Témy týždňa

Minister školstva pre krízu v koalícii podal demisiu • Zrušenie ústnej časti maturít vyvolalo viac kritických ako pochvalných reakcií • Deň učiteľov si pripomenuli politici, firmy aj vedci • Chýbajúce stratégie vo vzdelávaní komplikujú budúce čerpanie eurofondov

Výrok týždňa

„Je tu otázka, či po dvakrát zrušených maturitách nie je čas na to, aby si pedagogická komunita sadla a nanovo premyslela dôvodnosť maturít. Prečo ich vlastne robíme? Sú naozaj nevyhnutné a prečo? Aký dosah majú na prijímanie na vysoké školy? Robíme ich dobre? Nemala by byť ústna skúška formou projektu, ktorý bude prepájať predmety? Je výpočet priemeru objektívnejší, ako stresovať sa 20 minút pri ústnej odpovedi?“

Jozef Sopoliga
riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine
v rozhovore pre Denník N | 23. 3. 2021

Výber z udalostí

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podal v reakcii na vládnu krízu demisiu spoločne s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS) nasledujúc ministra hospodárstva a predsedu strany Richarda Sulíka.

„Myslím si, že teraz je načase, aby sa vytvoril priestor, aby sa zastabilizovala situácia tak, ako vo vláde, tak aj v Národnej rade Slovenskej republiky,“ vysvetlil svoj krok Gröhling. Strana SaS dala do stredy 24. marca ultimátum premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO) na odstúpenie z funkcie. „Matovič by nemal byť na pozícii premiéra, túto pozíciu zjavne nezvláda,“ povedal ešte začiatkom marca Richard Sulík. SaS a strana Za ľudí volali po rekonštrukcii vlády a odchod predsedu vlády z funkcie. Ten si napokon vymení kreslo s ministrom financií, pričom ministri za SaS by sa na svoje pozície mali vrátiť.

• Gröhling po podaní demisie odpovedal aj na otázku, kto by ho mohol a vedel vo funkcii nahradiť. „Je tam veľmi veľa možností. V prvom rade by sme asi vychádzali z poslancov školského výboru. Je tam pán Vašečka, je tam pani Šofranko, je tam pani Leščáková, možno niekto z nich,“ reagoval.

To, ako sa do ministerského kresla dostal Branislav Gröhling, aké sú jeho predpoklady na výkon funkcie a čo sprevádzalo rok jeho pôsobenia v nej, zosumarizoval Denník N. Na politickú situáciu, ktorá doviedla ministra k demisii, a aj na to, prečo ministerstvo školstva nemá dáta o žiakoch v prezenčnej a dištančnej výučbe, sa Gröhlinga a predsedu strany Spolu-OD Juraja Hipša pýtal Branislav Závodský v rádiu Expres.

• Pred svojou rezignáciou stihol minister Gröhling zrušiť ústnu časť maturitných skúšok. Aj v tomto školskom roku tak hodnotenie na maturitnom vysvedčení vznikne ako výsledok priemeru koncoročných známok zo všetkých ročníkov a polročných známok z posledných dvoch ročníkov z predmetu alebo skupiny predmetov.

„Ak má žiak záujem, môže požiadať o klasickú ústnu maturitu, napríklad aj v prípade, že chce opraviť známku na lepšiu, a táto maturita prebehne v termíne od 31. mája,“ uviedol minister. Možnosť absolvovať ústnu maturitu je naďalej otvorená aj pre tých, ktorí maturujú z nepovinného predmetu a pre študentov, ktorým chýbajú známky pre spriemerovanie na maturitné vysvedčenie.

„Známka žiaka na maturite bude odrážať celú jeho prácu počas štyroch rokov a jeho kontinuálne výsledky počas celého štúdia na strednej škole,“ povedal Gröhling na margo rozhodnutia, ktoré prijal v dôsledku pandémie. Rozhodnutie ministerstvo zverejnilo aj na svojej webovej stránke.

• Rozhodnutie o zrušení ústnej časti maturít vyvolalo pozitívne aj negatívne reakcie.

x Slovenská komora učiteľov (SKU) krok označila za správny a nevyhnutný vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu. Podľa viceprezidentky SKU Sone Puterkovej bola počas dištančnej výučby maturantov zabezpečená kvalita, no je možné, že „niektorí študenti boli znevýhodnení tým, že nemali zabezpečený dostatočný prístup k vzdelávaniu.“

x To, že administratívna maturita je východiskom zo súčasnej komplikovanej situácie, pripustila aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. „Odpovede na to, či bola administratívna maturita spravodlivá alebo nie, nám zrejme dajú až dáta z budúcich výskumov na pracovnom trhu,“ poznamenala Kanovská s tým, že na dlhodobo zatvorené školy doplatili najmä študenti, ktorí mali maturovať z odborných predmetov s praktickou časťou skúšky. Na to, aké riziká administratívna maturita prináša, odpovedala Kanovská aj v podcaste denníka SME.

x O unáhlenom rozhodnutí bez predchádzajúcej širšej diskusie v súvislosti so zrušením ústnych maturít hovorí podpredseda školského parlamentného výboru Jozef Habánik (Smer-SD).

x Klub 500 označil zrušenie ústnych maturít za bezprecedentné rozhodnutie, ktoré je nezodpovedné voči študentom, rodičom, učiteľom, škole aj spoločnosti. Klub v tejto súvislosti vyzval ministerstvo, „aby hľadalo spôsoby, ako sa dá počas pandémie riadne absolvovať a aj riadne ukončiť štúdium, namiesto prijímania skratkovitých rozhodnutí.“

x „Školy doteraz dostali niekoľko pokynov z ministerstva školstva dobre pripraviť a súčasnej situácii prispôsobiť maturitné skúšky, a tak aktuálne ohlásenie zrušenia maturít považujeme za predčasný a možno aj nelogický krok,“ reagovali na rozhodnutie ministra členovia Rady Združenia katolíckych škôl Slovenska.

x Rektorka Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach Jana Mojžišová „absenciu dôstojného záveru štúdia“ označila za „degradáciu celého obdobia, počas ktorého škola i študent robili všetko pre dosiahnutie čo najkvalitnejšieho vzdelania.“

x Skutočnosť, že ministerstvo zrušilo ústne maturity a nezabezpečilo ani externú časť skúšky, na základe ktorej časť vysokých škôl prijíma študentov do prvých ročníkov, skritizoval aj dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity Ivan Kotuliak.

• Na zrušenie maturít aj na to, ako pandémia ovplyvní vedomosti a sociálne kontakty stredoškolákov, sa troch pedagógov v ankete pýtal Konzervatívny denník Postoj. Aký je tento školský rok z pohľadu maturanta na dištančnej výučbe, v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou priblížil Matúš Kovačovský, študent bratislavského gymnázia.

„Nemám online výučbu, a dostávam len nejaké materiály, ale je to len zlomok toho, čo sa ostatní učia v škole. Som označený ako neprítomný a zháňať si materiály musím sám. Ja osobne mám staršieho otca ako moji spolužiaci, má 65 rokov. To je jeden dôvod, prečo som nešiel do školy, a druhý dôvod je ten, že bojíme sa korony doma. Ak budem vedieť, že školy sú bezpečné prostredie, nemám problém tam ísť. Ale nemáme dáta, koľko ľudí sa nakazilo v školách,“ hovorí maturant.

• To, že školáci, rodičia i učitelia by mali poznať presný plán návratu jednotlivých ročníkov do škôl, konštatuje Andrea Settey Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas. Dodáva, že vládna kríza nesmie zatieniť hľadanie riešení pre detí a mladých a zmeniť by sa mal aj COVID automat.

„Pre verejnosť je ťažko zrozumiteľný na rozdiel od jasných časových plánov, ktoré vidíme v európskych krajinách, a neodráža priority, na ktorých sa zhodla celá spoločnosť – vrátiť deti do škôl a na športoviská,“ zhodnotila Settey Hajdúchová. Cez víkend zároveň zverejnila rozhovor s expremiérkou Ivetou Radičovou aj o tom, prečo vláda v pandémii „obetovala školy“ a či dokážeme dobehnúť obrovský výpadok vo výučbe.

O tom, že jednou z možností na zmiernenie strát spôsobených obdobím zatvorených škôl je využitie letných prázdnin na vzdelávacie a podporné aktivity pre žiakov, píše v blogu Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

• V súčasnosti až do 6. apríla platí, že v škôlkach a na prvom stupni základných škôl sa môžu vzdelávať len deti rodičov s nevyhnutným prezenčným výkonom práce, školáci bez prístupu k online výučbe a deti, ktorým situácia v rodine neumožňuje vzdelávať sa z domu. Podľa medializovaných informácií však niektoré školy tieto pravidlá nedodržiavajú.

Rezort školstva naznačil, že po Veľkej noci môžu nastať zmeny v COVID automate a v prípade zlepšenia pandemickej situácie aj postupné otvorenie ďalších ročníkov.

• Deň učiteľov, ktorý sa na Slovensku i v Čechách slávi 28. marca ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského, si v uplynulom týždni pripomenuli politici, firmy i akademici.

„V aktuálnom školskom roku 2020/2021 je v regionálnom školstve zamestnaných na ustanovený pracovný čas 73 718 učiteľov (…) Zaujímavosťou je, že 85 % učiteľov tvoria ženy,“ priblížilo ministerstvo školstva v správe, v ktorej poďakovalo učiteľom za prácu a zvládanie učenia počas mimoriadnych okolností.

„Lepšie ako pred rokom chápeme, že uprostred rastúcej epidémie samoty je škola mimoriadne dôležitá, lebo je kotvou duševného zdravia a v neustále sa meniacom svete prináša štruktúru a predvídateľnosť,“ uviedla v poďakovaní učiteľkám a učiteľom prezidentka Zuzana Čaputová a pripomenula, že pandémia priniesla aj prehlbovanie rozdielov v prístupe ku vzdelaniu.

• Na to, že Slovensko čelí problému nedostatku učiteľov, upozornila spoločnosť Profesia. V minulom roku školy najčastejšie hľadali učiteľov druhého stupňa základných škôl, kde na jednu pracovnú ponuku reagovalo v priemere 5 ľudí, čo je 32-krát menej ako na administratívnu školskú pozíciu. „V prípade, že školy hľadajú učiteľov matematiky, fyziky, informatiky či chémie, počet záujemcov je ešte nižší,“ podotkla hovorkyňa spoločnosti Nikola Richterová.

Z prieskumu, ktorý realizovalo Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied vyplynulo, že v dôsledku pandémie sa zvýšila aj intenzita pracovného stresu učiteľov.

• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Veroniky Remišovej (Za ľudí) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Informáciu o postupe plnenia základných podmienok pre implementáciu politiky súdržnosti Európskej únie po roku 2020. Materiál informuje o tom, do akej miery plníme podmienky, ktoré je nevyhnutné splniť pre získanie prostriedkov z eurofondov na obdobie rokov 2021-2027. Medzi základné podmienky, ktorých nesplnenie je vysoko rizikové, zaraďuje aj „Strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch“ v gescii ministerstva školstva.

„Základná podmienka bude nesplnená v čase účinnosti legislatívy EÚ a zároveň existuje riziko jej nesplnenia aj v predpokladanom termíne určenom zo strany gestora. Predpokladaný termín splnenia, a to 31. decembra 2021, zohľadňuje časovú rezervu na pripomienkovanie a schvaľovanie tzv. „strešnej“ stratégie pre oblasť vzdelávania, ako aj ďalších stratégií v oblasti vzdelávania – Stratégia internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030, Stratégia inkluzívneho vzdelávania, Program informatizácie školstva do roku 2030/Akčný plán informatizácie školstva do roku 2024, Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030, Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2027,“ vymenúva zverejnený materiál nesplnené úlohy ministerstva školstva pod vedením Branislava Gröhlinga a jeho predchodcov.

Všimli sme si

• Vodič brnenského dopravného podniku Josef Prokeš získal špeciálne ocenenie Nadácie Českej sporiteľne za postoj, ktorý prejavil v minulom roku, keď odmietol jazdiť autobusom s predvolebným sloganom strany SPD „Zdravé školství bez inkluze.“ Sám má dve deti s poruchou autistického spektra a jeho staršia dcéra sa úspešne vzdeláva v bežnej škole. „Zdravé školství bez inkluze“, to je jako kdyby někdo tvrdil, že zdravá společnost je bez starobního důchodu,“ skonštatoval Prokeš v rozhovore pre portál EDUzín.

• Majú sa deti už v predškolskom veku systematicky venovať učeniu alebo im nič neujde, ak si to nechajú až na čas v škole? O tejto téme diskutovala Naďa Urbanová z organizácie Indícia s Gabrielou Gromnicovou, zriaďovateľkou a riaditeľkou súkromnej materskej školy v Ružomberku a lektorkou Hejného metódy.

• Tvorcovia britského seriálu Rodičia (Breeders) uviedli už druhú sériu komediálnych príbehov Paula a Ally, ktorí sa snažia zvládať prácu na plný úväzok, svojich starnúcich rodičov, hypotéku, manželské rozpory aj výzvy, ktoré im do života prináša výchova dvoch dospievajúcich detí.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk