Témy týždňa

Navrhované zmeny vo vysokoškolskom zákone vyvolali ostrú kritiku • Ministerstvo informuje o očkovaní zamestnancov škôl • Protipandemické opatrenia sa znovu zmenia • Stredoškoláci požadujú úpravu maturitných skúšok

Výrok týždňa

„Zle napísaná diplomovka či iná kvalifikačná práca nie je na Slovensku veľký problém. Môžete za ňu získať vysokoškolský titul, a ak sa aj po čase prevalí, že práca nebola celkom v poriadku, nič sa nestane. Ani len z verejnej funkcie nemusíte odísť. Zle napísaný zákon však problémom je. Nie pre jeho zväčša anonymných autorov, ale predovšetkým pre spoločnosť – pre ľudí, ktorí sa ním majú riadiť.“

Vladimír Dočkal
detský psychológ a vysokoškolský učiteľ
v reakcii na návrh novely školského zákona| 23. 2. 2021

Výber z udalostí

• Po pripomienkach, ktoré pedagógovia a zriaďovatelia vzniesli k pripravovanej novele školského zákona, sa ostrej kritike nevyhli ani plánované zmeny pri riadení vysokých škôl.

Navrhovanou novelou vysokoškolského zákona ministerstvo chce zmeniť postavenie a činnosť ich samosprávnych orgánov. Univerzita Komenského už v januári zverejnila stanovisko, v ktorom zmeny dôrazne odmietla a označila ich za snahy politickej moci obmedziť autonómnosť vysokých škôl. K vyhláseniu sa následne pripojili aj ďalšie univerzity (napr. tu a tu).

Slovenská rektorská konferencia (SRK) v uplynulom týždni po stretnutí s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom a štátnym tajomníkom Ľudovítom Paulisom (obaja SaS) vyhlásila, že inštitucionálnu autonómiu a akademickú samosprávu považuje za kľúčovú. „Snahy o obmedzenie týchto princípov, ktoré sú jasne badateľné v predloženej novele zákona o vysokých školách, považuje SRK za škodlivé, nebezpečné, neprijateľné.“

Zásadný nesúhlas so zmenami vyjadrila aj Rada vysokých škôl (RVŠ), ktorá návrh označila za nekoncepčný, účelový a neriešiaci skutočné problémy. Akademický senát Trnavskej univerzity vyhlásil štrajkovú pohotovosť. Zároveň vyzval, aby minister nepodnikal kroky nezvratne poškodzujúce vysokoškolské prostredie na Slovensku, ale také, ktoré zvýšia jeho finančné zabezpečenie. Študentská rada vysokých škôl snahu pristúpiť k reforme síce ocenila, vyjadrila však nespokojnosť s tým, že do prípravy novely neboli prizvaní študenti a zástupcovia vysokoškolských reprezentácií.

• Ďalšie stanoviská, komentáre a iniciatívy reagujúce na pripravované zmeny v riadení vysokých škôl:

x Na to, či chce ministerstvo navrhovanou novelou vyhnať mladých ľudí zo Slovenska, sa v blogu pýta Patrícia Voľanská, študentka politológie a predsedníčka študentskej časti Akademického senátu UK.

x „Žiadnemu ministrovi sa za ostatných tridsať rokov nepodarilo zjednotiť akademickú obec tak, ako súčasnému. Škoda, že ich zjednotil práve v takejto negatívnej veci,“ opísal reakcie na pripravované zmeny dekan Právnickej fakulty Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici Michal Turošík.

x Bývalý ústavný sudca a ponovembrový spolutvorca zákona o vysokých školách Pavel Holländer v komentári denníka SME píše aj o tom, že sa návrhom obnovuje stav, ktorý sme poznali počas komunizmu.

x Nad možnými motívmi ministerstva školstva, ktoré viedli k navrhnutiu kritizovaných zmien, v blogu uvažuje aj vysokoškolský pedagóg Erich Mistrík.

x Expert strany Za ľudí na školstvo Dušan Velič v komentári konštatuje, že novela pôsobí ako pripravená len do „slnečného počasia“ a s predpokladom demokratických politikov pri moci.

x S tým, že by novela v navrhovanej podobe oslabila autonómiu vysokých škôl, súhlasí aj mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie.

x Exminister školstva Juraj Draxler v denníku Pravda napísal, že minister školstva chce vyzerať rázne a moderne, a tak pripravil „šokovú“ reformu bez toho, aby vysvetlil jej celostnú víziu.

x „Zmena riadenia vysokých škôl nemá byť cieľom, ale len cestou. Lenže my nemáme ani zadefinovaný cieľ,“ uvádza v rozhovore pre Pravdu aj dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda.

x Rektor Trnavskej univerzity (TU) René Bílik ako problematickú súčasť návrhu vníma aj ďalšiu zmenu. „Ministerstvo školstva bude rozhodovať o tom, čo je rozvojom univerzít. Takže sa môže stať, že ak sa vysoká škola netrafí do predstavy ministerstva ako mocenského štátneho orgánu, tak peniaze na svoj rozvoj nedostane. Tým štát radikálnym spôsobom ovplyvní existenciu vysokej školy,“ hovorí Bílik.

x „Sme presvedčení, že politické vplyvy nemajú v riadení vysokých škôl miesto. Nie je nám jedno, v akom stave sa slovenské vysoké školstvo nachádza, ani to, kam smerujú kroky ministerstva školstva, a preto sme sa rozhodli vyjadriť náš postoj,“ uvádzajú študenti TU vo videu.

• Okrem novely vysokoškolského zákona čelí kritike aj objem financií, ktorý je pre vysoké školy vyčlenený v Pláne obnovy a odolnosti. Slovenská rektorská konferencia považuje sumu 200 miliónov eur na hĺbkové reformy za kriticky nedostatočnú a demotivujúcu. „Bez razantného zvýšenia týchto financií sa slovenské vysoké školstvo ocitne v ešte väčšej izolácii v porovnaní s významnými vysokými školami v zahraničí, čím sa prehĺbi odlev talentovaných slovenských študentov a mladých vedcov do zahraničia,“ informovala Ľubica Benková zo SRK.

Ministerstvo rektorom odkázalo, že šéf rezortu „urobil maximum, aby získal pre školstvo, vrátane vysokých škôl, čo najviac prostriedkov,“ suma nie je konečná a vysokých škôl sa do istej miery budú týkať aj investície cez iné rezorty.

• Kým vysoké školy protestovali proti ohláseným zmenám a nedostatku financií a vyzývali k otvoreniu diskusie, komunikačný odbor ministerstva i samotný minister Gröhling sa vyjadrovali k očkovaniu a dotáciám pre škôlky na pôde univerzít.

Pätica verejných vysokých škôl využila dotácie ministerstva na zriadenie materskej školy pre svojich zamestnancov a zamestnankyne. Prvú škôlku na univerzitnej pôde zriadila Slovenská technická univerzita v reakcii na  výsledok zamestnaneckej a študentskej ankety.

V súvislosti s očkovaním minister Gröhling v úvode týždňa vyhlásil, že chce otvoriť diskusiu o vakcínach pre pedagógov vysokých škôl. „Aktuálne je našou snahou umožniť prezenčnú výučbu aspoň na niektorých študijných odboroch. Z dlhodobého hľadiska je tiež očkovanie vysokoškolských pedagógov potrebné, aby sa po zlepšení situácie mohli bezpečne vrátiť do štandardného režimu aj vysoké školy,“ vyjadril sa minister.

• Od minulého týždňa sa na očkovanie môžu prihlásiť pedagogickí zamestnanci aj zo základných umeleckých škôl, centier voľného času a jazykových škôl, stále však len vo veku do 55 rokov. Termíny na očkovanie starších pedagógov zatiaľ podľa ministerstva nie sú k dispozícii, keďže vláda čaká na dodávky vakcín. V piatok ministerstvo ohlásilo možnosť očkovania aj nepedagogických a odborných zamestnancov škôl.

• V priebehu uplynulého týždňa médiá (napr. tu a tu) prinášali informácie o počte žiakov a žiačok zapojených do obnoveného prezenčného vzdelávania v škôlkach, na prvom stupni základných škôl a v končiacich ročníkoch základných a stredných škôl. Čiastočne obnovená prezenčná výučba prebiehala v piatok spolu v 2640 školách.

V nedeľu večer však vláda zverejnila nové uznesenia o zmene opatrení, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu koronavírusu. Škôlky a triedy prvého stupňa základných škôl podľa neho budú môcť učiť prezenčne len tie deti, ktorých rodičia nemôžu pracovať z domu.

• To, že dištančné vzdelávanie nie je plnohodnotnou alternatívou prezenčného, konštatujú študenti a študentky maturitných ročníkov požadujúc, aby to ministerstvo školstva zohľadnilo aj pri organizovaní maturít v tomto školskom roku.

Aliancia stredoškolákov v tejto súvislosti zverejnila petíciu za upravenie formy maturitnej skúšky, ktorú podpísalo viac ako 11-tisíc ľudí. Požaduje v nej zrušenie ústnej časti maturitnej skúšky, čiastočné zaradenie aritmetického priemeru známok do záverečného hodnotenia, zrušenie praktickej časti maturitnej skúšky, prehodnotenie prehľadnosti maturitných testov a odklad maturít.

• Univerzita Komenského zverejnila výsledky výskumu o vplyve pandémie nového koronavírusu na psychické zdravie študentov. Zistenia poukazujú na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkostí u študentov v porovnaní s rokom 2018. Výsledky výskumu v Denníku N rozobral Otakar Horák.

Všimli sme si

• To, že dlhodobo zatvorené školy majú negatívny dopad na psychické zdravie aj vzdelávacie výsledky detí, konštatujú rodičia i samotní žiaci. Vo viacerých častiach USA protestujú proti tomu, že sa už takmer rok učia cez internet. „Nenávidíme ZOOM,“ skandovali protestujúci v Los Angeles, ktorí požadujú čo najrýchlejšie otvorenie škôl.

• V Českej republike študent gymnázia svoju školu dokonca zažaloval, pretože v súčasnosti platný školský zákon online vyučovanie nepozná. Mestský súd v Prahe mu dal za pravdu, a tak škole dištančné vyučovanie zakázal.

• Zmenené podmienky vzdelávania slovenských študentov na britských univerzitách opisuje reportáž Hospodárskych novín. Približuje prípad študentky Paulíny Vicenovej z Partizánskeho, ktorá bola prijatá na štúdium biomedicínskych vied na Oxfordskej univerzite. „Keby teda všetko zostalo po starom, musela by som platiť iba životné náklady, na ktoré by som mohla získať štipendium,“ vysvetľuje Paulína s tým, že ročné školné v pobrexitovej Británii bude stáť 35-tisíc eur.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk