikoval mapu slovenských univerzít, na ktorých sa vraj ľahko dajú získať akademické tituly, informoval Denník N.

 Návrat do budúcnosti sa odohral minulý týždeň v stredu 21. októbra 2015. O tom, čo sa z kultového filmu Roberta Zemeckisa z 80-tych rokov naplnilo a čo nie, písali v denníku Sme, v Denníku N aj v týždenníku Trend. Zoznam 10 dobrých a 10 zlých predstáv o dnešku nájdete v komentovaných videách.

 

Pripravujeme

 Skúsenosti z kampane Chceme vedieť viac a z prieskumu verejnej mienky o budúcnosti vzdelávania budeme prezentovať predsedom rád škôl zo štvrtého bratislavského okresu 5. novembra v Bratislave.

 Pripravujeme okrúhly stôl o rôznych formách hodnotenia kvality škôl a výsledkov žiakov, ktorý sa uskutoční v polovici novembra.

 Finišujeme so spracovávaním Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý predstavíme koncom novembra.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk