Témy týždňa
Zverejnili sme správu z okrúhleho stola o budúcnosti vzdelávania 
Minister avizuje zásadné zmeny aj jemné ladenie školského systému Zamestnávatelia majú najväčší záujem o absolventov informatiky, strojárstva a ekonómie Mladým slovenským vedcom chýba podpora aj odvaha
Výrok týždňa
„Ak chceme mať od 18-tich rokov plnohodnotného občana, ktorý má volebné právo a zapája sa do vecí verejných, tak je absurdné, aby nemal v rámci školského prostredia, ktoré je v detstve aj dospievaní hlavným prostredím, v ktorom sa pohybuje, možnosť ho ovplyvňovať. Stredoškoláci a v istej miere aj žiaci základných škôl by mali mať možnosť ovplyvňovať to, v akom prostredí sa učia, ako sa učia a do určitej miery aj to, čo sa učia, aby sa v nich pestoval záujem o dianie okolo seba a škola bola prípravou na ich budúce občianstvo.“
Výber z udalostí
Zverejnili sme správu z tretieho okrúhleho stola, ktorý sme v rámci kampane Chceme vedieť viac zorganizovali pre predstaviteľov politických strán, odborníkov v oblasti vzdelávania a zástupcov učiteľskej aj rodičovskej verejnosti. Na základe pozičného dokumentu sme na ňom diskutovali o vízii vzdelávania pre Slovensko postavenej na potrebách detí a mladých ľudí.
Správu z diskusie za okrúhlym stolom si môžete prečítať tu.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) v priebehu týždňa pri viacerých príležitostiach hovoril o tom, aké zmeny pripravuje vo svojom rezorte. Na svojom blogu napísal, že zvýšením platov učiteľov od 1. 9. o šesť percent za začala reforma školstva a ministerstvo začalo plniť takmer 70 úloh, ktoré si vytýčilo na rok 2016 v regionálnom aj vysokom školstve a v oblasti podpory národnostných menšín.
„Naštartovali sme pozitívnu tendenciu, ktorá musí pokračovať tak v smere zvyšovania platov, ako i presadenia zásadných zmien v školstve,“ uviedol minister s dôvetkom, že sám to nedokáže. Do presadzovania sa majú zapojiť aj učitelia, žiaci a študenti, rodičia, politici i médiá. Ministerstvo sa podľa ministra taktiež plánuje intenzívne venovať problematike mládeže a športu, vede aj výskumu.
Na stretnutí s odborármi a zástupcami škôl v Košickom kraji minister povedal, že nechystá prevratné skoky, ale skôr „jemné ladenie celého systému školstva.“ Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavla Ondeka by mal rezort v prvom rade dostávať dvojnásobný objem peňazí, keďže „každá reforma niečo stojí.“
„Zrátali sme, že pokiaľ sa chceme vyrovnať vyspelým krajinám EÚ a dosiahnuť, aby do školstva plynulo také percento HDP ako inde, výdavky v rezorte školstva by mali stúpnuť o 390 miliónov eur ročne,“ konštatoval šéf školských odborov. Minister Plavčan podľa vlastných slov požiadavku o zvýšenie rozpočtu už predložil ministerstvu financií.
Na školstvo sa dnes na Slovensku vynakladajú vyše dve miliardy eur, a to predovšetkým z rozpočtových kapitol ministerstiev školstva a vnútra. Celkové výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku predstavujú takmer 18,5 miliardy eur.
Pozrite si aj komplexný pohľad na výdavky verejnej správy v podobe účtu za služby štátu, ako ho zostavuje INESS.
Odborári zároveň požadujú, aby bolo financovanie školstva riadené iba z jedného rezortu, t. j. aby sa napríklad financovanie bilingválnych gymnázií, špeciálnych škôl či reedukačných domovov presunulo z ministerstva vnútra späť na rezort školstva. S týmto cieľom ešte v máji odovzdali petíciu s vyše 78-tisíc podpismi.
Odborári nie sú spokojní ani s financovaním materských a základných umeleckých škôl či centier voľného času, školských klubov a jedální. Tie z podielových daní financujú mestá a obce, avšak podľa odborárov by ich malo financovať ministerstvo školstva. Niektorí riaditelia škôl poukazujú na to, že financovanie tzv. originálnych kompetencií spôsobuje problémy aj im, „pretože nie každá obec, starosta či zastupiteľstvo je škole naklonené.“
K zmenám v školstve by podľa ministra Plavčana mohlo dôjsť aj pri zložení školských rád, spôsobe voľby riaditeľov škôl a v dĺžke ich funkčného obdobia. Počas minulotýždňovej Hodiny otázok v parlamente naznačil, že si to vie predstaviť „aj s ohľadom na to, aby sa v školách nastolil slobodnejší duch.“ Riaditelia by podľa ministra mohli byť volení maximálne na dve funkčné obdobia po sebe.
Po poslednej zmene prijatej pred minuloročnými letnými prázdninami zriaďovatelia získali právomoc, aby po dvojnásobnom odmietnutí kandidáta navrhovaného radou školy mohli vymenovať svojho vlastného kandidáta. Toto „právo veta“ podporovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a návrh novely zákona v tomto duchu predložil exminister Juraj Draxler (nom. SMER-SD).
Ministerstvo školstva plánuje v tomto roku upraviť aj financovanie mládežníckych aktivít. Podľa rezortu sa na aktivity pre mladých ľudí ročne vynakladá takmer 190 miliónov eur, pričom najväčšia časť putuje na základné umelecké školy. Menšie čiastky sa rozdeľujú na školské družiny, vzdelávacie poukazy a centrá voľného času. Cez granty sa mládežníckym organizáciám každoročne prerozdelí približne 2,3 milióna eur. Z analýzy rezortu vyplýva, že až 90-timi percentami zdrojov rezort financuje aktivity pre deti do 15 rokov, pričom podľa ministra by malo ísť viac peňazí aj pre mladých ľudí nad 15 rokov.
Podľa Mateja Cíbika z Rady mládeže Slovenska (RMS) je pri financovaní práce s mládežou potrebné riešiť najmä postavenie nízkoprahových centier a organizácií, ktoré pracujú s deťmi z menej podnetného prostredia a z rómskych komunít. Podľa RMS sa treba zamerať aj na podporu občianskeho a hodnotového vzdelávania mladých ľudí, a to aj preto, že „mladých sa málokto pýta na ich názory.“
Ministerstvo sa v rámci avizovaných zmien nechystá rušiť osemročné gymnáziá ani špeciálne školy. Na zvyšovanie platov si ešte budú musieť počkať nepedagogickí zamestnanci škôl, ktorí sa s touto požiadavkou na ministra obrátili otvoreným listom. Odborári vyhlásili aktuálny týždeň za Týždeň plačúcich očí nad našimi platmi, ktorý má poukázať na nízke platy nepedagogických zamestnancov.
Portál profesia.sk zverejnil najnovšiu analýzu uplatniteľnosti absolventov slovenských vysokých škôl na základe zaregistrovaných pracovných ponúk v roku 2015. Najlepšie šance zamestnať sa podľa neho majú absolventi informatiky, strojárstva a ekonómie; o ich životopisy sa potenciálni zamestnávatelia zaujímajú najčastejšie. Na pracovnom portáli sa zároveň zvýšil celkový počet pracovných ponúk vhodných aj pre absolventov, pričom ich aktuálny podiel tvorí viac ako štvrtinu z celkového počtu inzerovaných ponúk.
Najviac pracovných príležitostí mohli absolventi nájsť v oblasti informačných technológií, ekonomiky, financií a účtovníctva, ale aj v administratíve, obchode a elektrotechnike. V oblasti IT bolo najviac pracovných ponúk na pozície programátor, softvérový inžinier a IT analytik. Riaditeľka spoločnosti Ivana Molnárová na základe údajov uviedla, že klesajúci záujem mladých ľudí študovať technicky zamerané školy vytvára nepomer medzi dopytom na trhu práce a záujmom absolventov, ktorí si najčastejšie svoje prvé zamestnanie hľadajú v administratíve.
V nedávno publikovanom rozhovore pre magazín Perpetuum vydávaný českou spoločnosťou SCIO rektor Masarykovej univerzity v Brne Mikuláš Bek konštatoval (s. 20), že by sa nerád dočkal toho, aby Česká republika dopadla ako Slovensko, ktoré „masivně exportuje nejnadanější vysokoškolské studenty do všech okolních zemí.“ Rektor to označuje za spoločenskú katastrofu, ktorú si dnes síce podľa neho na Slovensku uvedomujeme, ale nič s tým poriadne nerobíme.
Podľa prieskumu spoločnosti Universum, o ktorom informovali české Lidové noviny, by si až 57 % tamojších vysokoškolských študentov zvolilo inú školu, než na akej študujú. Pri výbere vysokej školy zohráva najväčšiu rolu tradícia univerzity, no taktiež vplyv rodičov.
Predseda Európskej rady pre výskum (European Research Council – ERC) Jean-Pierre Bourguignon sa v Bratislave zúčastnil na tzv. ERC Day, ktorý propaguje možnosť uchádzať sa o výskumné granty medzi mladou vedeckou komunitou. V rozhovore pre portál EuroActiv.sk riaditeľ ERC skonštatoval, že peniaze nie sú všetko a dôležitú úlohu pri podpore mladých vedcov zohráva aj výskumné prostredie, flexibilita organizácie či pomoc pri vytváraní výskumných sietí. „Talent je všade. Avšak na to, aby sa mu darilo, potrebuje istú podporu,“ konštatoval Bourguignon.
Spomedzi členských štátov EÚ patrí Slovensko medzi najmenej úspešné v čerpaní ERC grantov. V Českej republike je v súčasnosti podporených vyše 20 vedcov, v Maďarsku 60. Predstavitelia Európskej rady pre výskum potvrdzujú, že existuje vzťah medzi tým, koľko prostriedkov zo štátneho rozpočtu smeruje na podporu vedy a výskumu, a tým, ako sú žiadatelia o ich granty úspešní. V roku 2014 minulo Slovensko na vedu a inovácie 670 miliónov eur z verejných aj súkromných zdrojov, čo predstavuje menej než percento HDP. Priemer krajín EÚ sú 2 percentá.
V súčasnosti má na Slovensku grant ERC jediný prijímateľ, vedec roka 2015 Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV. Podľa neho je na mnohých domácich vedeckých pracoviskách dostatočná infraštruktúra a porovnateľné pracovné podmienky s tými svetovými, avšak kameňom úrazu je platové ohodnotenie vedcov i bagatelizovanie základného výskumu. Podľa viacerých slovenských hodnotiteľov našim vedcom chýba odvaha a v systéme špecializované programy pre mladých výskumníkov. Slovensko na rozdiel od Českej republiky a Rakúska neposkytuje financovanie ani neúspešným uchádzačom, ktorí v hodnotení ERC dosiahli najvyššiu známku.
Denník Pravda priniesol rozhovor s nemeckým psychológom a odborníkom na extrémizmus Haraldom Weilnböckom, ktorý sa v Bratislave zúčastnil na konferencii O extrémizme bez extrémov organizovanej Iuventou – Slovenským inštitútom mládeže. Weilnböck radí, aby sme pri snahe zamedziť radikalizácii mládeže neopakovali chyby iných. Povinné návštevy koncentračných táborov ani viac vyučovacích hodín dejepisu podľa neho na prevenciu extrémizmu nestačia. „V Nemecku takéto exkurzie mali tendencie viesť mladých k cynizmu. Napokon sa dostanete k tomu, že mladí budú mať pocit typu – prečo to máme zas počúvať, čo od nás chcete, keď nás toto učíte?“ Podľa psychológa máme byť pri vhodnom oslovovaní mladých ľudí bystrejší a do aktivít ich viac zapájať.
Všimli sme si
Ako by sa mohli zmeniť slovenské školy, opisujú na portáli aktuality.sk architekti a architektky z ateliéru Mikulaj & Mikulajová, ktorí so svojím návrhom pre českú obec Chýně pri Prahe skončili ako druhí spomedzi 64 ateliérov z celého sveta. Aj pri klasických štvorcových pôdorysoch tried a v priestranných vestibuloch existujúcich škôl podľa nich možno urobiť zmeny, aby sa v nich deti cítili príjemnejšie. Mnohé pritom nemusia byť ani finančne náročné, o čom svedčia viaceré slovenské školy, ktoré ich už zrealizovali.
Na blížiace sa obdobie letných prázdnin je naplánovaná premiéra nového filmu Jana Hřebejka Učiteľka so Zuzanou Mauréry v hlavnej úlohe. Príbeh nakrútený na motívy skutočných udalostí sa odohráva v roku 1983 a ukazuje, ako na manipulácie učiteľky reagujú rodičia aj vedenie školy.
Kníhkupectvo Artfórum k prázdninám pripravilo pre rodičov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o detské knihy, výber osvedčených titulov. Zoznam zahŕňa knihy rôznych žánrov pre rôzne vekové skupiny detí.
Inšpiratívny príklad spoločného čítania dospelých, ktorý láme aj susedské ľady, opisuje Dušan Martinčok na svojom blogu.
Pripravujeme
Na konci školského roka rozošleme špeciálny newsletter so zhrnutím podujatí a výstupov našich nedávnych aktivít. Nájdete v ňom aj správu zo stretnutí s rodičmi a učiteľmi v Bratislave a Pezinku, ktorých sme sa zúčastnili v máji, ako i správu zo stretnutia rodičov s poslancami na pôde parlamentu z júna.
Na festivale Pohoda bude spoluiniciátor kampane Peter Dráľ diskutovať s riaditeľkou Evanjelického gymnázia v Tisovci Helenou Pašiakovou a šéfredaktorom mesačníka Dobrá škola Vladimírom Burjanom o tom, čo sa na našich školách učí, ako sa tam učí a hlavne, kto na nich učí. Príďte do Živica stanu v sobotu 9. 7. o 16.00.
S pravidelnými týždennými súhrnmi a tiež so špeciálnym zhrnutím udalostí z letného obdobia sa ohlásime opäť v septembri. Prajeme Vám príjemne strávený čas prázdnin a letných dovoleniek!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: