Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Komisárke sa páči logo, poslankyniam sa nepáči jej činnosť 
Rezort školstva bude zrejme vracať eurofondy Učitelia bilancujú a pripravujú koncoročné zhromaždenie
Výrok týždňa
„Dnes to niekde začína pokrivkávať a raz sa budeme musieť spýtať aj to, aká je kvalita pedagógov na jednotlivých školách a či naozaj sa vieme vysporiadať aj s pedagógmi, ktorí neposkytujú kvalitu.“
Peter Pellegrini
podpredseda vlády (Smer-SD)
v relácii TA3 V politike | 25. 6. 2017
Výber z udalostí
Na prázdniny sa v uplynulom týždni začali pripravovať nielen deti a mládež, ale aj poslanci parlamentu. V závere júnovej schôdze prerokovali posledné návrhy noviel školských zákonov a podľa očakávania schválili vládny návrh zmien financovania základných a stredných škôl a školských zariadení, za ktorý neočakávane zahlasovalo vyše sto poslancov.
Novela okrem iného rozširuje finančný príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie v materských školách pre deti, ktorých rodiny sú v hmotnej núdzi. Zavádza tiež príspevok na dopravu žiakov z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola s ich materinským jazykom, ako aj prideľovanie financií na pedagogických asistentov na školský, a nie kalendárny rok. Po novom bude pri výpočte normatívnych prostriedkov poskytovaných školám zohľadňovaná aj dĺžka praxe učiteľov, ktorá výrazne ovplyvňuje výdavky na mzdy.
Komisárka pre deti Viera Tomanová poslancom predniesla svoju prvú Správu o činnosti. Počas vystúpenia väčšinu času venovala informáciám o vzniku úradu a jeho kompetenciách a svoj prejav zakončila konštatovaním, že je spokojná s procesom tvorby loga. „Slniečko, ktoré nakreslili deti, symbolizuje, že deti potrebujú veľa slnka, aby boli šťastné a spokojné,“ povedala Tomanová.
Správu komisárky, i jej pôsobenie vo funkcii, ostro skritizovali opozičné poslankyne.
Natália Blahová (SaS) v rozprave uviedla, že komisárka nepochopila princíp pôsobenia úradu, ktorý vedie a pripomenula, že aj Výbor Organizácie Spojených národov pre deti vyjadril znepokojenie nad tým, že komisárka nie je nestranná a nezávislá;
kritiku predniesla aj Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá pripomenula kauzy spojené s Vierou Tomanovou, o ktorých v nedávnej i dávnejšej minulosti informovali médiá;
znepokojenie nad prácou komisárky vyjadrila aj poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA), ktorá skonštatovala, že komisárkin úrad chráni inštitúcie a zákony pred najlepším záujmom dieťaťa a nie naopak;
na skutočnosť, že sa komisárka dostatočne nevenuje deťom so zdravotným znevýhodnením poukázala Silvia Shahzad (OĽaNO-NOVA);
neodbornosť správy, najmä v časti, ktorá sa zaoberá monitoringom dodržiavania práv detí v resocializačných zariadeniach, kritizovala Zuzana Zimenová (nez.), ktorá spochybnila spôsob zberu dát aj vágnosť otázok, ktoré boli deťom v dotazníkoch kladené.
Komisárka Tomanová na kritiku reagovala vyhlásením, že ide o táraniny, ktoré nepatria do parlamentu. V súvislosti s obvineniami, že do detského domova jej dcéry Petronely Tomanovej boli v rozpore so zákonom umiestňované aj deti mladšie ako šesť rokov, uviedla, že žiaden podnet na tento domov jej doručený nebol. „Napriek tomu sme sa obrátili na ústredie práce a požiadali sme ho, aby vykonal kontrolu,“ dodala komisárka.
O nelichotivom stave v oblasti ochrany práv detí na Slovensku písal Roman Pataj. „Exministerke odloženej Smerom do novej funkcie sa Blahová a s ňou i ďalší márne snažili vysvetliť, že jej úlohou nie je brániť systém, ale deti pred chybami tohto systému. (…) Keďže detská ombudsmanka vecnú kritiku označila za babské táranie, je nulová šanca, že to niekedy pochopí.“
Vláda v uplynulom týždni schválila Tretiu periodickú správu SR k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorú Slovensko predkladá príslušnému výboru OSN. Materiál obsahuje aj článok 13 s názvom „Rozvoj školského systému“, v ktorom je uvedené, že ministerstvo školstva sa „zodpovedne zaoberá zabezpečením rovnakého prístupu príslušníkov všetkých národností, etnických skupín, ako aj znevýhodnených skupín obyvateľstva žijúcich na území SR ku vzdelaniu, čím sa zvyšuje miera ich sociálnej inklúzie.“
Voči Slovensku pritom Európska komisia už od roku 2015 vedie konanie za dlhodobé porušovanie zákazu diskriminácie v prístupe k vzdelávaniu na základe rasy alebo etnicity. Slovenská vláda rok predtým odmietla odporúčania toho istého hodnotiaceho mechanizmu OSN, aby Slovensko riešilo diskrimináciu vo vzdelávaní, pretože podľa nej je na Slovensku rovné zaobchádzanie zaručené.
Negatívne svetlo na rezort školstva vrhajú aj zistenia o dôvodoch, pre ktoré má Slovensko do rozpočtu EÚ vrátiť až 13 percent z vyčerpaných eurofondov, čo je najviac spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Podľa výročnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) ide najmä o prostriedky, ktoré čerpali dve ministerstvá – zdravotníctva a školstva.
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) na správu OLAF reagoval odmietavo a vyjadril sa, že porovnanie krajín nie je v správe založené na objektívnych dátach a médiá ju zle interpretujú. Za zahanbujúce exminister školstva považuje skôr výsledky žiakov v medzinárodných testovaniach.
Iný názor na príčiny zhoršujúcich sa výsledkov žiakov vyjadril pre HN televíziu prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. O tom, ako po roku hodnotí štrajky učiteľov, ktoré spoluorganizoval, porozprával pre Denník N.
Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) zverejnila bilancujúce texty o už takmer ukončenom školskom roku 2016/2017. Jej zástupca Ivan Stodola uvádza, že vláda, ktorá to myslí s budúcnosťou Slovenska vážne, by mala vyslať okamžitý signál súčasným stredoškolákom, že práca v školstve bude onedlho atraktívnou.
„Smutne uvádzam, že z mojich tohtoročných maturantov, ktorí dosiahli vynikajúce maturitné výsledky a drvivá väčšina z nich je už prijatá na zahraničné univerzity neprejavil záujem o štúdium učiteľstva a pridružených odborov nikto,“ píše Stodola.
Jeho kolega Róbert Beutelhauser v reakcii na „ministerské kiksy spôsobujúce chaos v učiteľských zboroch“ vyzval k účasti na zhromaždení Prehliadka strateného času, ktoré sa uskutoční 28. júna od 15:30 na Námestí slobody v Bratislave.
Všimli sme si
Český prezident Miloš Zeman prijal demisiu tamojšej ministerky školstva Kateřiny Valachovej, ktorá sa rozhodla rezignovať kvôli podozreniam vzneseným nie voči nej samotnej, ale voči jej námestníčke Simone Kratochvílovej, ktorá bola obvinená zo zneužitia dotácií na šport. Za nového českého ministra školstva prezident vymenoval Stanislava Štecha.
O tom, že trvanie letných prázdnin sa v Európe líši od krajiny ku krajine, informovala televízia ČT24. Vo väčšine krajín žiaci začínajú oddychovať v polovici júna. V niektorých častiach Nemecka, v Holandsku, Spojenom kráľovstve či v Lichtenštajnsku však školy stíchnu len na šesť týždňov. V Lotyšsku, Portugalsku a Turecku letné prázdniny naproti tomu trvajú až trinásť týždňov.
Dvojmesačnú prestávku bude mať aj tento súhrn udalostí z oblasti školstva a vzdelávania. Súhrn letných udalostí vám prinesieme na začiatku nového školského roka, pravidelné týždenné súhrny opäť odštartujeme 12. septembra. Prajeme Vám príjemne strávený čas prázdnin a dovoleniek!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk