Čo priniesol týždeň 20. 4. 2020 – 26. 4. 2020

Hej,ty!

 

Témy týždňa

Ústne maturity neprebehnú v tradičnej forme • Rodičia školopovinných detí vítajú slovné hodnotenie • Odborníci hodnotili programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva • Vedci vyzývajú na ozajstnú podporu vedy a výskumu

 

Výrok týždňa

„Neviem si dobre predstaviť, že sa ministrovi podarí nájsť odhodlanie a silu na veľkú reformu školstva, ktorá by priniesla výraznejšie zemetrasenie pred katedrami. Nikomu sa do niečoho takého už nechce.“

Róbert Chovanculiak
analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
komentári pre Denník N | 23. 4. 2020

 

Výber z udalostí

• Spomedzi noviniek z oblasti školstva v uplynulom týždni najviac rezonovala informácia, že v aktuálnom školskom roku sa ústna časť maturitných skúšok neuskutoční v štandardnej forme.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) oznámil, že z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie budú maturanti hodnotení podľa spriemerovaných koncoročných známok všetkých ročníkov a polročných známok z posledných dvoch ročníkov maturitného predmetu alebo skupiny predmetov.

Ústne maturity sa pre situáciu s koronavírusom v tomto školskom roku neuskutočnia v klasickej podobe. Maturitné vysvedčenie vznikne spriemerovaním predošlých známok z predmetov, postup zverejnilo ministerstvo školstva. Vo štvrtok o tom na tlačovej konferencii informoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

„Aritmetický priemer sa spriemeruje na celé číslo,“ vysvetlil Gröhling s tým, že priemery končiace X,5 sa zaokrúhlia nadol k lepšej známke. Klasickú maturitu budú môcť absolvovať študenti, ktorí s výslednou známkou nebudú spokojní. Pri dobrovoľnej maturitnej skúške z konkrétneho predmetu nebude možné uplatniť spriemerovanie známok. Študenti a študentky budú mať možnosť do 7. mája požiadať o zrušenie ústnej maturity z takéhoto predmetu alebo absolvovať maturitu pred komisiou.

Podrobnosti týkajúce sa zmien internej časti maturitnej skúšky, ako aj absolventských, záverečných či pomaturitných skúšok zverejnilo ministerstvo školstva na svojej webovej stránke (tu a tu).

• Rozhodnutie neuskutočniť ústnu časť maturít okomentovali riaditelia škôl, odborníci aj politici.

To, že vytvorenie maturitného vysvedčenia zo známok za celé štúdium je objektívnejšie ako doterajšia ústna forma maturít, si myslí riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Hall„Študent nemusí byť pri skúšaní práve v najlepšej kondícii a môže si vybrať otázku, ktorú vie najslabšie,“ argumentuje Hall.

Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská v súvislosti s maturitnými skúškami v tomto školskom roku poznamenala, že mnohým neumožnia objektívnu spätnú väzbu, akú môžu poskytnúť členovia skúšajúcej maturitnej komisie. „To by bolo veľmi užitočné, keby učitelia pridali aj hodnotenie práce študenta z nadhľadu, za celé obdobie strednej školy. Ak by to bolo možné, takéto hodnotenie by nemalo byť zaťažené subjektívnym pohľadom, ale zložené z pohľadov viacerých učiteľov,“ konštatuje Kanovská.

x O viacerých riaditeľoch škôl a študentoch, ktorí sú s rozhodnutím ministerstva spokojní, informovali Hospodárske noviny. „Rozhodnutie rezortu ocení tých, ktorí na sebe pracovali počas celého obdobia štúdia, a zbaví ich aktuálneho stresu z neistoty,“ myslí si napríklad Peter Figeľ, riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave.

x  Rozhodnutie o maturitných skúškach privítalo aj Združenie samosprávnych krajov SK8. „Ministerstvo týmto rozhodnutím prijalo návrhy SK8, ktoré presadzovalo práve tento spôsob riešenia tohtoročných maturít,“ skonštatoval predseda združenia Jozef Viskupič (OĽaNO).

• Aj k tomu, kedy je vhodné znovuotvorenie škôl a obnovenie prezenčnej výučby, sa v uplynulom týždni vyjadrovali politici a analytici.

O období zatvorených škôl vo vybraných členských krajinách EÚ informoval Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) Úradu vlády SR. Počty infikovaných síce stále stúpajú, ale iba relatívne miernym tempom. (…) Preto by bolo načase začať otvárať školy, ale treba pritom postupovať opatrne,“ píše ISA s tým, že by bolo užitočné otvoriť školy pre deti lekárov, hasičov, policajtov, vojakov či záchranárov.

Otázka, či a za akých okolností mal byť zachovaný fyzický kontakt žiakov so školou a či niektoré opatrenia proti šíreniu COVID-19 v oblasti školstva nie sú prehnané, sa rozoberala aj v relácii RTVS Sobotné dialógy. Marta Jančkárová v nej diskutovala s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom a podpredsedom školského výboru parlamentu Ľubomírom Petrákom (Smer-SD).

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) začiatkom minulého týždňa predstavil jednotlivé fázy uvoľňovania opatrení prijatých pre eliminovanie šírenia koronavírusu. Školy a škôlky sú zaradené až do poslednej, štvrtej fázy. Porovnanie tohto prístupu otvárania škôl s modelmi v iných krajinách priniesol Denník N. To, ako k znovuobnoveniu prezenčnej výučby pristupuje česká vláda, sa môžete dozvedieť v rozhovore s ministrom Robertom Plagom (ANO) pre DVTV.

Neznamená to, že děti budou hladové, jídelna ale možná nepojede v režimu, na který jsme zvyklí, upozorňuje ministr školství Robert Plaga.

Aktuálně.cz / 21. 4.

• Do znovuotvorenia škôl bude na Slovensku prebiehať výučba naďalej len dištančnou formou. V prípade základných škôl naďalej platí, že majú pri poskytovaní spätnej väzby žiakom a žiačkam využívať slovné hodnotenie namiesto známok. Toto opatrenie však zrejme pretrvá aj po skončení mimoriadnej situácie.

„Slovné hodnotenie sme v čase prerušeného vyučovania v školách zaviedli najmä z dôvodu zabezpečenia spravodlivosti pri hodnotení každého žiaka, keďže podmienky na domácu prípravu a dištančné vzdelávanie sú v tejto situácii veľmi rozmanité. Vzhľadom na viaceré výhody spočívajúce najmä v poskytnutí konštruktívnej spätnej väzby a v podpore motivácie žiaka by sme radi ponechali slovné hodnotenie ako jednu z možností pre učiteľov všetkých ročníkov základných škôl aj v budúcnosti,“ uviedla riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.

O tom, ako by slovné hodnotenie žiakov malo vyzerať, pre portál Eduworld.sk napísala Kornélia Ďuríková.

• Podľa prieskumu, ktorý pre Komenského inštitút zrealizovala agentúra Focus, väčšina rodičov slovné hodnotenie žiakov víta v súčasnosti a takmer dve tretiny rodičov (63 %) by ju v nejakej podobe uvítali aj po skončení pandémie. Výsledky prieskumu na vzorke 505 respondentov zároveň ukázali, že 70 % oslovených rodičov žiakov základných škôl súhlasí so zákazom opakovania ročníka a 67 % by súhlasilo so zmenami v obsahu vzdelávania.

• Na to, aké formy online vyučovania sa na Slovensku využívajú počas prerušenej prezenčnej výučby, sa prostredníctvom dotazníka slovenských pedagógov pýtala spoločnosť KPMG.

Na portáli ucimenadialku.sk ministerstvo školstva zverejnilo aplikáciu na pomoc učiteľom telesnej výchovy, inštruktorom pohybových aktivít a športovým trénerom mládeže. Učiteľom aplikácia HybSaDoma.sk umožňuje zostavovať pre žiakov súbory cvičení pre virtuálne hodiny telesnej výchovy.

Ďalším zo spôsobov, ktorý má v čase koronakrízy uľahčiť situáciu žiakom, učiteľom aj rodičom, je projekt „Teleškola“ pripravovaný ministerstvom školstva. Ešte pred veľkonočnými sviatkami minister Gröhling uviedol, že pôjde o online vysielanie pre vybrané ročníky základných škôl, ktoré by malo simulovať reálne vyučovanie v školách. „V danej veci stále prebiehajú rokovania, preto bližšie informácie budeme mať najskôr začiatkom mája,“ uviedol rezort školstva.

• Online formou budú prebiehať aj štátnice, rigorózne skúšky či obhajoby záverečných prác na vysokých školách. Parlament v uplynulom týždni schválil vládne legislatívne návrhy (tutu), ktoré ministerstvo školstva vypracovalo pre zefektívnenie dištančnej výučby a realizáciu záverečných skúšok týmto spôsobom.

Po novom môžu vysoké školy organizovať štátnice aj iné skúšky bez fyzickej prítomnosti tých, ktorých sa skúška či obhajoba týka. Zmeny upravujú aj ustanovenia o verejnej prístupnosti skúšok, obhajob a zasadnutí akademických senátov a vysokoškolských samosprávnych orgánov.

To, že online štátnice fungujú dobre a diplom z nich sa nelíši od diplomov z minulých rokov, v rozhovore pre Denník N skonštatoval prorektor Univerzity Komenského Radomír Masaryk.

• To, že pretrvávajúca mimoriadna situácia dokazuje tvorivý potenciál vedy, uvádza otvorený list slovenských vedcov. Vyzývajú v ňom vládu, aby v čo najkratšom čase zrealizovala opatrenia na zlepšenie podmienok a zvýšenie úrovne vedy, výskumu a vzdelávania. Celý list si môžete prečítať tu.

O tom, akým problémom aktuálne čelia niektorí vedci čakajúci na prostriedky z grantov ministerstva školstva VEGA, informoval Denník N. Na svojich projektoch majú vedci a vedkyne pracovať od 1. januára 2020, no ani 20. apríla stále oficiálne nevedia, či im grantová agentúra VEGA grant udelila a v akej výške,“ píše Otakar Horák.

Podporu vedy a výskumu vláda SR zaradila aj do svojho programového vyhlásenia (PVV). Na zlepšenie financovania vedy a výskumu zváži presun všetkých kompetencií a finančných prostriedkov na vedu, výskum a inovácie do jedného rezortu,“ uvádza napríklad PVV.

• PVV v oblasti školstva a vedy zhodnotili viacerí odborníci.

x Exminister školstva Juraj Draxler poznamenal, že PVV obsahuje málo konkrétnych záväzkov a niektoré časti dokumentu sú nejednoznačné.

x Slovenská komora učiteľov skonštatovala, že prísľub súčasnej vlády o zvyšovaní platov pedagógov podľa možností rozpočtu je menej ambiciózny v porovnaní s tým, ako bol formulovaný v programovom vyhlásení predchádzajúcej vládnej koalície z roku 2016.

x Analytička projektu To dá rozum Katarína Vančíková kriticky zhodnotila bod PVV, podľa ktorého má vláda zabezpečiť povinnú dochádzku do materskej školy pre všetky trojročné deti ohrozené rizikovým prostredím. Podľa Vančíkovej je toto riešenie nekonzistentné s podporou nárokovateľnosti miest v predškolských zariadeniach a má spornú efektivitu.

 

Všimli sme si

• To, že koronavírus strhol školstvu masku a odhaľuje, že digitalizácia je v našom školstve stále iba hudbou budúcnosti, rozoberá v Hospodárskych novinách Ján Karásek.

• Ako sa rozprávať s deťmi o koronavíruse aj po mesiaci doma? Touto otázkou sa zaoberá Magda Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

• Denník N priniesol rozhovor s Viliamom Hofericom, vysokoškolským študentom veterinárnej školy vo Veľkej Británii, ktorý po návrate na Slovensko zareagoval na inzerát Žilinského samosprávneho kraja a dnes je súčasťou mobilného odberového tímu s rekordom 170 odobratých vzoriek za jeden deň.

• Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) zverejnila blog, v ktorom informuje o turbulentnom období v Európskej rade pre výskum. Na európske pomery veľmi neobvyklá roztržka viedla k rezignácii predsedu vedeckej rady ERC Maura Ferrariho, a to len po troch mesiacoch od jeho menovania,“ píše Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA.

• Soňa Jánošováv denníku SME konštatuje, že každá generácia dospelých formuluje vlastné domnienky o tom, prečo sú deti drzejšie, menej poslušné, prečo majú horšie vzťahy a sebakontrolu. „Aktuálnym „vinníkom“ úpadku mladých sú technológie, ktoré dnešné deti sprevádzajú prakticky od narodenia. Štúdia, ktorá vyšla v januárovom vydaní American Journal of Sociology, to však vyvracia,“ približuje Jánošová.

 

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk