V marci 2018 malo Slovensko v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve svoj deň. Na záver návštevy slovenská delegácia vedená štátnou tajomníčkou Oľgou Nachtmannovou (SMER-SD) prejavila vôľu podporovať aj do budúcnosti zapojenie našich študentov do projektov vyhlasovaných každoročne CERN-om. Dnes sa dozvedáme, že ministerstvo školstva neplatí včas a v plnej miere členské poplatky v tejto organizácii | Foto – MŠVVŠ SR

Témy týždňa

Zverejnili sme správu z odborného workshopu o meraní výsledkov vzdelávania • Vedci upozornili na dlhy Slovenska voči medzinárodným výskumným inštitúciám • Univerzity reagujú na odliv študentov do zahraničia • Stanovisko Európskej komisie o segregácii v slovenskom školstve vyvolalo reakcie

 

Výrok týždňa

„Ministerku som upozornila, že školský zákon diskrimináciu a obzvlášť segregáciu síce zakazuje, no v praxi tento zákaz nie je dostatočne implementovaný. Absentuje účinný sankčný mechanizmus. Zároveň som ministerku školstva informovala, že premyslené vytváranie školských obvodov môže pomôcť pri desegregácii. Pri vytváraní školských obvodov je potrebné zohľadňovať etnické a sociálne zloženie a kreovať ich tak, aby sa segregácii zabránilo a posilnila sa predovšetkým inklúzia a integrácia všetkých žiakov.“

Mária Patakyová
verejná ochrankyňa práv
v statuse na sociálnej sieti k segregácii vo vzdelávaní | 25. 10. 2019

 

Výber z udalostí

• Nové školstvo a kampaň Chceme vedieť viac organizovali začiatkom septembra siedme zasadnutie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky. Naň tradične pozývame zahraničného hosťa, aby laickej i odbornej verejnosti prezentoval príklady dobrej praxe zo školstva vo svojej krajine. Tentoraz bol naším hosťom matematik a konzultant v oblasti merania vo vzdelávaní Oldřich Botlík, ktorý sa zaoberal otázkou Čo, ako a prečo je užitočné zisťovať o vzdelávacích výsledkoch?

Táto otázka je otvorená a občas aj kontroverzná. O tom, akými premenami a úskaliami v tomto ohľade prechádza vzdelávací systém v Českej republike a aký by mal byť vývoj na Slovensku, Oldřich Botlík počas odborného workshopu diskutoval s odborníkmi a odborníčkami zo Slovenska. Závery diskusie nájdete v správe tu alebo v náhľade nižšie.

• V uplynulom týždni viaceré inštitúcie upozornili na akútne aj dlhodobé problémy v oblasti vedy a výskumu. Slovenská akadémia vied (SAV) a zástupcovia univerzít poukázali na to, že štát si neplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv o členstve v medzinárodných vedeckých inštitúciách a projektoch. Jednou z nich je Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN), ktorej ministerstvo nezaplatilo v plnej výške zmluvné poplatky, a tak ohrozilo prácu slovenských aj medzinárodných vedcov.

„Slovensko ako členská krajina CERN-u je povinná každý rok uhradiť členský príspevok vo výške približne 5,5 milióna švajčiarskych frankov. Splatnosť vypršala už v lete, napriek tomu k dnešnému dňu je uhradených len 50 percent,“ uviedol člen predsedníctva SAV Martin Venhart, ktorý v máji 2018 sedel po boku ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS), keď prezentovala úspechy našich vedcov v CERN-e.

• Venhart v CERN-e vedie tím projektu ISOLDE, ktorý sa v konkurenčnom prostredí úspešne presadil a bol mu pridelený čas na hadrónovom urýchľovači častíc. „Neviem, či niektorá z okolitých krajín má takýto vlastný experiment, ale napríklad Maďarsko a Česko určite nie. Je to doména krajín ako Nemecko, Veľká Británia či Švédsko, je to jednoducho prvá svetová liga,“ vysvetlil vedec s tým, že ani na tento projekt neplatí štát toľko, koľko  sa zaviazal.

Ministerka Lubyová po verejnej kritike potvrdila, že zvyšok poplatkov Slovensko zaplatí do konca roka. „CERN je jednou z najprestížnejších a zároveň aj najdrahšou spoluprácou. Od roku 2012 tam SR investovala 40 miliónov eur. Nikto nechce vedcov ukrátiť, ale všetci musia chápať, že šesťmiliónové položky musíme vynakladať aj s patričnou odbornou starostlivosťou, aby sme peniaze daňových poplatníkov dávali na niečo, čo je užitočné a potrebné,“ dodala Lubyová.

• Predstavitelia piatich najväčších slovenských univerzít a SAV apelujú na štátne orgány, aby sa z financií na vedu nestavali diaľnice. Reagovali tak na návrh podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho(Smer-SD), ktorým sa má 1,7 miliardy eur administratívne presunúť z operačného programu ministerstva školstva do programu ministerstva výstavby. Tým sa má zabrániť tomu, aby veľká časť peňazí na výskum prepadla.

Vedci a akademici zároveň vyjadrili nespokojnosť s tým, že neboli dostatočne rozbehnuté prípravy nového operačného programu na roky 2021 – 2027, aby sa z neho mohlo čerpať už od začiatku.

• Predstavitelia Univerzity Komenského (UK) sa vyjadrili k odlivu absolventov stredných škôl na zahraničné univerzity, predovšetkým do Českej republiky. „Nemyslíme si, že české školy sú kvalitnejšie. UK má rovnako kvalitné študijné programy. Niektoré sú lepšie u nás a niektoré zas u susedov. České vysoké školy však dlhodobo viac investujú do marketingu,“ uviedol prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk.

UK sa plánuje predstaviť na veľtrhu vzdelávania v Brne a osloviť tak „slovenských študentov rozhliadajúcich sa po štúdiu v Českej republike, aby predsa len zvážili štúdium na Slovensku,“ povedal Masaryk s tým, že záujemcov bude univerzita oslovovať aj so Slovenskou technickou univerzitou.

• O tom, že mobilitu slovenských vysokoškolských študentov a študentiek do zahraničia možno hodnotiť ako prínosnú, no problémom je, že odliv do zahraničia sa v našom prípade nekončí len štúdiom, píše v blogu projektu To dá rozum analytik Stanislav Lukáč.

To, že práve české vysoké školy majú lepšiu reputáciu ako slovenské, bolo v prípade dotazníkového prieskumu To dá rozum podľa Lukáča rozhodujúce pre deviatich z desiatich oslovených študentov. Tri pätiny z nich sa rozhodovali aj podľa odporúčaní iných ľudí. „Medzi najdôležitejšie považovali odporúčania kamarátov a známych so skúsenosťou so štúdiom na danej škole v zahraničí alebo v krajine, o ktorú mali záujem,” dodal Lukáč.

V roku 2018 vysokoškolské štúdium na verejných  a súkromných vysokých školách na Slovensku skončilo vyše 41-tisíc študentov, čo predstavuje medziročný pokles o 11,77 %. Tieto a mnohé ďalšie údaje uvádza Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2018, ktorú v uplynulom týždni vláda vzala na vedomie.

• Ďalšie novinky o dianí vo vysokom školstve jednou vetou:

x Zástupcovia deviatich slovenských univerzít podpísali memorandum o spolupráci, ktorým vyjadrili vôľu vytvoriť konzorcium a užšie spolupracovať v oblasti vzdelávania, starostlivosti o študentov, vo výskumnej, vývojovej, umeleckej, projektovej a ďalšej činnosti.

x Výkonná rada Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVS) schválila Návrh akreditačných štandardov určený na pripomienkovanie verejnosťou, ktorý určuje požiadavky podmieňujúce udelenie akreditácií vysokým školám v súlade s európskymi odporúčaniami.

x Na Ekonomickej univerzite v Bratislave mala 29. októbra prebehnúť „Diskusia lídrov: Európske výzvy a programy politických strán,“ avšak kvôli pozvaniu zástupcu z Kotlebovej ĽSNS svoju účasť odvolali zástupcovia strán PS/Spolu, Za ľudí aj KDH a organizátori sa ju napokon rozhodli zrušiť.

• Gestori pre vzdelávanie z koalície strán PS/Spolu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ministerstvo školstva aj verejná ochrankyňa práv reagovali na krok Európskej komisie (EK), ktorým posunula konanie proti Slovensku za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní do ďalšej fázy.

x „Prepadáme sa do pasce generačnej chudoby – ak vaši rodičia neskončili základnú školu, tak je veľká šanca, že ju nedokončíte ani vy. Školy treba podporiť v tom, aby dokázali vzdelať všetky deti, a tým im otvorili dvere k lepšej budúcnosti,“ píšu Juraj Hipš a Vladimír Šucha (PS/Spolu).

x „Stredisko vníma negatívne následky segregačných praktík v školstve, no takisto vníma technickú a finančnú náročnosť procesov, ktoré musia obce zabezpečiť pri desegregácii. Akémukoľvek návrhu na desegregáciu musí predchádzať odborná diskusia, ktorá bude brať do úvahy technické možnosti obcí a proporcionalitu jednotlivých opatrení,“ uviedlo SNSĽP.

x Ministerstvo školstva na kritiku EK zareagovalo s tým, že „školský zákon zakazuje diskrimináciu a obzvlášť segregáciu. Rezort školstva na túto oblasť pravidelne poukazuje v pedagogicko-organizačných pokynoch na aktuálny školský rok.“

• Na to, že vylučovanie detí so zdravotným znevýhodnením zo vzdelávania nepriaznivo vplýva nielen na ne samotné, ale prispieva aj k postupnej izolácii ich rodín, upozorňuje Platorma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. „Pre rodičov, spravidla ženy-matky, je vylučovanie zo vzdelávania ich detí začiatkom vlastnej izolácie a postupnej izolácie celej rodiny. A pritom vieme, že nás pracovný trh potrebuje a dokáže prijať,“ uviedla Jana Lowinski z platformy.

Na to, aké podmienky majú školy na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami, v rozhovore pre Denník N poukázal školský psychológ Radovan Kyrinovič, ktorý má taktiež diagnostikovanú poruchu aktivity a pozornosti (ADHD).

• Kým niektoré medzinárodné aj slovenské inštitúcie upozorňujú na akútnu potrebu podpory najzraniteľnejších skupín vo vzdelávaní, znovu ožívajú aj diskusie o tom, ktoré školské predmety sú vo vyučovaní viac či menej potrebné, aká je ich kvalita a problémy spojené s ich vyučovaním.

Diskusia organizovaná Nadáciou Dionýza Ilkoviča sa zaoberala najmä otázkou časovej dotácie na výučbu matematiky a návrhom na povinnú maturitu z tohto predmetu. To, že maturita z matematiky má zmysel, si myslí aj dekanka Fakulty informatiky a informačných technológii STU Mária Bieliková, ktorá v uplynulom týždni poskytla rozhovor Hospodárskym novinám. Téme sa venoval aj Tomáš Nejedlý z týždenníka Trend.

Štátny pedagogický ústav sprístupnil na verejné pripomienkovanie návrh Koncepcie skvalitnenia matematického vzdelávania na základných a stredných školách v SR, ktorý má byť podľa ministerstva školstva základom pre diskusiu o zavedení povinnej maturity z matematiky. Pripomienkovať ho možno do polovice novembra.

• K tomu, aby sa v školách zlepšila výučba občianskej náuky a dejepisu, vyzvali zástupcovia združenia Partnerstvo za občianske vzdelávanie, ktoré tvoria viaceré mimovládne organizácie.

 „Ôsmaci si tento rok v nových učebniciach náboženstva prečítajú aj to, aký je rozdiel medzi „kultúrou života“ a „kultúrou smrti“. Kým tá prvá chráni život ľudí od počatia až po prirodzenú smrť, tá druhá je jej opakom a šíri sa potratmi, eutanáziou, antikoncepčnou mentalitou, umelým oplodnením a ideológiou rodovej rovnosti,“ píše Denník N.

 

Všimli sme si

• V Bratislave sa uskutočnil už 11. ročník odovzdávania Národnej ceny kariérového poradenstva pre organizácie a jednotlivcov, ktorí pracujú na skvalitňovaní služieb v tejto oblasti. Zoznam ocenených si môžete pozrieť tu.

• Pri príležitosti Týždňa celoživotného učenia ministerka školstva odovzdala Cenu za rozvoj celoživotného vzdelávania, ktorú v tomto roku získalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

„Celoživotné vzdelávanie je dôležitým nástrojom adaptácie na zmeny trhu práce, vyvolané napríklad novými technológiami. V krajinách ako Švédsko, Fínsko či Dánsko sa vzdeláva až štvrtina ľudí vo veku 25-64 rokov. V piatich, vrátane Slovenska, je to menej ako 5 percent,“ uvádza portál Euractiv.sk.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk