Témy týždňa

Zverejnený návrh zmien v školstve vyvolal vlnu kritiky • Zamestnávatelia žiadajú pripravených absolventov škôl • Prezident vymenoval nových rektorov a profesorov

 

Výrok týždňa

„Koncepcie a rôzne prístupy sa striedajú jedna za druhou. Problémom radového učiteľa aj vedenia školy je, že keď aj príde nejaká, ktorá na prvý pohľad dáva zmysel, učiteľ jej už nedôveruje. Neverí, že má zmysel sa tomu nejako viac venovať, pretože ráta s tým, že o chvíľu aj tak príde nejaká ďalšia. Každá nová garnitúra len hľadá niečo nové, ako keby nemala odvahu zobrať si to, čo tu už bolo, a začať pracovať na tom. Ako keby mali pocit, že každý musí prísť s niečím novým.“

Daniel Kasala
pedagóg
v rozhovore pre denník SME | 25. 5. 2018

 

Výber z udalostí

• V minulotýždňovom prehľade udalostí sme zverejnili návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV). Ministerstvo školstva zverejnenie NPRVV opakovane odkladalo a neposunulo ho do medzirezortného pripomienkového konania, vďaka čomu by bol návrh dostupný aj verejnosti.

Medzičasom interný dokument získali viaceré médiá a upriamili pozornosť na niektoré z navrhovaných opatrení (napr. tu a tu). Rezort školstva napokon návrh NPRVV predstavil v piatok 25. mája na tlačovej konferencii.

„Treba to vnímať ako desaťročný rozvojový program, nie je to len reforma. Rozpočet rezortu školstva je okolo jeden a pol miliardy eur ročne. Keďže teraz ide o desaťročné obdobie, nie je to až také veľké číslo,“ uviedla ministerka Martina Lubyová (nom. SNS).

• Na zverejnenie tabuľky opatrení Novým školstvom upozornil v strede týždňa poslanec NR SR Martin Poliačik (Progresívne Slovensko).

„Pravdepodobne sa jedná len o nejakú prílohu k pripravovanému dokumentu. Ak by toto mal byť sľubovaný Národný program vzdelávanie, bol by to veľmi žalostný výkon rezortu pod vedením ministerky,“ zhodnotil Poliačik a dodal, že dokument je z veľkej časti prekopírované programové vyhlásenie vlády. „Konkrétne 42 opatrení je len kópiou toho, k čomu sa rezort zaviazal už pred dvoma rokmi. Len 11 opatrení je pritom plánovaných so začiatkom po roku 2020,“ spresnil poslanec.

Ministerstvo školstva na kritiku reagovalo tvrdením, že vízia a zdôvodnenia, o ktorých hovorí Poliačik sú už zahrnuté v dokumentoch Učiace sa Slovesnko, v Programovom vyhlásení vlády SR a v Správe o stave školstva bývalého ministra školstva Dušana Čaploviča. Tabuľka 150 opatrení podľa rezortu predstavuje Akčný plán, ktorý žiaden z doterajších dokumentov nepriniesol.

• Kritike zverejnený návrh NPRVV podrobili aj ďalší opoziční poslanci či odborníci z oblasti školstva.

x Opozičný poslanec a tímlíder strany SaS pre školstvo Branislav Gröhling na margo národného programu skonštatoval, že v ňom chýba garancia výrazného zvýšenia platov. „Ak toto má byť po dva a pol roku nosný dokument ministerstva školstva pod taktovkou SNS, je to hanba a výsmech do tvárí učiteľom,“ povedal Gröhling a dodal, že z celkových výdavkov na školstvo chce SNS v rokoch 2018 a 2019 investovať v rámci reformy iba 5 percent.

x Opozičný poslanec a tieňový minister hnutia OĽaNO pre školstvo Miroslav Sopko v nedeľnej relácii TA3 V politike skonštatoval, že smerovanie školstva je v NPRVV nastavené správne, no s hodnotením je potrebné počkať za konkrétnymi krokmi. „Opatrenia by mali byť dobre odkomunikované s učiteľmi, rodičmi,“ vyzval zároveň Sopko ministerku Lubyovú.

x Iniciatíva To dá rozum na margo predstaveného národného programu uviedla, že zmeny zásadnejšieho charakteru vo vzdelávaní musia byť postavené na podrobných zisteniach z praxe a ich kvalitnej analýze. „Ak to tak nie je, tak sa dá len veľmi ťažko povedať, čo je v systéme vzdelávania potrebné zmeniť. S poľutovaním musíme konštatovať, že je to aj prípad ministerkou predstaveného dokumentu,“ zhodnotili zástupcovia To dá rozum.

x Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman tabuľku návrhov NPRVV kritizuje aj z toho dôvodu, že neobsahuje žiaden návrh na zefektívnenie aparátu ministerstva, či jeho priamo riadených organizácií. Je pritom podľa neho zrejmé, že mnohé ani zďaleka nespĺňajú úlohy, ktoré majú.

O dva týždne plánuje ministerka Lubyová dokument Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania predložiť na rokovanie vlády.

• K tomu, že zamestnávatelia získavajú zo škôl čoraz menej pripravených absolventov stredných odborných škôl či vysokých škôl s technickým zameraním, sa koncom uplynulého týždňa vyjadril predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

„Pokiaľ do príprav reformy nevstúpia tí, ktorí dávajú do systému školstva svoje peniaze, tí, ktorí budú potrebovať a zamestnajú týchto mladých ľudí aj za 5 – 10 rokov, systém na Slovensku sa nezmení. Reforma školstva musí vychádzať z demografického vývoja, musí zohľadňovať štruktúru slovenskej ekonomiky a musí zohľadňovať skutočnosť, že Slovensko je priemyselná krajina,“ konštatuje Soták.

O tom, že v miere zamestnanosti čerstvých absolventov je Slovensko nad priemerom štátov EÚ, hovorila v uplynulom týždni ministerka Lubyová.

• Potreba reformy vysokého školstva bola v minulom týždni aj témou konferencie, ktorú zorganizoval Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo počas konferencie na margo kvality vysokých škôl uviedol, že nemajú informácie o tom, aké odbory sú potrebné pre trh práce. „Keďže tieto informácie nemáme, myslíme si, že všetky naše odbory sú žiadané,“ doplnil Daňo.

• Prezident Andrej Kiska v uplynulom týždni vymenoval 19 vysokoškolských profesorov a sedem vysokých škôl získalo aj nových rektorov. „V tlaku na kvalitnejšie vzdelávanie, vedu a výskum na Slovensku vnímam vašu úlohu ako zásadnú a nenahraditeľnú,“ povedal prezident novovymenovaným vo svojom príhovore.

To, že o zlom stave vysokého školstva na Slovensku vypovedá aj niekoľko nových rektorov a profesorov, si myslí profesor Trnavskej univerzity Branislav Pupala. Poukázal pri tom na spoluautora Učiaceho sa Slovenska Libora Vozára, riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Ľudovíta Hajduka a novú rektorku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Klaudiu Halászovú.

• O kvalite vysokých škôl na Slovensku, kontroverzných menách pôsobiacich v akademickom prostredí, či o stave vysokoškolských internátov vyšiel v Denníku N rozhovor s rektorom Univerzity Komenského Karolom Mičietom.

„Ruskí študenti u nás mali študovať medzinárodné právo, ale keď videli, kde budú bývať, tak po troch dňoch odišli. (…)Takmer celá naša podnikateľská činnosť ide len na opravy internátov, za posledných desať rokov sme len na opravy investovali 12 miliónov. Momentálne pracujeme na projekte výstavby nových internátov cez PPP. Nemôžeme si na to nájsť investora, lebo podľa zákona na našom pozemku nemôže nik cudzí stavať, takže to musíme postaviť sami,“ uviedol Mičieta.

O tom, že študenti žijúci na internátoch v Mlynskej doline často nedostávajú to, čo by za hradenú sumu za ubytovanie mali, písala na základe osobnej skúsenosti študentka žurnalistiky Patrícia Voľanská. Na nedostatky vysokoškolských internátov upozornili v uplynulom týždni aj hygienici, ktorí   v Bratislavskom kraji vykonali 26 cielených kontrol.

• Kontrolu v Úrade komisára pre deti zrealizuje Najvyšší kontrolný úrad, a to na základe uznesenia, ktoré v piatok prijal parlament. S návrhom na kontrolu prišla opozícia a odobril ho ľudskoprávny výbor. Dôvodom boli informácie, ktoré ešte v januári publikoval Denník N a podľa ktorých úrad Viery Tomanovej nezverejňoval faktúry napriek tomu, že mu to vyplýva zo zákona.

„Ďalej robil priame nákupy spôsobmi, ktoré zákon vylučuje, investoval do predmetov, ktoré nesúvisia s činnosťou Úradu komisára pre deti,“ vysvetlila poslankyňa za SaS Natália Blahová, pričom poukázala napríklad na kúpu obrazov.

Opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová si na základe informácií Denníka N o utajovaní mien zamestnancov úradu komisárky žiadala tieto informácie prostredníctvom infozákona. Zoznam zamestnancov, ktorý získala, zverejnili Aktuality.sk a upozornili pritom aj na mená spájané s kauzami. „Moja skúsenosť ma len utvrdila v tom, že Viera Tomanová nepatrí na čelo tohto dôležitého úradu, a to nielen pre jej nekompetentnosť, ale aj pre hrubo netransparentné konanie,” uviedla Zimenová.

• Parlament v minulom týždni rokoval aj o správe činnosti komisárky pre deti za rok 2017, ktorú odobrili poslanci 77 hlasmi. Jej schváleniu však predchádzala ostrá kritika správy z radov opozície.

Poslanci hlasovali aj o návrhu poslancov SaS, ktorý sa usiloval o znovuzavedenie financovania regionálneho školstva výlučne z kapitoly ministerstva školstva. Návrh podporu nezískal.

 

Všimli sme si

• Cenu Nadácie Orange v oblasti vzdelávania za rok 2017 získala organizácia Junior Achievement Slovensko za dlhodobú a systematickú prácu v oblasti podpory ekonomického a finančného vzdelávania žiakov a žiačok základných a stredných škôl. Ocenenie dostalo aj občianske združenie Krúžky v škole za systematický prístup pri rozvoji voľnočasovej činnosti detí priamo v školskom prostredí a za využívanie individuálneho prístupu reflektujúceho jedinečnosti každého dieťaťa.

 

• Inštitút politicko-ekonomického vzdelávania otvára 2. ročník Politickej akadémie, do ktorého sa môžu prihlásiť záujemcovia so skutočným záujmom zlepšiť veci verejné prostredníctvom politiky. Podmienky účasti a registračný formulár sú dostupné tu.

• Nadácia Velux a Inštitút SGI organizujú dňa 20. júna 2018 o 13:00 informačný seminár o grantovej pomoci na podporu odborného vzdelávania a prípravy. Informačného seminára sa môžu zúčastniť potenciálni žiadatelia z radov stredných odborných škôl, verejných inštitúcií a občianskej spoločnosti. Ďalšie informácie o grantovom programe aj o možnostiach registrácie sú dostupné tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk